Vyše tridsaťtisíc mŕtvych, eutanázia pre bezdomovcov aj tých vo finančnej tiesni. Liberálna Kanada sa kĺže po šikmej ploche

06_ukrajinci_MZ Foto: Matúš Zajac

Pre zdravotne znevýhodnených má kanadská vláda jednoduché riešenie: asistovanú smrť. Lekári ju ponúkajú ako rovnocennú možnosť liečby aj ľuďom, ktorí by pri adekvátnej paliatívnej starostlivosti dokázali žiť ešte roky.

Zdravotne postihnutá armádna veteránka Christine Gauthierová kritizovala kanadskú vládu za to, že jej prakticky odporučila riešiť svoje zdravotné problémy samovraždou.

Pracovník z vládnej agentúry Záležitosti veteránov Kanady (VAC) jej vraj ponúkol eutanáziu, keď sa sťažovala na príliš dlhú inštaláciu schodiskového výťahu pre jej invalidný vozík. Bývalá paraolympionička o tom vypovedala minulý štvrtok v kanadskom parlamente.

Po rokoch frustrujúceho meškania jej mal nemenovaný pracovník povedať: „Madam, ak ste naozaj taká zúfalá, môžeme vám hneď teraz poskytnúť lekársku pomoc pri zomieraní.“

Gauthierová sa podľa vlastných slov čudovala, že jej chcú dať injekciu, ktorá jej pomôže zomrieť, ale nedajú jej nástroje, ktoré by jej pomohli žiť. „Bolo naozaj šokujúce počuť takýto komentár,“ hovorí bývalá športovkyňa. Súčasné podmienky jej dokázateľne zhoršujú kvalitu života. Ak sa chce dostať domov, musí sa šúchať hore schodmi po zadku a ťahať za sebou invalidný vozík. Nejde pritom o precedens.

Týždeň predtým kanadský minister pre záležitosti veteránov potvrdil, že najmenej ďalším štyrom veteránom podobne ponúkli prístup k zákonu o „lekárskej pomoci pri umieraní“ (MAiD).

Gauthierovej svedectvo a správy o ďalších podobných prípadoch vyvolali za veľkou mlákou verejné pobúrenie. Premiér Justin Trudeau to označil za „absolútne neprijateľné“.

Kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP

Balans na hrane Hippokratovej prísahy

Legálnu eutanáziu v dôsledku chronických chorôb poskytuje napríklad Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Španielsko, Nový Zéland či niektoré štáty USA.

Zástancovia kanadského zákona a tamojší minister zdravotníctva tvrdia, že schváleniu asistovanej samovraždy vždy predchádza prísna kontrola a systém poskytne žiadateľovi dostatok nástrojov, aby nebol na tento nezvratný krok donútený. Asistovanú smrť musia schváliť dvaja lekári, proces trvá najmenej deväťdesiat dní a ľuďom s nedostatočnou finančnou a sociálnou podporou je nemusia schváliť.

Napriek tomu existuje niekoľko dôkazov, že lekári v krajine javorového lista tieto pokyny nie vždy dodržiavajú a konajú na hrane Hippokratovej prísahy.

Najzraniteľnejší môžu smrť považovať za rozumnú, varuje lekár

Medicínsky asistovanú samovraždu v Kanade prvýkrát legalizovali v roku 2016. Sprvu sa MAiD týkala len nevyliečiteľne chorých pacientov, lebo ich smrť bola „rozumne predvídateľná“. Žiadateľov o nezvratnú medicínsku intervenciu navštívil v určenom čase lekár a podal im toxický koktail sedatív. Minulý rok sa zákon rozšíril aj o pacientov, ktorým prirodzená smrť bezprostredne nehrozí – ľudí s dlhodobým postihnutím. Predvídateľnosť smrti ako základná podmienka na prístup k eutanázii tým prestala platiť. To sa odráža na desivom počte úmrtí.

