Zdôrazňujú aj to, že prijatie štandardov by znamenalo tlak na lekárov, ktorí by boli nútení, aby svojim pacientom odporúčali zmenu pohlavia a v prípade nesúhlasu im za to hrozili postihy.
"Nikto nemá právo nariaďovať lekárom, aby brali ako etické niečo, čo protirečí morálnemu étosu medicíny, čo protirečí Hippokratovej prísahe, Etickému kódexu zdravotníckych pracovníkov, a čo je v úplnom rozpore s vedou a s medicínou založenou na dôkazoch. Nikto tiež nemá právo brániť pacientovi, aby mu bola poskytnutá skutočná liečba a pomoc, ktorej cieľom je potlačiť mylné predstavy a nájsť súlad mysle s biologickou realitou."
Signatári taktiež žiadajú o "aktívne zapojenie odborníkov na etiku, právo a iné oblasti do tohto procesu, pretože tieto otázky majú dosah na celú spoločnosť". List poslali aj ostatným členom vlády a premiéra požiadali o osobné stretnutie.
List premiérovi a ministrovi zdravotníctva uverejňujeme v plnom znení:
Vážený pán premiér, vážený pán minister zdravotníctva,
pokladáme za našu povinnosť a právo vstúpiť do procesu rokovania ohľadom navrhovaného Odborného usmernenia MZ SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej len „Odborné usmernenie“) a Štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0) (ďalej len „Štandardný postup“). Sme znepokojení tým, že o uvedených dokumentoch sa rokuje za zatvorenými dverami, pričom nejde o postupy, ktoré by sa týkali úzkeho okruhu špecialistov, ale manažment takejto starostlivosti sa bude týkať mnohých zdravotníckych odborov (psychiatria, interná medicína, chirurgia, onkológia, všeobecné lekárstvo a iné) a odborníkov z iných oblastí (psychológov, psychoterapeutov, logoterapeutov, sociálnych pracovníkov, a pod.). Zároveň výrazné rozšírenie možností administratívnej zmeny pohlavia (na základe chirurgického zásahu, alebo užívania hormónov opačného pohlavia, alebo aj bez takýchto zásahov) bude mať právne a celospoločenské dopady ďaleko presahujúce oblasť medicíny. Vyzývame vás, aby ste navrhované Odborné usmernenie a Štandardný postup neschválili, ale túto tému najprv otvorili celospoločenskej a odbornej diskusii. Predkladáme nasledujúce dôvody:
1. Odborné dôvody
Obsah a zámer uvedených dokumentov neberie do úvahy závery najnovších štúdií, ktoré boli realizované v krajinách, kde bola tranzícia schválená a kde nepriniesla očakávané výsledky.
V nasledujúcich riadkoch sú uvedené fakty, podložené konkrétnymi štúdiami (odkazy na tieto štúdie sú na konci listu).
Transsexualizmus je diagnóza F64.0, v medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) je zaradená pod Poruchy osobnosti a správania dospelých. Je definovaná ako túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím. Avšak DSM-5 používa namiesto transsexualizmus výraz genderová dysfória a zaradenie diagnózy sa mení aj v MKCH 11. Meniace sa pomenovanie a zaradenie poruchy je ovplyvnené politickými tlakmi: najprv sa niektoré skupiny snažili poruchu úplne vyradiť z medzinárodnej klasifikácie chorôb tvrdiac, že sa nejedná o poruchu, ale iba variant normality; iné skupiny trvajú na zachovaní diagnózy v zozname, nakoľko bez diagnózy nie je možné poskytovať a preplácať pacientom liečbu poisťovňami.
Etiológia: Príčina ochorenia nie je známa, a dosiaľ vedecké štúdie nepreukázali jej genetický alebo iný biologický pôvod. Epidemický nárast transsexualizmu zvlášť u detí a mladých ľudí je potvrdením toho, že nejde o genetickú záležitosť.
Patogenéza, teda to, ako sa porucha vyvíja a čo ju ovplyvňuje, tiež nie je známa (Laurence, 2018). Štúdie, ktoré sledovali poruchy pohlavnej identity u detí, zistili, že tieto pocity sa môžu počas života meniť a väčšina detí s poruchou pohlavnej identity v detstve sa s dospievaním postupne stotožní so svojím prirodzeným biologickým pohlavím (Drummond, 2008; Wallien, 2008). Treba brať ohľad aj na nárast počtu ľudí, ktorí po tranzícii žiadajú o detranzíciu, teda návrat k svojmu biologickému pohlaviu, čo opäť potvrdzuje premenlivosť týchto pocitov.
