Marek Novák z Inštitútu Ladislava Hanusa: Veľa konzervatívcov podlieha autocenzúre. Chceme to zmeniť

Marek Novák Foto: Matúš Zajac

„Chceme prispieť k tomu, aby sa ľudia vyznávajúci autentické kresťanské a konzervatívne hodnoty nemuseli autocenzurovať a aby sa cítili slobodne,“ hovorí v rozhovore o novovznikajúcom Inštitúte Ladislava Hanusa, konformizme dnešnej spoločnosti aj našich konzervatívnych politikoch Marek Novák zo Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa v tieto dni rozbieha vlastný inštitút. Ako vznikla myšlienka na jeho vznik?

U mňa vznikla túžba po niečom takom, keď som absolvoval 32. základný semester Spoločenstva Ladislava Hanusa. Počas tohto veľmi výživného a na veľké myšlienky bohatého semestrálneho formačného programu som si spisoval všelijaké nápady. Jedným z nich bol vznik think tanku zameraného na verejnú angažovanosť. V jednom momente som sa o túto myšlienku podelil aj s kanceláriou a zistil som, že koncept Hanusovho inštitútu je v šuplíku už niekoľko rokov, len neboli personálne či finančné zdroje na jeho skorší rozvoj.

Čo bude cieľom Inštitútu Ladislava Hanusa?

Hlavným cieľom je spájať vieru s rozumom, rozvíjať kresťanskú kultúru a odvážne presadzovať konzervatívne princípy vo verejnom živote. Spoločenstvo Ladislava Hanusa má dvadsaťročnú tradíciu, v rámci ktorej rozvíja svoje tri piliere, ktorými sú formácia, komunita a verejná angažovanosť za spoločné dobro. Inštitút Ladislava Hanusa by mal tento posledný pilier osamostatniť a posilniť.

Skúste byť trochu konkrétnejší. Čo bude náplňou práce Inštitútu?

Inštitút by sa chcel stať silným a kompetentným hlasom kresťanov a konzervatívcov vo verejnom živote. Našou snahou je, aby hodnoty, ktorým veríme a považujeme ich za esenciálne a prospešné pre celú spoločnosť, mali silného zástancu v kultúrnom a spoločenskom priestore. Okrem existujúcich formátov, ako sú Bratislavské a Košické Hanusove dni, Konzervatívny summit, vydávanie časopisu Verbum alebo organizovanie Ženskej konferencie, by sme do budúcna radi vybudovali panel expertov, ktorý by sa špecializoval na konkrétne oblasti a prinášal do verejnej debaty odborné stanoviská. Chceli by sme byť aktívnym prvkom, ktorý pomôže kresťansko-konzervatívnemu ekosystému organizácií a aktérov, ktorí budú spolupracovať na tom, aby v spoločnosti zaznievali stanoviská a tézy, ktoré sú v súlade s prirodzeným poriadkom a evanjeliovými hodnotami a budú prinášať pozitívnu, kreatívnu a tvorivú víziu, ktorá bude úspešne konkurovať prevládajúcej sekulárnej kultúre.

Kedy by mal Inštitút začať fungovať?

Pracujeme na tom už niekoľko mesiacov. Všetky formálne kroky by sme mali dokončiť do konca tohto roka.

Foto: Matúš Zajac

Ako bude financovaný?

Aktuálne sa koná fundraisingová kampaň na portáli Donio. Cieľom je pri dvadsiatom výročí Spoločenstva Ladislava Hanusa vyzbierať dvadsaťtisíc eur. Táto zbierka funguje do konca roka. Výťažok z nej by mohol veľmi pomôcť rozbehu inštitútu. Do budúcna by sme chceli vybudovať klub podporovateľov. Vyzývam na podporu všetkých, ktorým záleží na tom, aby sme našim deťom odovzdali hlas rozumu a prirodzených hodnôt, na ktorých vyrástla naša civilizácia. Budeme sa uchádzať aj o granty z verejných zdrojov a tiež o podporu partnerov z verejného, alebo súkromného sektora. Financovanie inštitútu by teda malo stáť na viacerých pilieroch.

Prečo by mal človek podporiť Hanusov inštitút?