Na ilustráciu, minulý rok si takýmto spôsobom vzalo život viac než desaťtisíc ľudí – niečo vyše troch percent všetkých úmrtí v Kanade v tom roku. Od účinnosti zákona MAiD v roku 2016 je toto číslo vyššie ako 30-tisíc.

Tisíce ľudí, ktorí by mohli žiť ešte mnoho rokov, dnes úspešne žiadajú o samovraždu. Odkaz vlády je jasný: ak chcete umrieť, pomôžeme vám. V kanadských provinciách ako Quebec a Britská Kolumbia tvoria asistované samovraždy takmer päť percent úmrtí.

Od marca 2023 tieto čísla s istotou porastú.

Tamojší zákonodarcovia schválili, že od budúceho roka môžu asistovanú samovraždu vykonať aj ľudia trpiaci duševnou chorobou.

To už dvíhajú varovný prst aj lekári. Eutanázia by sa podľa nich mohla zmeniť na štandardnú „liečbu“ porúch duševného zdravia, pričom na farmakologickú a terapeutickú liečbu sa bude klásť malý dôraz.

„Máte človeka, ktorý trpí ťažkou depresiou, vyhľadá pomoc terapeuta, a ten mu ponúkne ako riešenie smrť. Zraniteľní pacienti v nesprávnom stave mysle by mohli byť presvedčení, že samovražda je rozumnou možnosťou,“ varuje vo vyjadrení pre Daily Mail profesor zdravotníckeho práva na University of Toronto Trudo Lemmens.

Ilustračná foto: Matúš Zajac

Aj deti?

Navyše hrozí, že rozširovanie prístupu k MAiD sa nezastaví len pri duševnom zdraví. Zvažuje sa aj povolenie eutanázie pre „zrelých“ maloletých, píše portál Common Sense. Za veľkou mlákou zatiaľ o liečbe svojich potomkov rozhodujú rodičia.

Nová doktrína má umožniť deťom, ktoré sa považujú za dostatočne zrelé, aby sa samy rozhodovali o svojej liečbe. Federálna vláda pritom nedefinuje slovo „zrelý“ ani nešpecifikuje, kto určuje, či je niekto zrelý. Navyše, doktrína sa v jednotlivých provinciách líši.

Lekári opäť bijú na poplach. Napríklad doktorka paliatívnej starostlivosti Dawn Daviesová, ktorá spočiatku podporovala MAiD, má teraz podľa svojich slov „tony obáv“ z toho, kam to môže viesť. Deti s poruchami osobnosti alebo inými problémami duševného zdravia môžu často hovoriť, že chcú zomrieť. „Niektoré z nich to budú myslieť vážne, niektoré nie. A nebudeme nevyhnutne schopní rozoznať, kto je kto,“ myslí si Daviesová.

Quebecké kolégium lekárov chce výnimku preniesť aj na žijúcich najmenších. Pred mesiacom navrhli lekári výboru Dolnej snemovne, aby sa zákon rozšíril aj na novorodencov do jedného roku života, ktorí trpia vážnymi vývojovými chybami.

Krok za krokom k úplnej katastrofe

Čo sa spočiatku prezentovalo ako citlivý prístup k potrebám ľudí, dostáva dnes veľké trhliny. Samovraždy za pomoci lekára sa schvaľujú aj v prípadoch, keď by bola možná nesmrtiaca liečba.

V septembri takto schválili asistovanú samovraždu 23-ročnému Kianovi Vafaeianovi, ktorý sa cítil depresívne, lebo trpel cukrovkou a videl len na jedno oko. Jeho matka Margaret Marsillová viedla na sociálnych sieťach kampaň za jeho záchranu, až nakoniec mu doktor odmietol podať toxický kokteil. Stálo ju to vzťah so synom, ale kým niekto ďalší neschváli jeho žiadosť o samovraždu, získala svojmu potomkovi dni drahocenného života.

