Týmito slovami vymysleného rozhovoru medzi titánom Kronom a jeho kňazom vysvetlil grécky satirik Lucian (cca 120 až 200) zábavu spojenú s rímskym sviatkom saturnálií (po latinsky Saturnalia), ktoré začínali 17. decembra a venovali ich bohovi Saturnovi. Jeho doménou bolo poľnohospodárstvo a najmä osievanie polí. Rimania si pripomínali ukončenie zimných poľnohospodárskych prác, oziminy už klíčili a ľudia žili v očakávaní dobrej úrody na ďalší rok. Chlebodarcu sa patrilo poriadne osláviť a to, čo nasledovalo, sa dá najlepšie charakterizovať ako bujarý karneval. Rímsky básnik Catullus (1. stor. pred Kr.) ich nazval „najlepšie dni“. Mnoho prvkov rímskych osláv sa prenieslo aj do našich Vianoc a osláv Nového roku.
Naše vedomosti o saturnáliách sú útržkovité, ale priebeh sviatkov sa dá rekonštruovať v istých rysoch. Chýba nám ucelený opis a informácie o nich sa nachádzajú v množstve prameňov. Zaujímavé sú Martialove (1. stor. po Kr.) epigramy (krátke satirické básne) a asi najcennejšie je dielo Saturnalia od Macrobia z 1. polovice 5. storočia po Kristovi, kedy sviatok pomaly mizol v novom kresťanskom a post-rímskom svete.
Saturnálie bezpochyby patrili k najobľúbenejším sviatkom Rimanov. V tých dňoch ustali všetky pracovné činnosti, zatvorili sa aj súdy, ktoré mali dohliadať na dobré fungovanie spoločnosti a došlo k uvoľneniu morálky a noriem. Zvyčajne distingvovaní Rimania si vyzliekli svoje fádne biele tógy a nahradili ich farebným oblečením, ktoré počas roka nosili len pri súkromných večerných oslavách. Zábava bola vyhradená pre všetkých, a tak aj otroci mali voľno zo svojich povinností a mohli hovoriť a robiť, čo sa im zažiadalo. Ešte v dávnych republikánskych časoch sviatok trval len jeden deň, ale roztopaš si pýtala svoju daň a nakoniec sa natiahol na celý týždeň a končil 23. decembra takmer v predvečer zimného slnovratu, ktorý podľa Juliánskeho kalendáru pripadal na 25. decembra.
Pôvod sviatku
Podľa rímskej mytológie Saturn bol bohom starých zlatých čias, keď ľudia žili v hojnosti a bez námahy si užívali plody zeme. Ľudia sa nedelili na slobodných a otrokov a nemali ani podelenú zem do vlastníctva. Sviatky prinavracali bezstarostné zlaté časy, dalo by sa povedať utópiu. Saturn mal aj temnejšiu stránku. Bol rímskym ekvivalentom gréckeho titána Kronosa, ktorý požieral svojich synov, až ho Diova matka Rhea prekabátila a neskôr Zeus zvrhol svojho otca a zabil ho. Podľa rímskych tradícií Saturn žil v exile v Itálii, kde naučil ľudí poľnohospodárstvu. Ľudské obete však s ním zostali spojené a podľa legiend mu dávni obyvatelia Latia prinášali telá a hlavy išli k Hádovi do podsvetia. Až im Herakles jedného dňa vysvetlil rozdiely v zradnom gréckom prízvuku a šmahom ruky sa z tiel stalo svetlo, takže Rimania začali používať sviece, masky na tvár a figúrky počas slávností.