Diagnostika: Diagnostika transsexualizmu nevychádza zo žiadneho objektívneho medicínskeho testu, či už genetického, hormonálneho alebo z vyšetrenia mozgu, ktorý by spoľahlivo identifikoval transsexuálnu osobu. Diagnostika sa opiera o pocity pacienta a jeho vnímanie svojej osoby. V anamnéze sa vo veľkej miere opiera o to, že osoba v detskom veku silne uprednostňovala oblečenie, hračky, hry alebo aktivity stereotypne používané druhým pohlavím. To vnímame ako problém, pretože to len utvrdzuje stereotypné predstavy o mužoch a ženách, respektíve o chlapcoch a dievčatách. Chlapec nie je dievčaťom len preto, že sa správa spôsobom, ktorý je väčšinovo charakteristický pre dievčatá, a naopak. Navyše, ako sme už uviedli, v priebehu vývinu sa môžu tieto preferencie meniť, pričom zvlášť dôležité je dopriať dieťaťu, aby prešlo zdravou a prirodzenou pubertou.
Diferenciálna diagnostika: Psychické poruchy sa často vyskytujú v kombináciách. Nakoľko mnohé psychiatrické diagnózy sú v spoločnosti stále vnímané stigmatizujúco, nie je výnimočné, že človek preferuje diagnózu, ktorá je spoločnosťou prijímaná pozitívnejšie a s väčšou empatiou.
Častými psychickými problémami, na ktoré trpia osoby s poruchou pohlavnej identity, sú depresie, úzkostné stavy, samovražedné pokusy a iné formy sebapoškodzovania. Z viacerých štúdií vyplýva, že tieto psychické problémy predchádzajú pohlavnú dysfóriu. Štúdie na vzorke dospievajúcich osôb preukázali, že nástupu pohlavnej dysfórie často predchádzala závažná psychopatológia, ako aj poruchy autistického spektra a ADHD (Kaltiala, 2015; Becerra-Culqui, 2019). Ukazuje sa tiež, že často je prítomná nevyriešená trauma z detstva a narušenie budovania vzťahovej väzby v ranom detstve (Giovanardi, 2018).
Niektoré osoby prijmú predstavu, že majú opačné pohlavie ako vrodené biologické v nádeji, že táto zmena v ich živote a prijatie novej identity vyrieši psychické problémy a citovú bolesť, ktorú prežívajú. Až s odstupom času zistia, že to tak nie je.
Terapia: Transsexualizmus nemá biologický základ, ale je psychologickým stavom. Podobne ako pri iných diagnózach, ktorých základom je rozpor vnímania človeka s realitou, nie je opodstatnené siahať po medicínskych invazívnych zákrokoch, v dôsledku ktorých dôjde k poškodeniu zdravého tela. V minulosti sa v terapii štandardne využívala metóda pozorného vyčkávania, psychoterapia, psychologické poradenstvo a rodinné poradenstvo. Hľadali sa možné príčiny základných psychických problémov, a tiež traumy v procese vytvárania vzťahovej väzby, s ktorými sa ďalej pracovalo. To všetko s cieľom nájsť súlad mysle s telesnou realitou. K tejto forme pomoci sa v nedávnom období prihlásili viaceré odborné spoločnosti (napríklad American College of Pediatricians a Česká společnost pro psychoanalytickou psychoterapii). Prípadové štúdie naznačujú, že táto forma pomoci je efektívna (American College of Pediatricians, 2021).
Naproti tomu sa dnes bez náležitého vedeckého základu odporúča medicínska transformácia, ktorá nelieči psychickú poruchu, ani nehľadá a neodstraňuje možné príčiny psychických problémov. Spočíva najmä v trvalom podávaní hormónov na zmenu pohlavia a neskôr aj v chirurgických zákrokoch. Každý z týchto zákrokov má svoje medicínske riziká, ktoré môžu viesť k nezvratnému poškodeniu zdravia a neplodnosti.