Žijeme turbulentnú dobu, ktorá je plná výziev a kríz, ktoré sú priam historického charakteru. Okrem toho čelíme v posledných rokoch a desaťročiach bezprecedentným pokusom zmeniť základné pravdy o človeku a spoločnosti, na ktorých bola vybudovaná naša západná civilizácia. Toto je omnoho zásadnejšie ako to, či v niektorom volebnom období vznikne viac či menej podarený ekonomický zákon. Keď sa raz v legislatíve zmenia základné antropologické pohľady na človeka a spoločnosť, tak bude veľmi ťažké vrátiť to späť do normálu a súladu s ľudskou prirodzenosťou. Môže to mať veľmi negatívne dosahy aj na ďalšie generácie a celkové fungovanie spoločnosti. Podporiť Inštitút Ladislava Hanusa znamená podporiť hlas, ktorý bude hájiť rozum a kresťanské a konzervatívne hodnoty presadzované tvorivým a kultúrnym spôsobom.

Mnohé z toho, čo ste povedali, počúvajú konzervatívci z viacerých smerov. Na niečo podobné sa snažia zháňať financie aj konzervatívne politické strany, vzdelávacie inštitúcie, vydavateľstvá, médiá, rehole a ďalšie konzervatívne inštitúcie. V čom má byť teda váš inštitút iný a prečo by sa človek mal rozhodnúť podporiť ho?

Je skvelé, že v poslednom období u nás vyrástli viaceré konzervatívne médiá a ďalšie organizácie. Znakom Inštitútu Ladislava Hanusa je akcent na rozvoj a budovanie kresťanskej kultúry. Nemá to byť len politická či lobistická organizácia, jej záber má byť širší. Aktivity Inštitútu nadväzujú na to, čo dvadsať rokov robí Spoločenstvo Ladislava Hanusa a chce to posunúť na vyššiu úroveň. Nie sme nepopísaný list papiera. Máme históriu formačného programu, alebo festivalu Hanusove dni. Chceme robiť systematickú prácu s dlhodobejším presahom a perspektívou.

V Štandarde ste publikovali zaujímavý text o Federalist society a o tom, ako svojou systematickou prácou dokázali prispieť k významným a pozitívnym zmenám vo verejnom živote v oblasti ochrany života. To je pre nás určite veľká inšpirácia, ako sa dajú systematickou prácou s ľuďmi rôznych osobností presadiť veľké a dôležité veci.

Navyše, vo verejnom živote na Slovensku vnímame ako problém, že ľuďom, ktorí majú v kresťansko-konzervatívnom spektre odvahu, často chýbajú dobré spôsoby a dôveryhodnosť. A na druhej strane tým, ktorí majú dôveryhodnosť a dobré spôsoby, chýba zas odvaha. Sú malo dôrazní a, povedzme, príliš jemní v interakcii. Boja sa ísť otvorene do dôležitých hodnotových zápasov. Chceme prispieť k tomu, aby sa ľudia vyznávajúci autentické kresťanské a konzervatívne hodnoty nemuseli autocenzurovať a aby sa cítili slobodne. A chceme akcentovať slobodný, otvorený dialóg a nevyháňať ľudí s legitímnymi názormi na okraj spoločnosti, ako sa to, bohužiaľ, dnes v hlavnom prúde deje.

Foto: Matúš Zajac

Väčšina mladých ľudí je nastavená inak ako vy. Nechcú byť v spore so súčasnými trendmi, skôr sa chcú spolupodieľať na progresívnych zmenách dnešnej doby. U vás je to však opačne. Ako ste sa emancipovali od liberálnych pohľadov na svet?

Neprešiel som veľkým vnútorným obrátením, skôr kontinuálnym vývojom. Od mladosti som mal záujem kriticky nazerať na rôzne dôležité životné otázky a zároveň veľké témy, ktoré sa v spoločnosti riešili a podrobovať ich kritickej analýze. Pokiaľ má človek konzervatívne a kresťanské pohľady a snaží sa im byť verný, musí sa kontinuálne vzdelávať a nebáť sa klásť si veľké otázky a hľadať argumenty či už za, alebo proti a vytvárať si svoj vlastný názor. Ďalšou skúškou je vydržať spoločenský tlak, ktorý je niekedy veľmi silný. Dôležité je ustáť nekonečné diskusie a možno niekedy až agresivitu druhej strany a neskĺznuť do autocenzúry. Teda do toho, že budeme hovoriť slobodne len doma, ale vonku sa budeme vyjadrovať buď veľmi zmierlivo, alebo budeme mlčať. Keď sa to podarí a človek ostane vnútorne slobodný, a potom stretne komunitu, akou je napríklad Spoločenstvo Ladislava Hanusa, kde zistí, že nie je sám, tak začne prirodzene vytvárať rôzne spolupráce. Tie sa budú snažiť, aby kresťanské hodnoty neostali len v našich domácnostiach, ale aby ich bolo cítiť aj v spoločnosti.

