Sociálnymi sieťami koluje výrok „Neber kritiku od nikoho, za kým by si si nikdy nešiel po radu.“ Hlúposť to asi nie je, ale aj tak ide o o márny výrok, aspoň podľa evolučných biológov.
Kritika aj od človeka, o ktorom sme presvedčení, že je hlupák, váži viac ako pochvala od toho, koho rešpektujeme. Prečo? Reagovať výrazne na negatívne stimuly človeka kedysi chránilo pred hocijakou nepríjemnosťou, napríklad smrťou. Evolúcia, skrátka, uprednostňuje tých, ktorí pohotovo a mohutne reagujú na negativitu.
Primeraná – čo v tomto prípade znamená silná – reakcia na kritiku je základom prežitia, nielen toho fyzického. Jürgen Habermas ukázal vo svojej klasickej knihe Štrukturálna premena verejnosti z roku 1962, ktorá nedávno vyšla v druhom českom vydaní, že rodiskom modernej verejnej sféry bola práve kritika. Tento rok vydal tento posledný žijúci velikán nemeckej filozofie esej Nová štrukturálna premena verejnej sféry a deliberatívna politika. Tu si kladie otázku, ako veľmi sa pod vplyvom nových médií premenila demokracia.