Vo veku 62 rokov zomrel v utorok profesor, lekár a odborník na tropickú medicínu a infektológiu Vladimír Krčméry. Potvrdil to zdroj denníka Štandard.
Profesor Vladimír Krčméry bol odborníkom na tropickú medicínu a infektológiu. Bol zakladateľom sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách.
V roku 2002 založil Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Pôsobil tam ako rektor. Predtým pôsobil ako dekan na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. V roku 2007 stál pri založení Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku.
V rámci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety profesor Krčméry zakladal misijné, zdravotnícke a vedecké pracoviská v zahraničí, najmä v rozvojových krajinách. Prvým bol liečebno-charitatívny projekt v Kambodži s názvom House of family. Bol to detský domov pre deti z ulice choré na HIV. V súčasnosti táto vysoká škola prevádzkuje 35 takýchto zariadení v Afrike, Ázii a Európe, pomocou ktorých pomáha tisícom ľudí.
Vladimír Krčméry lekársky pôsobil na miestach viacerých epidémií, živelných nešťastí či vojnových konfliktov. Pomáhal zvládať pandémiu eboly v západnej Afrike, SARS v Hongkongu. Zachraňoval životy po ničivom zemetrasení na Haiti a ošetroval chorých a zranených v Iraku či Sýrii. Krčméry bol organizátorom a zakladateľom viac ako sto humanitárnych a rozvojových misií. Táto práca mu spôsobila vážne zdravotné problémy, pre ktoré v posledných rokoch už nemohol cestovať do tropických krajín.
Profesor Krčméry založil v rámci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety pohotovostný tím, ktorý pomáhal napríklad aj pri zvládaní utečeneckých kríz. A to tak v roku 2015 na maďarsko-srbskej hranici, ako aj tento rok na ukrajinsko-slovenských hraniciach, či naposledy v utečeneckom tábore v Kútoch.
Ocenenia profesora Krčméryho
Čestné doktoráty dostal na viacerých univerzitách v zahraničí. V roku 2005 na univerzite v Českých Budějoviciach, o tri roky neskôr na univerzite v Scrantone. V roku 2012 ocenili jeho prácu čestným doktorátom na univerzite vo Varšave a v roku 2015 na Cambridgeskej univerzite.
Profesor Vladimír Krčméry patril medzi laureátov ocenenia Honour of Ekotopfilm. V roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii. Cenu primátora Bratislavy dostal v roku 2010 a v tom istom roku ho ocenili aj Zlatou medailou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ocenenie od združenia Človek v ohrození za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením, dostal v roku 2010. Krištáľové krídlo za filantropiu dostal v roku 2012 a o rok neskôr si prevzal v Malajzii ocenenie za prínos v oblasti medicíny.
Pôsobenie v tajnej cirkvi
Počas obdobia komunizmu bol aktívny v tajnej cirkvi. Viackrát bol preto vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. Režim mu kvôli jeho náboženským aktivitám obmedzoval možnosti kariérneho rastu a spôsoboval mu ďalšie nepríjemnosti. Jeho strýko Silvester Krčméry patrí medzi najznámejších slovenských disidentov.
Vladimír Krčméry bol aktívny v cirkvi aj po zmene režimu. Bol silným zástancom práv nenarodených detí. Len niekoľko týždňov pred smrťou podpísal spolu s ďalšími lekármi otvorený list premiérovi a ministrovi zdravotníctva v téme transsexuality.
Počas pandémie koronavírusu sa profesor Krčméry stal vyhľadávaným zdrojom informácií. V čase pandémie bol členom permanentného aj Ústredného krízového štábu a konzília odborníkov. Ako prvý na Slovensku bol zaočkovaný proti covidu.
Bol ženatý, s manželkou Teréziou, ktorá je tiež lekárka, má štyri deti.
Reakcie politikov
Na sociálnych sieťach na jeho úmrtie reagovalo množstvo politikov a ďalších osobností verejného života. „Vladimír Krčméry zasvätil svoj život slabým a chorým.“ V reakcii na jeho utorkové úmrtie to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. „Bol mužom viery a svojimi postojmi inšpiroval mnohých k lekárskej službe v chudobných krajinách či k pomoci najslabším,“ napísala hlava štátu. Pripomenula, že svojimi skúsenosťami a autoritou výrazne prispel k boju proti pandémii ochorenia COVID-19. „Bol vždy plný optimizmu a nádeje a takého si ho budem pamätať,“ dodala prezidentka.
„Bol to človek, ktorý rozdal svoje srdce druhým. Pomáhal tam, kde sa iní báli vstúpiť čo i len myšlienkami. Takým, na ktorých svet zabudol – najchudobnejším z chudobných,“ komentoval správu o jeho úmrtí premiér Eduard Heger.