Podávanie umelých ženských hormónov mužom vedie k zvýšenej zrážanlivosti krvi s možnými následkami, ako sú pľúcna embólia, srdcový infarkt, mozgová cievna príhoda. U užívateľov sa zvyšuje aj riziko nádorových ochorení. Užívanie testosterónu u biologických žien výrazne zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, rakoviny prsníka a maternice, hypertenzie, ťažkého akné a ďalších (Alzahrani, Talal, 2019; Irwig, 2018; Nota, 2019, Getahun, 2018).
Chirurgické zákroky na zmenu pohlavia mrzačia zdravé ľudské telo a z fyzicky zdravej osoby robia neplodnú. Adolescenti a mladí dospelí veľmi neuvažujú o rodičovstve; závažnosť a nezvratnosť kastrácie si môžu uvedomiť až po mnohých rokoch.
Prognóza: Tranzícia sa často obhajuje tvrdením, že znižuje psychické problémy, ktorými trpia osoby s poruchou pohlavnej identity. Toto tvrdenie však neobstojí a bolo spochybnené viacerými štúdiami.
Švédska štúdia preukázala, že osoby po chirurgickej zmene pohlavia majú zvýšené riziko samovraždy, a to až 19-násobne v porovnaní s bežnou populáciou (Dhejne, 2011).
Nová štúdia na reprezentatívnej vzorke všetkých 2 679 Švédov, ktorým bola diagnostikovaná porucha pohlavnej identity v rokoch 2005 až 2015, dospela k záveru, že hormonálna tranzícia nezlepšuje celkovo zlé psychické zdravie týchto osôb, ako sú depresie, úzkosť a samovražedné pokusy (Bränström, 2019). O rok neskôr autori štúdie zverejnili ďalšie analýzy, z ktorých vyplýva, že ani chirurgické operácie nemajú pozitívny vplyv na psychické zdravie dotknutých osôb (Bränström, 2020).
Navyše, narastá počet osôb, ktoré prešli pohlavnou tranzíciou a po čase sa rozhodli vrátiť k svojmu biologickému pohlaviu (Entwistle, 2020; Littman, 2021). Detranzícia však nedokáže plne opraviť zmeny, ktoré sa udiali pri tranzícii (D´Angelo, 2020). Niektorí pacienti sa preto súdia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a lekármi, ktorí sa na ich terapii podieľali.
2.Etické dôvody
Na základe vyššie popísaných faktov je jednoznačné, že proces tranzície nie je etický, pretože poškodzuje psychické a fyzické zdravie pacientov. Tranzícia ako výkon nie je zo svojej podstaty medicínsky, pretože cieľom medicíny je chrániť integritu ľudského tela, liečiť a prinavracať zdravie. Tranzícia poškodzuje a devastuje to, čo nie je choré, ale úplne zdravé – biologicky intaktný a zdravý ľudský organizmus. Operačná zmena pohlavia a hormonálna liečba sú hrubými zásahmi do zdravia človeka – nie sú liečebnými úkonmi.
Preto nikto nemá právo tlačiť lekárov do súhlasu a potvrdzovania takýchto výkonov, a v prípade nesúhlasu sa im za to vyhrážať postihom.
Nikto nemá právo nariaďovať lekárom, aby brali ako etické niečo, čo protirečí morálnemu étosu medicíny, čo protirečí Hippokratovej prísahe, Etickému kódexu zdravotníckych pracovníkov, a čo je v úplnom rozpore s vedou a s medicínou založenou na dôkazoch.
Nikto tiež nemá právo brániť pacientovi, aby mu bola poskytnutá skutočná liečba a pomoc, ktorej cieľom je potlačiť mylné predstavy a nájsť súlad mysle s biologickou realitou.
Vláda a predovšetkým ministerstvo zdravotníctva majú podporovať zdravie občanov. Nedostali mandát na to, aby presadzovali normy a postupy, ktoré poškodzujú psychickú a fyzickú integritu ľudí.
3. Ideologizácia
Na lekárskej vede je opäť páchané násilie nejakou ideológiou. Ideológie sa menia podľa spoločenskej požiadavky, ale medicína by sa mala riadiť vedeckými poznatkami. Zmeny v diagnostických a terapeutických postupoch by sa mali diať na základe nových vedeckých poznatkov, potvrdených dostatočnými dôkazmi. Inak ide iba o experimentálny prístup, o čom musí byť pacient informovaný. Zvlášť, ak jeho dôsledkom je preoperovanie biologicky celistvého a zdravého človeka, mutilácia jeho pohlavných orgánov a jeho sekundárnych pohlavných znakov a poškodenie organizmu podávaním hormónov.