V polovici novembra portál City News medializoval prípad muža menom Amir Farsoud, ktorý prišiel o bývanie. Požiadal o MAiD, lebo trpel chronickými bolesťami chrbta. Reportérovi však povedal, že chce žiť. Následne mu dobrodinci vyzbierali vyše 60-tisíc dolárov a on svoju žiadosť stiahol. Neskôr pre City News povedal: „Keď sme sa rozprávali prvýkrát, okrem tmy, biedy, stresu a beznádeje som nemal nič. Teraz mám úplný opak.“

https://twitter.com/backtolife_2023/status/1591506506536882177

Deťom chceme odovzdať, že eutanázia je posvätná

Ľudí dojalo najmä to, že Farsoud nechcel umrieť. Keby si svoju úmyselnú smrť prial, mnohí by to ešte oslavovali.

Minulý týždeň obvinili kanadského módneho giganta Simons z propagovania eutanázie. Jeho mediálna kampaň „All is Beauty“ zachytáva nevyliečiteľne chorú ženu Jennyfer Hatch. „Aj teraz, keď hľadám pomoc pri ukončení môjho života, v týchto posledných chvíľach je stále toľko krásy. Len musíte byť dosť odvážni, aby ste to videli,“ hodnotí svoje radikálne rozhodnutie mladá žena vo videu. Jej priatelia sa vo videu usmievajú a tancujú okolo nej. Hatch zomrela len niekoľko dní pred zverejnením videa, ale to sa vo filme ani raz nespomína.

Takisto sa tam nemenuje žiaden produkt, ktorý predáva spoločnosť Simons. Hlavný obchodník spoločnosti uviedol, že film „očividne nebol komerčnou kampaňou“. Zobrazoval vraj verejnú mienku, ktorá chce „vybudovať komunity, v ktorých chceme zajtra žiť a ktoré chceme odovzdať našim deťom“.

Tieto komunity a deti by mali veriť, že slovami Jennyfer: „Posledné výdychy sú posvätné.“ Mali by teda veriť v svätosť eutanázie.

Na Vancouverovom ostrove, kde sa video natáčalo, tvoria asistované samovraždy 7,5 percenta všetkých úmrtí.

https://www.youtube.com/watch?v=dCafuU5CCfA&ab_channel=ADdictive

Možno najväčšia hrozba pre hendikepovaných od čias Hitlera

Šéf Kanadskej komisie pre ľudské práva začiatkom tohto roka varoval, že ľuďom so zdravotným postihnutím sa odopiera ich základná ľudská dôstojnosť a tlačia ich do situácie, keď smrť považujú za jediné riešenie.

Obhajkyňa ľudských práv Amanda Achtmanová, ktorá spolupracuje s organizáciou Kanadskí lekári za život, sa obáva, že spoločenská túžba vyhnúť sa utrpeniu a neschopnosť reagovať na utrpenie s náležitou starostlivosťou a súcitom poháňa rast asistovanej samovraždy.

Zatiaľ čo v iných krajinách, kde je eutanázia legálna, je zámerne oddelená od všetkých ostatných liečebných metód, v krajine javorového listu ju lekári spomínajú pacientom bežne ako rovnocennú voľbu iným možnostiam liečby a paliatívnej starostlivosti. Aj osobitná spravodajkyňa OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v roku 2019 uviedla, že počas návštevy Kanady jej seniori povedali, že im ponúkli možnosť voľby „medzi opatrovateľským domom a lekárskou asistovanou samovraždou“.

Pacienti pritom nemusia mať smrteľné ochorenie, stačí aj život obmedzujúce postihnutie. Lekári túto možnosť navrhujú, aj keď pacienti tému samovraždy nenastolia, píše portál Forbes.

„Väčšina Kanaďanov si myslí, že je to služba súcitu ponúkaná ľuďom, ktorým už niet čo ponúknuť a ako východisko im je ponúkaná smrť. Pritom v skutočnosti sa systém uplatňuje tak liberálne a tak ľahko v takom krátkom časovom období, že zomierajú ľudia, ktorí by sa zotavili pri väčšej starostlivosti a prostriedkoch na život,“ povedala kanadská rodinná lekárka Ramona Coelhová pre agentúru AP.

