Reči o predčasných voľbách ustali. Do hry sa pomaly dostáva rekonštrukcia vlády

Národná rada. SR. Foto: Jakub Kotian/TASR Národná rada. SR. Foto: Jakub Kotian/TASR

V posledných dňoch sa spustili procesy, ktoré naznačujú, že skôr ako nové voľby nás môže čakať ďalšia rekonštrukcia vlády.

Po tom, čo parlament minulý týždeň vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera, sa zdalo, že všetko speje k predčasným voľbám.

Tie si priala celá opozícia aj strana Borisa Kollára. Krátko po hlasovaní začali prenikať hlasy o prípustnosti predčasných volieb aj z OĽaNO. Tam v tom čase existovala už len snaha posunúť ich na jeseň, teda čo najviac ich oddialiť. Krátko po páde vlády o predčasných voľbách hovorila aj prezidentka.

Takéto zmýšľanie malo svoju logiku. Predčasné voľby sú tradičným a najčistejším vyústením situácie, v ktorej parlament vysloví vláde nedôveru. Navyše, v situácii, keď potupne zlyhali ďalšie rokovania medzi SaS a OĽaNO a lídri bývalej koalície na seba začali opäť útočiť, sa zdalo, že tu už nie je možná žiadna dohoda.

Vyzeralo to tak, že otázkou bude už len termín volieb. V danej chvíli sa zdala ako pravdepodobnejšia možnosť letného termínu.

Potom sa situácia začala meniť. Zásadný vplyv na to mali hlavne tri faktory.

Prvým bolo, že predčasné voľby naďalej odmietala strana SaS. Sulík celý čas hovoril o tom, že si predčasné voľby neželá a radšej chce rekonštrukciu vlády.

Prekvapila aj prezidentka, ktorá do sporov aktívne vstúpila najmä tým, že dovolila svojim podriadeným komentovať spôsob, akým Igor Matovič stiahol svoju demisiu. Inak sa zachovala dosť pasívne. Avizovala, že ponecháva ďalej pôsobiť celú doterajšiu vládu na čele s Eduardom Hegerom a navyše poslancom dala štedrý vianočný darček v podobe veľmi dlhého času na dohodu o predčasných voľbách. Jej ultimátum vyprší až na konci januára. Keďže vláda padla 15. decembra, prezidentka nechala politickým lídrom až mesiac a pol na to, aby sa dohodli, aký bude ďalší postup.

Samozrejme, netreba si myslieť, že prezidentka z celej situácie vycúvala. Z odpovedí Richarda Sulíka na poslednej tlačovke je jasné, že prezidentka svoje kroky koordinuje so SaS, teda stranou, ktorá jej je z parlamentných najbližšia. Podľa toho, čo šéf SaS prezradil, sa zdá, že by mala pomôcť pri minimalizovaní vplyvu Igora Matoviča na chod štátu. Navyše, z vyjadrení jej poradcu Mariána Gibu je zrejmé, že ak sa strany do konca januára nedohodnú, prezidentka postaví svoju vládu a nechá ju vládnuť až do nových volieb aj keď nezíska dôveru parlamentu.

Tretím faktorom bolo štiepenie OĽaNO. Skupina okolo Jána Budaja, ktorá si hovorí občiansko-demokratická platforma, odmietala akýmkoľvek spôsobom prispieť k predčasným voľbám. Naopak, aj formálne ukázala, že už nechce byť viazaná na Matoviča a desiati jej poslanci preto v pondelok vystúpili z poslaneckého klubu OĽaNO. S platformou sa podľa informácií, ktoré sa objavili vo viacerých médiách, už koordinujú aj poslanci Šeliga, Žitňanská, Mičovský, Klus a Miroslav Kollár. To signalizuje, že nám tu vzniká ďalšie, samostatné mocenské centrum.