Geneticky existujú len dve pohlavia, určené chromozómami, ktoré spúšťajú vývoj mužského alebo ženského tela, a ovplyvňujú každú bunku v ľudskom tele. Akákoľvek odchýlka je len poruchou tohto binárneho systému.
Biologické pohlavie, ktoré je pre medicínu smerodajné, je geneticky determinované už od počatia, a nedá sa zmeniť. Biologické pohlavie je nadradené sociálnemu konštruktu genderu, ktorý hlása, že človek si môže vybrať pohlavie – je to umelý sociálny konštrukt, ktorý nikdy nezmení biologické pohlavie. Preto meniť biologické pohlavie na základe poruchy pohlavnej identity znamená podriadiť psychickej poruche to, čo je normálne a zdravé.
Ideológia chce dnes donútiť lekárov a v podstate celú spoločnosť, aby predstierali, že muž sa môže stať ženou a žena mužom. Na tejto lži sa odmietame podieľať.
Skutočná odborná pomoc
Uvedomujeme si, že sú medzi nami ľudia, ktorí trpia psychickými poruchami vrátane poruchy pohlavnej identity. Máme s nimi lekársky súcit a chceme im pomáhať. Vyššie uvedené fakty a štúdie dokazujú, že medicínska a sociálna tranzícia nie sú adekvátnou pomocou, ale len krátkodobou náplasťou, ktorá nerieši príčinu, a že v konečnom dôsledku sa mnohí takíto ľudia majú ešte horšie ako pred tranzíciou. Odmietnutie súhlasu so sociálnou a medicínskou tranzíciou sa niekedy vykresľuje ako odmietnutie takto zraneného človeka. Opak je však pravdou. Nemôžeme robiť niečo, s čím odborne nesúhlasíme. Celoživotná vojna proti vlastnému telu sa nedá vyhrať, a preto nie je riešením. Ako lekári, psychológovia i celá spoločnosť musíme hľadať lepšie spôsoby, ako takýmto ľuďom pomôcť. Ak im chceme efektívne pomáhať, je potrebné skúmať skutočné príčiny tohto stavu a rozvíjať prospešnú odbornú pomoc, predovšetkým na báze psychoterapie. Terapeutické sprevádzanie osôb s poruchou pohlavnej identity má byť zamerané na posilňovanie ich funkčných stránok, nie toho, čo je dysfunkčné.
Znalosť overených lekárskych a psychologických faktov nám pomôže pravdivejšie a súcitnejšie sa starať o týchto ľudí.
Na základe vyššie uvedených faktov odmietame návrh Štandardných postupov i Odborného usmernenia a odporúčame začať širokú odbornú diskusiu, bez politického tlaku. Taktiež žiadame o aktívne zapojenie odborníkov na etiku, právo a iné oblasti do tohto procesu, pretože tieto otázky majú dosah na celú spoločnosť.
MKCH 10 (10.revízia)
DSM-5. 2015.