Spomínali ste spoločenský tlak. Ako ho môže človek ustáť?

Určite je dôležité mať kvalitný vnútorný život. Praktizujúci katolíci majú v tomto smere veľkú pomoc a požehnanie. Ak má človek niečo odovzdávať, tak musí niekde aj čerpať. Kvalitný duchovný život je určite jeden z predpokladov. Určite potrebujeme viesť aj usporiadaný život. To znamená žiť kresťanské hodnoty, či už manželstve, alebo v iných povolaniach, lebo bez toho človek prestáva byť uveriteľný. Nemôžem šíriť hodnoty, ktoré sám nežijem. Potom je tu potreba nabrať vnútornú odvahu. Lebo ak chceme prispieť k tomu, aby sme žili v slobodnej spoločnosti, ktorá sa nebude vzďaľovať od základných právd o človeku a spoločnosti, treba pre to niečo urobiť. Treba sa zmieriť s tým, že to nebude vždy príjemné a začať pracovať na svojej odolnosti, aby sa človek nezľakol, keď dostane prvý nával nenávistných reakcií od svojich ideových oponentov. Treba pochopiť, že byť vlažný je jednoduchšie, ale nemusí to byť vždy správne.

Skúsme to teraz otočiť. Prečo podľa vás dnešní mladí nechcú ísť do konfliktu so spoločenskými vplyvmi a nekriticky preberajú módne naratívy?

Nesie to so sebou pomerne veľký diskomfort. Navyše, dnešné naratívy znejú sprvu dosť ľúbivo. Prečo by som mal napríklad brániť láske? Prečo by som mal niekomu odopierať ľudské práva? Veď tie patria všetkým. Lenže mnohí pri tom zabúdajú, že dochádza k zámene pojmov, pretože ľudskými právami sa nazýva niečo, čo v skutočnosti ľudským právom vôbec nie je. Spočiatku tam skutočne môže byť dobrá viera aj vnútorné presvedčenie mladých ľudí, že preberať moderné, alebo progresívne naratívy o usporiadaní spoločnosti, je dobré a správne.

Toto sa môže týkať časti spoločnosti, ktorá je sekulárna, ale ten problém sa týka aj veľkej časti kresťanov alebo ľudí z konzervatívneho prostredia. Nie je ničím nezvyčajným, ak sa z dieťaťa, ktoré príde na vysokú školu z kresťanského konzervatívneho prostredia, stane propagátor dúhových ideológií.

Jedna z hypotéz môže byť, že to je snaha byť zadobre a vychádzať s ľuďmi. To však môže skĺznuť k tomu, že človek začne postupne preberať tieto naratívy, začne strácať svoju kresťanskú identitu a začne sa rozpúšťať v prevládajúcej sekulárnej identite. Motiváciou môže byť aj snaha vyhýbať sa sporom a kultúrnym vojnám. Veľa veriacich sa cíti nekomfortne v nikdy nekončiacej disentujúcej pozícii voči súčasnej kultúre.

Foto: Matúš Zajac

To sme tu už mali v minulosti. To isté bola predsa tajná cirkev, ktorej členom hrozili omnoho väčšie problémy. Za to, že vydržali, ich dnes považujeme za hrdinov. Teraz tu máme ten istý príbeh, znova prichádza tlak spoločnosti. A hoci už poznáme príbehy z čias komunizmu, znova sa podvoľujeme.