Tu treba dodať, že aj tento vývoj ukazuje, že naďalej pokračuje štiepenie a ideologické spájanie poslancov bývalých koaličných strán, ktoré svoje kandidátky vytvárali tak, že oslovovali ľudí „naprieč hodnotovým spektrom.“ A tiež, že koncept neideologických strán nefunguje. Odporúčam spomenúť si na to, keď bude znova niekto hovoriť o spájaní stredo-pravých strán.

Poďme však späť k aktuálnej situácii. Dôsledkom správania prezidentky, SaS a Budaja a spol. je, že v parlamente nie je možné nájsť blok 90 poslancov, ktorý je potrebný na dohodu na predčasných voľbách. Samozrejme, táto otázka stále nie je pasé, no momentálne sa zdá, že po pár dňoch, keď hlavy ochladli, sa už začína uvažovať aj nad novou koalíciou, ktorá by mala aspoň 76 poslancov.

Dá sa pritom badať viacero náznakov, ktoré ukazujú, že tento scenár je čoraz viac pravdepodobný. Začalo to tým, že takúto možnosť priznal aj Boris Kollár, ktorý sa krátko po vyjadrení nedôvery vláde jasne zasadzoval za predčasné voľby. Neskôr sa však vyjadril, že si počká, ako dopadnú rokovania a keď z nich vzíde zaujímavý návrh, tak je ochotný sa pridať.

Potom prišlo vyjadrenie Juraja Šeligu na sociálnej sieti Facebook, v ktorom poukázal na to, že politici zo SaS opäť prejavujú ochotu rokovať o rozpočte, čo pred hlasovaním o páde vlády tvrdošijne odmietali.

Vzápätí na to prišlo vyjadrenie Igora Matoviča, ktorý opäť ponúkol svoj odchod z vlády, ak za to dostane schválený rozpočet.

A napokon večer prišlo oznámenie o dohode na rozpočte. OĽaNO muselo opäť potupne pristúpiť na viaceré Sulíkove požiadavky, ktoré predtým odmietalo (najmä výdavkové limity) a ešte k tomu obetovať ministra Matoviča.

Samozrejme, Heger so Sulíkom pri oznámení, že sa našla dohoda na rozpočte, deklarovali, že to neznamená, že sa našla dohoda aj na novej koaličnej 76-tke. No Hegerove vyjadrenia predsa len niečo naznačili. Premiér napríklad pri otázke na rokovania o novej vláde povedal, že popri vyjednávaniach o rozpočte prebiehali rôzne diskusie. Pri otázke o tom, či by mal Igor Matovič odstúpiť z pozície predsedu OĽaNO, prekvapivo odpovedal, že to je vec interných rokovaní.

To všetko signalizuje, že slabne ako pozícia Matoviča, tak aj neústupčivosť politikov v OĽaNO. A naopak narastá chuť predĺžiť si vládnutie a možno aj chuť výraznejšie obmedziť vplyv Igora Matoviča.

Samozrejme, k dohode je ešte stále veľmi ďaleko. Matovič je šéfom v OĽaNO, vo vláde ešte stále sedí Mikulec. Pre liberálne kruhy je červeným súknom aj Karas na ministerstve spravodlivosti a Horecký na ministerstve školstva.

Ale už len z toho, že do médií presakujú informácie o tom, že prebiehajú rokovania o „vláde Heger 2“, o menách ministrov a ďalších personálnych otázkach, sa zdá, že emócie opadávajú. Politici z bývalej vládnej koalície prepočítavajú, či dokážu prekonať osobné animozity a udržať sa pri moci ešte rok.

Samozrejme, stále platí, že presunutie Matoviča za Sulíkom do parlamentu, alebo aj mimo neho v podstate nič nerieši a vládna koalícia bude naďalej čeliť ďalším a ďalším zničujúcim konfliktom. Ale predčasné voľby by pre strany bývalej koalície určite znamenali debakel a pre mnohých súčasných poslancov koniec politickej kariéry.

Napokon, politika je umením moci a tiež umením možného. Preto sa zdá, že politici okolo Sulíka, Hegera a Kollára sa minimálne pokúsia vyskladať vládu aj do tretice.  


Ďalšie články