Laurence Mayer, Paul McHugh, The New Atlantis Special Report on Sexuality and Gender, Fall 2016. https://www.thenewatlantis.com/publications/executive-summary-sexuality-and-gender
Drummond, K. D., Bradley, S. J., Peterson-Badali, M., Zucker, K. J. 2008. A follow-up study of girls with gender identity disorder. Dev Psychol. 2008 Jan;44(1):34-45. doi: 10.1037/0012-1649.44.1.34. dostupné: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18194003
Wallien, M. S., Cohen-Kettenis, P. T. Psychosexual outcome of gender-dysphoric children. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2008 Dec;47(12):1413-23. doi: 10.1097/CHI.0b013e31818956b9. dostupné: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18981931
Dhejne C, Lichtenstein P, Boman M, Johansson ALV, Långström N, Landén M (2011) Long-Term Follow-Up of Transsexual Persons Undergoing Sex Reassignment Surgery: Cohort Study in Sweden. PLoS ONE 6(2): e16885. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0016885
Entwistle, K. (2020). Debate: Reality check – Detransitioner’s testimonies require us to rethink gender dysphoria. Child and Adolescent Mental Health, camh.12380. https://doi.org/10.1111/camh.12380
Littman, L. (2021). Individuals Treated for Gender Dysphoria with Medical and/or Surgical Transition Who Subsequently Detransitioned: A Survey of 100 Detransitioners. Archives of Sexual Behavior. https://doi.org/10.1007/s10508-021-02163-w
D’Angelo, R. (2020). The man I am trying to be is not me. The International Journal of Psychoanalysis, 101(5), 951–970. https://doi.org/10.1080/00207578.2020.1810049
Bränström, R., 2019: Reduction in Mental Health Treatment Utilization after gender-affirming surgeries: A total population study. Am J Psychiatry, Oct 2019. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2019.19010080
Bränström, R., 2020: Correction to Bränström and Pachankis. Am J Psychiatry, Aug 2020. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2020.1778correction
Kaltiala, R., Two years of gender identity service for minors: Overrespresentation of natal girls with severe problems in adolescent development. Child and Adolesc. Psych. and Mental Health, April 2015. https://doi.org/10.1186%2Fs13034-015-0042-y
Becerra-Culqui, T. et al., Mental Health of Transgender and Gender Nonconforming Youth Compared With Their Peers, Pediatrics, May 1, 2018. https://doi.org/10.1542/peds.2017-3845
Giovanardi, G., Attachment patterns and Complex Trauma in a Sample of Adults Diagnosed with Gender Dysphoria. Frontiers in Psychology, Feb. 2018. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.00060
American College of Pediatricians, 2018. Position Statement: Gender Dysphoria in Children. American College of Pediatricians. ACPeds.org https://acpeds.org/position-statements/gender-dysphoria-in-children
Prohlášení České společnosti pro psychoanalytickou psychoterapii k léčbě genderové dysforie v dětství a dospívání, 2019. https://cspap.cz/prohlaseni-ceske-spolecnosti-pro-psychoanalytickou-psychoterapii-k-lecbe-genderove-dysforie-v-detstvi-a-dospivani/
American College of Pediatricians, 2021. Psychotherapeutic and behavioral approaches to treating gender dysphoria (including gender identity disorder & transsexualism) in adults and adolescents. https://acpeds.org/assets/Psych-studies-gender-identity-final-17-June-2021.pdf
Alzahrani, Talal, et al. “Cardiovascular Disease Risk Factors and Myocardial Infarction in the Transgender Population.” Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes, vol. 12, no. 4, 2019. https://doi.org/10.1161/CIRCOUTCOMES.119.005597