Myslím si, že v minulosti to bolo jasnejšie. Takmer všetci vedeli, že komunistický režim pošliapava ľudské práva. Ľudia ho síce trpeli, ale neboli z neho nadšení. Dnes je to omnoho nenápadnejšie a vyžaduje si to oveľa väčšie mentálne nasadenie, aby sa človek v spleti rôznych myšlienok vedel zorientovať a rozlíšiť, kde je pravda.

Skúsim sa to opýtať ešte inak. Myslíte si, že tí ľudia necítia, že zrádzajú svoju vieru, alebo že vedú dvojtvárny život, keďže doma žijú inak ako vonku?

Je to určite krátkozraké a z dlhodobého hľadiska to určite neprinesie dobré ovocie. Je správne mať dobrú vôľu komunikovať a spolupracovať aj s ľuďmi z iných názorových prúdov na veciach, kde sa dá zhodnúť a kde sú prieniky. Mám na mysli napríklad boj za spravodlivosť, alebo lepšie zdravotníctvo. Ale zrádzať principiálne priority spoločenského usporiadania ako je ochrana života, rodiny, ochrana manželstva, výchovy detí, slobodného spoločenského diskurzu, slobody slova a mnoho ďalších, to nemôže priniesť dobré ovocie.

Čo je podľa vás najsilnejšou a najslabšou stránkou súčasných konzervatívcov na Slovensku?

Jedna z tých silnejších stránok je, že hoci nemáme na Slovensku jednu silnú konzervatívnu kresťanskú stranu, stále sa tu nájdu politici, ktorí dokážu v porovnaní zo západnou Európou artikulovať relatívne ambiciózne a odvážne návrhy. Na druhej strane vidíme v Spojených štátoch viacerých politikov či guvernérov, ktorí dokážu presadzovať kvalitné politiky v súlade so sociálnym učením cirkvi a robia to oveľa odvážnejším a ambicióznejším spôsobom ako naši politici. Aj na Slovensku je obrovský priestor na väčšiu suverénnosť.

Od koho a v čom by si mali brať slovenskí konzervatívni politici príklad?

Niektorými americkými politikmi by sme sa mohli inšpirovať v tom ako kreatívne pristúpiť k ochrane života cez zákony o tlkote srdca. Je to také názorné, že to má silu osloviť aj časť sekulárnych voličov a širšiu množinu ľudí dobrej vôle, ako sú len presvedčení prolajferi. Čo sa týka suverénnejšieho uvažovania o zahraničnej politike, tu by sa mohli pokúsiť o víziu, z ktorej bude jasné, že ju formulujú politici schopní autonómneho a slobodného myslenia, nie len nasledovania hlavných línií. V tom sa môžeme inšpirovať napríklad aj v toľko zatracovanom Maďarsku.

Viete menovať aj konkrétnych politikov, od ktorých by sme si mohli vziať príklad?

Budem so záujmom sledovať, ako sa bude dariť novej talianskej premiérke Giorgii Meloniovej, ktorá má ambíciu skĺbiť prozápadnú zahraničnú politiku s kultúrnym konzervativizmom.

Meloniová je celkom nová a nepopísaná. Vedeli by ste menovať niekoho, kto má za sebou dlhšiu históriu?

Čo sa týka pevnosti v kultúrnych témach, je to napríklad Poľsko. Línia poľskej strany Právo a spravodlivosť môže byť inšpirujúca aj pre nás. Nechcem to personalizovať. Podľa mňa stačí, ak poviem, že táto politická strana je celkom konzistentná. A určite sú to aj americkí politici, ktorým sa podarilo presadiť zákon o tlkote srdca.

Ktorá téma by mala byť vlajkovou loďou slovenských konzervatívcov?

Zvyšovanie dôstojnosti ľudského života. A to od veľkých tém, ako zlepšovanie ochrany života až po zvyšovanie kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti či školstva. Vo všetkých týchto oblastiach by sme mali byť schopní prinášať tvorivé a atraktívne vízie, ktoré budú príťažlivou alternatívou k liberálno-progresívnym programom. Musíme sa naučiť prinášať riešenia, ktoré budú v súlade so základnými pravdami o človeku a zároveň budú tvorivým spôsobom odpovedať na spoločenské problémy, ktoré život prináša bez toho, aby vytvárali ďalšie problémy. Je často znakom progresívnych riešení, že pôvodný problém nevyriešia, ale vytvoria desať nových.


Ďalšie články