Vakcinačné zlyhanie šéfky eurokomisie a prekvapivý úspech ruskej vakcíny

Očkovacia politika Európskej komisie je v časoch neutíchajúcej pandémie objektom veľkej pozornosti. Kým EÚ pomalšie nakupuje aj distribuuje vakcíny, Izrael či Spojené kráľovstvo si počínajú omnoho rýchlejšie. Sčasti sme to zdôvodnili v tomto texte. Slovensko odvtedy zvýšilo počet očkovacích miest a celkové tempo.

Aktuálnym problémom je rýchlosť dodávok vakcín. Maďarsko muselo upraviť očkovací plán, pretože mu prišlo menej dodávok od firmy Moderna. Vakcíny zo spoločného európskeho obstarávania však dopĺňa ruskou látkou Sputnik V, ktorá podľa poslednej vedeckej štúdie v časopise The Lancet vykazuje vysokú účinnosť, približne 91-percentnú efektivitu už po jednej dávke. Použitie ruskej vakcíny pripustil už aj nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn, aktuálna dvojka v CDU. Predpokladom je, že ruskú vakcínu schváli Európska lieková agentúra. Nad výrokom nemeckého ministra najviac dvíhajú obočie tí, ktorí sa predtým posmievali maďarskému premiérovi Orbánovi a videli v jeho prijatí ruskej vakcíny propagandu.

Iný problém má Česko, ktoré dokonca očkovanie pre nedostatok vakcín prerušilo, podobne aj Španielsko. V Česku sa nedávno za ruskú vakcínu prihováral epidemiológ Roman Prymula.

Okrem relatívne dlhého schvaľovania vakcín Európskou liekovou agentúrou a meškania dodávok od troch výrobcov Moderna, Pfizer/BioNTech a AstraZeneca, sa treba pozrieť aj na riadenie obstarávania a dodávok vakcín v réžii Európskej komisie.

Dobrou správnou je, že v druhej polovici februára sa majú zvýšiť dodávky vakcín na Slovensko, všetko bude teda otázkou pripravenosti.

Zdravotná únia

Dôraz na spoločný postup a cenu spôsobil zaostávanie za Britmi aj Izraelčanmi. Plán museli odsúhlasiť všetky štáty vrátane tých západoeurópskych, ktoré si najprv chceli vakcíny zaobstarať sami. Pomalší postup bol skrátka daňou za centrálne riešenie.

Ďalším bodom kritiky je časová súslednosť očkovania. Spustenie očkovania naraz v jediný deň (čo sa aj tak nepodarilo) niektorí diplomati v Bruseli označili za pokus o PR zo strany eurokomisie, informuje portál Politico. Upínanie sa na spoločný termín však nepochybne prispelo k logistickým problémom a nárazovému tlaku na dodávky.

Druhou stranou mince je, do akej miery by boli vakcíny reálne dostupné pre menšie štáty vrátane Slovenska, ak by si prednostné zmluvy s výrobcami dohodli Nemecko, Francúzsko či bohaté Holandsko. Maďarský a srbský príklad ukazujú, že riešenie môže byť v nákupe vakcín, prípadne kombinácii západných vakcín s ruskými a čínskymi.

V tejto súvislosti je vhodné sa zamyslieť, či by naozaj pomohla intenzívne skloňovaná „zdravotná únia“, teda odovzdanie časti právomoci v zdravotníctve Európskej komisii. Pri aktuálnom príklade vidíme, že centralizácia spomalila postup. Nad nižšou cenou vakcín každým dňom zdržania prevažuje cena vyhasnutých ľudských životov a ekonomické dôsledky tvrdých pandemických opatrení.

Bolestivý regulačný krok vedľa

Azda najvyhrotenejší spor mala eurokomisia s britsko-švédskym výrobcom vakcín AstraZeneca, ktorý ohlásil výpadok dodávok vakcín v prvých mesiacoch tohto roka. Po zložitých rokovaniach sa Komisia rozhodla pre rozhodný krok – zákaz vývozu vakcín vyrobených v EÚ bez súhlasu členských štátov až do konca marca. Chcela tým dosiahnuť dodržanie termínu a objemu dodávok v Únii, ale spravila dva vážne prešľapy.

V prvom rade, Komisia chcela spoločným nákupom zabrániť súpereniu medzi štátmi pri nákupe vakcín (takzvaný „vakcinačný nacionalizmus“). Týmto opatrením ho však uplatnila voči mimoeurópskym štátom vo väčšom meradle, čím morálne spochybnila svoj doterajší postup.

V druhom rade, z obáv pred dovážaním vakcín do Spojeného kráľovstva sa rozhodla obnoviť hraničné kontroly medzi Írskou republikou a britským Severným Írskom. Snaha predísť hraničným kontrolám medzi týmito územiami a zachovanie krehkého mieru v oblasti, kde ešte v 90-tych rokoch zúril etnický konflikt, bol pritom jeden z najzložitejších bodov v rokovaniach o brexite (po mesiacoch rokovaní Londýn a Brusel dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré v princípe vytvorilo morskú hranicu medzi Írskym ostrovom a Veľkou Britániou).

Rozhodnutie obnoviť hraničné kontroly v Írsku Komisia nekonzultovala s brexitovými vyjednávačmi. Prekvapilo to, ale i názorovo zjednotilo jednotlivé vlády na britských ostrovoch, ktoré sú len zriedka natoľko jednotné. Hoci Komisia rozhodnutie o kontrolách o pár hodín neskôr v piatok v noci zrušila, škoda už bola napáchaná. Dublin stále tvrdí, že Leyenová doteraz nevysvetlila, prečo Komisia prijala také rozporuplné rozhodnutie.

Leyenová je spokojná aj tak, Juncker nie

O vážnosti írskeho prešľapu vypovedá, že Leyenová hneď po víkende poskytla veľký rozhovor šiestim veľkým európskym médiám, vrátane francúzskeho denníka Le Monde. Vyjadrila spokojnosť s očkovacou stratégiou. Pochybenia si priznala len sčasti a dodala, že EÚ konala najrýchlejšie, ako mohla.

Opačný názor vyjadril jej predchodca na poste predsedu EK Jean-Claude Junkcer. Rozhodnutie brániť vývozu vakcín podľa neho bolo nevhodné a sebecké voči chudobnejším štátom na iných kontinentoch.

Hoci pandémia a očkovanie sú momentálne najvážnejšou témou v Bruseli, Leyenová sa až doteraz držala v úzadí a agendu nechávala na zdravotnícku eurokomisárku Stellu Kyriakidesovú a ekonomického komisára Valdisa Dombrovskisa. Hlavnú zodpovednosť však podľa odborníkov z inštitútov Bruegel a German Marshall Fund nesie predsedníčka EK, ktorá podľa nich konala pomaly a chaoticky.