Irwig MS. Cardiovascular Health in Transgender People. Rev Endocr Metab Disord. 2018 Aug 3 epub. https://doi.org/10.1007/s11154-018-9454-3
Nota NM, et al. Occurrence of Acute Cardiovascular Events in Transgender Individuals Receiving Hormone Therapy. Circulation, 139(11), 2019, pp. 1461-1462. https://doi.org/10.1161/circulationaha.118.038584
Getahun D, Nash R, Flanders WD, et al. Cross-sex Hormones and Acute Cardiovascular Events in Transgender Persons: A Cohort Study. Ann Intern Med 2018; 169(4): 205-13. https://doi.org/10.7326/m17-2785
Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Príloha č. 4 zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zoznam signatárov
PSYCHIATRI, PSYCHOLÓGOVIA A PSYCHOTERAPEUTI
1. doc. PhDr. Eva Naništová CSc., VŠ pedagóg, psychológ, psychoterapeut
2. doc. PhDr. Zdenka Macková PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
3. doc. PhDr. Ondrej Botek PhD., F.R.S.A., vysokoškolský pedagóg, psychoterapeut
4. doc. Mgr. Gabriela Rozvadský Gugová PhD., vysokoškolský pedagóg, EMDR terapeut, psychológ
5. doc. PaedDr. Jitka Derková PhD., psychoterapeutka
6. MUDr. Marek Mäsiar, psychoterapeut, psychiater
7. MUDr. Daniela Hrtúsová, psychiater, psychoterapeut
8. MUDr. Zuzana Hupková, psychiater, psychoterapeut
9. MUDr. Igor Smelý PhD., psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský pedagóg
10. MUDr. Iveta Rjašková, detský psychiater
11. MUDr. Magdaléna Bachanová, psychiater
12. MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička
13. MUDr. Martin Naď, detský psychiater
14. MUDr. Rastislav Michlík, psychiater
15. Dr Ing. Monika Bersihand MBBS AKC MRCPsych, súkromný psychiater a súdny znalec
16. MUDr. Veronika Petrušová, psychiater
17. MUDr. Mária Zavadilová, lekár v odbore psychiatria
18. MUDr. Mirela Pustová, pedopsychiater
19. Mgr. Monika Matejová, klinická psychologička, psychoterapeutka
20. Mgr. Mária Hatoková PhD., psychologička, lektorka, supervízorka
21. Mgr. Elena Špaková, psychológ
22. Mgr. Eva Poláková, detská psychologička
23. Mgr. Mário Schwarz PhD., vysokoškolský pedagóg
24. Mgr. Mgr. Martina Hatoková, psychológ, pedagóg
25. Mgr. Magda Biznárová, psychológ
26. PhDr. Viera Hybenová, psychológia
27. Mgr. Eva Litváková, učiteľ, psychológ
28. Mgr. Alžbeta Lazíková, klinický psychológ
29. Mgr. Petra Klučárová, psychologička v CDR
30. Mgr. Mária Hajduchová, psychológ v sociálnom zariadení pre ľudí na okraji spoločnosti
31. PhDr. Mgr. Ivana Mocáková, psychológ a psychoterapeut
32. PhDr. Dagmar Kopcanova PhD., psychológ
33. PhDr. Lucia Hrešková PhD., klinická psychológia
34. Mgr. Mária Zelik Leitner, psychologička
35. PhDr. Judita Stempelová PhD., klinický psychológ, vysokoškolský pedagóg
36. Mgr. Anna Badžgoňová, pedagóg
37. PhDr. Karol Pollák, psychoterapeut
38. PhDr. Peter Šulák, klinický psychológ
39. Mgr. Marta Gašparíková PhD., klinický psychológ
40. Mgr. Alena Michalcová PhD., VŠ pedagóg, psychológ
41. Mgr. Mária Durcová, psychológ, psychoterapeut
42. Mgr. Katarína Plančárová, psychológ
43. PhDr. Eva Prvá, poradenský psychológ a pedagóg
44. Mag. Martina Kamenská, klinická psychologička
45. Mgr. Katarína Lanščáková, klinický psychológ, psychoterapeut
46. Mgr. Silvia Straková, psychológ, CPPPaP
47. Mgr. Elena Lamačková, psychologicko-poradenské služby
48. Mgr. Daniela Boteková, psychológ
49. Mgr. Darina Račeková, psychológ
50. Mgr. Katarína Fileková, psychológ, psychoterapeut vo výcviku
51. Mgr. Anna Majchráková, psychológ v poradenskom systéme
52. Mgr. Mária Dwyn Sumbalová, liečebný pedagóg, psychoterapeut, kouč