Najkritickejšie to pomenoval riaditeľ Kanadského inštitútu pre inklúziu a občianstvo Tim Stainton, keď uviedol, že zákony o tejto medikamentóznej intervencii sú „pravdepodobne najväčšou existenčnou hrozbou pre ľudí so zdravotným postihnutím od čias nacistického programu v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia“.

Ilustračný obrázok. Foto: TASR/Milan Kapusta

Ušetrí to desiatky miliónov dolárov ročne

Že je ekonomicky výhodné zbaviť sa imobilných a hendikepovaných, ilustrujú aj analýzy. Kancelária kanadského parlamentu, ktorá poskytuje nezávislú finančnú a ekonomickú analýzu, vydala v októbri 2020 správu, v ktorej sa uvádza, že MAiD zníži náklady na zdravotnú starostlivosť o viac ako 66 miliónov dolárov. V roku 2017 zas Aaron Trachtenberg, výskumník a lekár z University of Manitoba, a Braden Manns, zdravotnícky ekonóm a nefrológ z University of Calgary, publikovali dokument, v ktorom predpovedajú, že MAiD môže znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť až o sto miliónov dolárov ročne.

„Obávam sa, že MAiD je jednoduchým riešením nedostatku postelí a hrozného nedostatku zdrojov, ktorým pacienti čelia,“ povedala doktorka Coelhová. Štatistiky neukazujú, koľkí ľudia, ktorí sa rozhodli pre asistovanú smrť, žili v chudobe. Hoc len jeden človek, ktorý by sa tak rozhodol pre zlú sociálnu situáciu, je podľa lekárov priveľa.

Americký publicista Ross Douhat v nedávnom komentári píše, že ak systém eutanázie využíva desaťtisíc ľudí ročne, ide už o dystopiu. „V týchto číslach môžete vidieť temné spôsoby, akými eutanázia interaguje s ďalšími problémami neskorej modernej doby – izoláciou spôsobenou rozpadom rodiny, šírením chronických chorôb a depresií, tlakom zo starnutia, spoločnosťami s nízkou pôrodnosťou, aby znížili svoje náklady na zdravotnú starostlivosť,“ myslí si Douhat.

Myšlienka, že ľudské práva zahŕňajú právo na sebazničenie, predstava, že ľudia v stave hrozného utrpenia a zraniteľnosti sú skutočne „slobodní“ urobiť rozhodnutie, ktoré ukončí všetky voľby, myšlienka, že liečiteľská profesia by mala zahŕňať smrť – to sú podľa novinára vo svojej podstate deštruktívne myšlienky. Dodáva, že aj takto by mohla vyzerať Amerika, v ktorej bude pravicová konzervatívna scéna natoľko skrotená, že bude ponúkať minimálny odpor sociálnemu liberalizmu. „A dystopické nebezpečenstvo sa zdá byť nielen bezprostrednejšie než akýkoľvek scenár pravicovej autority, ale je aj ťažšie odolávať mu – pretože jeho črty sú v súlade s toľkými inými trendmi a jeho cesta je vyhladená toľkými mocnými inštitúciami,“ uzatvára Douhat.

Ak sa systém nezmení, podľa odborníkov má Kanada zarobené na obrovský problém. V nasledujúcom desaťročí sa chystá odísť do dôchodku dvadsať percent ekonomicky aktívnych ľudí.

„Zatiaľ čo predstierame, že poskytujeme MAiD pre nezvrátiteľný stav, v skutočnosti berieme životy neumierajúcim ľudom – ktorým sa môže polepšiť – pre všetky druhy psychosociálneho utrpenia,“ povedal novinárke z Common Sense bývalý prezident Kanadskej psychiatrickej asociácie Sonu Gaind. „To nie je súcit.“


Ďalšie články