53. PhDr. Monika Naďová PhD., vysokoškolský pedagóg, detský terapeut, sestra v odbore pediatria
54. PhDr. Jozef Pápay, psychológ
55. Mgr. Stanislava Batunová PhD., psychologička
56. Mgr. Rudolf Botek, psychológ
57. Mgr. Jana Kunová PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg
58. Mgr. Iveta Schusterová PhD., vývinový psychológ, vysokoškolský pedagóg
59. PhDr. Veronika Kavenská PhD., psychologička
60. PaeDr. Martina Polohová., teológ, psychoterapeut
61. Slavomír Poloha. M.Div., teológ, psychoterapeut
INÍ LEKÁRI
1. prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc., lekár, vedec a univerzitný profesor
2. prof. MUDr. Eva Grey PhD., MHA., lekárka, vysokoškolská profesorka
3. prof. MUDr. Katarína Adamicová PhD., vysokoškolská pedagogička, patologička
4. prof. MUDr. Bohumil Chmelík PhD., emeritný profesor Trnavskej univerzity
5. prof. MUDr. Jozef Mikloško PhD., detský lekár, momentálne komisár pre deti
6. prof. MUDr. Pavel Babál CSc., patológ
7. prof. MUDr. Ján Murín CSc., VŠ pedagóg, interná medicína
8. prof. MUDr. Štefan Hrušovský CSc., vysokoškolský pedagóg
9. prof. ThDr. MUDr. Ján Ďačok PhD., vysokoškolský pedagóg, lekár internista, morálny teológ, bioetik
10. doc. MUDr. Ján Bielik CSc., endokrinológ
11. doc. MUDr. Kamil Biringer PhD., gynekológ a pôrodník
12. doc. MUDr. Karol Hornáček PhD., lekár FBLR
13. MUDr. Renáta Janoušková, všeobecný lekár pre dospelých
14. MUDr. Peter Javor, ortopédia a myoskeletárna medicína
15. MUDr. Lenka Podmajerská, lekár
16. MUDr. Simona Plavnická, lekár v odbore všeobecné lekárstvo
17. MUDr. Miriam Vlčíková, lekár pediater
18. MUDr. Emília Vlčková, detský lekár
19. MUDr. Mária Hencelová Cert. MDT, pediater, fyziater
20. MUDr. Pavol Macko, lekár v odbore zubné lekárstvo
21. MUDr. Dagmar Klčová, internista a imunoalergológ
22. MUDr. Anna Bednárová, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo
23. MUDr. Elena Salmášová, lekár
24. MUDr. Silvia Barteková, všeobecný lekár pre deti a dorast
25. MUDr. Ivan Palúch, internista, všeobecný lekár
26. MUDr. František Orlovský, chirurg, špecialista na plánované rodičovstvo
27. MUDr. Martin Hrádocký, lekár, pediatrická nefrológia
28. MUDr. Jana Teslíková, lekár v odbore klinická mikrobiológia
29. MUDr. Cyril Fedor, urológ
30. MUDr. Ivan Wallenfels, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo
31. MUDr. Daria Rábarová PhD., anestéziológ
32. MUDr. Jozef Bartek, lekár gastroenterológ
33. MUDr. Mgr. Lucia Lešková, lekárka
34. MUDr. Marek Ocilka, rádiológ
35. MUDr. Matej Bielik, endokrinológ
36. MUDr. Magdaléna Gerová PhD., lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo
37. MUDr. Marek Dráb PhD., lekár
38. MUDr. Blažej Vaščák, praktický lekár pre dospelých
39. MUDr. Eva Hercegová, lekár
40. MUDr. Eva Juskaničová, lekár odbore klinická onkológia
41. MUDr. Veronika Miháliková, lekár
42. MUDr. Terézia Mišíková Laurincová, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo
43. MUDr. Lenka Bérešová, internistka
44. MUDr. Magdaléna Orkutyová, gynekológ
45. MUDr. Jana Jindrová, lekár
46. MUDr. Zuzana Kalavská PhD., MPH, pediater
47. MUDr. Matúš Chuda, gynekológ pôrodník
48. MUDr. Anna Rábeková, lekár klinický onkológ
49. MUDr. Andrej Mikolášik, gynekológ
50. MUDr. Martina Magátová, lekár pediatria
51. MUDr. Allan Böhm PhD., MBA, kardiológ, vedec
52. MDDr. Peter Liška, zubný lekár
53. MUDr. Ricardo Massmann, lekár, HIV špecialista, bioetik
54. MUDr. Jana Kosnáčová, pediater, detský gastroenterológ a hepatológ
55. MUDr. Július Palaj PhD., lekár
56. MUDr. Katarína Bobocká PhD., lekár
57. MUDr. Daniela Lagínová, všeobecné lekárstvo
58. MUDr. Zuzana Katreniaková PhD., vysokoškolský pedagóg
59. MUDr. Anna Bibzová, lekár, interné lekárstvo
60. MUDr. Jaroslav Bibza PhD., detský chirurg
61. MUDr. Dorota Uhliariková, pediatria
62. MUDr. Mária Mojzešová PhD., vysokoškolský pedagóg
63. MUDr. Benedikt Trnovec, neurochirurg
64. MUDr. Zuzana Kónyová PhD., klinický mikrobiológ, antimikrobiálna politika
65. MUDr. Valéria Kelemenová, lekár endokrinológ
66. MUDr. Silvia Hroncová, lekár v odbore endokrinológia, diabetológia
67. MUDr. Peter Kyčina Ph.D., kardiológ, internista
68. MUDr. Pavel Šácha, pediater
69. MUDr. Jozef Lacka PhD., MBA, diabetológ, endokrinológ
70. MUDr. Cyril Fedor, urológ
71. MUDr. Jana Pešková, všeobecný lekár pre deti a dorast
72. MUDr. Pavol Caudt, urológ
73. MUDr. Rastislav Polačko, anesteziológ, urgentológ
74. MUDr. Hedviga Vinceová, geriatria
75. MUDr. Mária Králiková, onkológ
76. MUDr. Martin Žitňanský, neurológ
77. MUDr. Ján Kaňuch, všeobecný lekár pre dospelých
78. MUDr. Andrea Redhammerová PhD., lekár endokrinológ, internista
79. MUDr. Ján Hencel MSc., všeobecný lekár pre dospelých
80. MUDr. Elena Auxtová, lekárka v odbore všeobecné lekárstvo pre deti a dorast
81. MUDr. Ľubomír Fučko, detský lekár
82. MUDr. Mária Čierna, pediater
83. MUDr. Mária Dideková, všeobecná lekárka
84. MUDr. Marián Príbelský CSc., chirurg, klinický onkológ, patológ
85. MUDr. Lukáš Bobek, onkológ
86. MUDr. Abrahám Ildža, lekár v odbore pediatria
87. MUDr. Zuzana Behúnová, lekár v odbore rádiológia
88. MUDr. Anna Koniarová, všeobecný lekár pre dospelých
89. MUDr. Anna Pňačková, lekár
90. MUDr. Marek Lafférs, lekár
91. MUDr. Lucia Krajmerová, lekár v odbore pediatria
92. MUDr. Marta Ťažiarová PhD., lekár urgentnej medicíny
93. MUDr. Andrej Malík, všeobecný lekár
94. MUDr. Katarína Olčáková, lekár v odbore neurológia
95. MUDr. Tereza Klottonová, lekár v atestačnej príprave z psychiatrie
96. MUDr. Marián Kaščák PhD., lekár-špecialista v odbore vnútorné lekárstvo, gastroenterológia a hepatológia
97. MUDr. Zuzana Hanakovičová, lekárka
98. MUDr. Peter Fülöp, vnútorné lekárstvo a kardiológia
99. MUDr. Zuzana Fülöpová, lekár
100. MUDr. Pavol Fülöp, lekár
101. MUDr. Miriam Čepíková, interná medicína I. st., špecializácia v odbore FBLR
102. MUDr. Petra Kukľová, lekár v príprave odbor vnútorné lekárstvo
103. MUDr. Mgr. Alena Bartková, lekárka – vnútorné lekárstvo, diabetológia, teológia
104. MUDr. Hana Chrvalová, lekár
105. MUDr. Anna Miňová, lekár
106. MUDr. Miriam Novacseková, všeobecný lekár
107. MUDr. Alla Fülöpová, nefrológ
108. MUDr. Hedviga Vinceová, lekár v odbore geriatria
109. MUDr. Ivana Kubíková, fyziater – balneológ
110. MUDr. Beata Špániková PhD., lekár, VŠ pedagóg
111. MUDr. Branislav Ivan, angiológ
112. MUDr. Zuzana Mikulová, lekár v odbore FBLR
113. MUDr. Gabriela Chowaniecová, onkológ
114. MUDr. Iveta Rjašková, detský psychiater
115. MUDr. Alžbeta Birčáková, lekár v odbore geriatria v príprave
116. Dr. med. Dipl. Ing. Rastislav Synak PhD., nukleárna medicína, vnútorné lekárstvo
117. MUDr. Marie Rašková, lekár v odbore oftalmológia
118. MUDr. Stanislava Komorášová, lekár v odbore FBLR
119. MUDr. Agnesa Bjelová, lekár
120. MUDr. Juliana Gregová, lekárka v odbore endokrinológia a interná medicína
121. MUDr. Zuzana Stripajová, anestéziologička
122. MUDr. Marie Šudáková, vysokoškolský pedagóg
123. MUDr. Marcela Žuffová, lekár v odbore urgentná medicína a anesteziológia
124. MUDr. Roman Kyčina, chirurg
125. MUDr. Pavol Čepík, lekár
126. MUDr. Veronika Bartošová, lekár
