Pri Sulíkovej historke sa dá len neveriacky krútiť hlavou

V popredí zľava Mária Kolíková a Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR V popredí zľava Mária Kolíková a Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Richard Sulík po dlhšom čase predstúpil pred médiá, aby ponúkol svoju verziu toho, čo sa udialo v posledných dňoch. V zásade sa snažil povedať, že on a jeho spolustraníci sú hrdinovia, ktorí zbavili Slovensko Matoviča. V skutočnosti sa však priznal, že to celé pobabral.

Sulíkova verzia by sa dala zhrnúť takto: síce tomu nikto nerozumel, no my sme išli celý čas za svojím, teda odstaviť Matoviča, lebo on je najväčšou hrozbou pre Slovensko.

Problémom Richarda Sulíka je, že v podstate vôbec nezáleží na tom, či je jeho verzia pravdivá alebo nie, lebo výsledok ukazuje stále na to isté – ako to opäť v SaS celé pobabrali.

Ak Sulíkova verzia sedí

Predpokladajme, že Sulík hovorí pravdu a v SaS si skutočne povedali, že musia za akúkoľvek cenu vytlačiť Matoviča z vlády. A keď to nešlo, tak radšej povalili celú vládu. Ak je to tak, tak sa zdá, že Richard Sulík vôbec nevie počítať.

Cena za to totiž bola extrémne vysoká. Dôsledkom takéhoto konania bolo, že všetci nominanti jeho strany museli odísť z vlády, čo znamená, že on a jeho ľudia stratili kontrolu nad štyrmi rezortmi, ktoré ovládali a v ktorých mohli realizovať svoj program. Namiesto nich tam teraz sedia ľudia, na ktorých v podstate nemajú nijaký dosah a ktorým môže byť ukradnuté, s akým programom SaS kandidovala.

Sulík tým stratil možnosť ovládať aj samotného Matoviča a zvyšok vlády. Pokiaľ sedel vo vláde, mal možnosť ovplyvňovať veci na koaličných radách, kde mohol v krajnom prípade použiť právo veta. Odchodom z koalície túto možnosť stratil a stratil značnú časť moci, ktorú mal.

Navyše, Sulík a spol. aj napriek tomu, že povalili ďalšiu vládu, nezískali to, čo chceli, teda odstavenie Matoviča. Z vlády odišiel až v rámci dohôd o rozpočte. Aj keď konflikty so SaS jeho pozíciu oslabili, stále platí, že Matovič je predsedom najsilnejšej politickej strany, a tak bude mať rozhodujúci vplyv na to, čo sa deje vo vláde a v parlamente. Bez neho, skrátka, zásadné dohody neprejdú. Matovič je stále určujúcim aktérom slovenskej politiky.

No a napokon, Sulíkovi ani nikomu z jeho strany sa nepodarilo dôveryhodne komunikovať, prečo je vyštvanie Matoviča z vlády také veľmi dôležité. Nátlakovú hru SaS nechápali ich bývalí spojenci v koalícii, väčšinou ju nechápali ani médiá a nepochopili ju ani voliči. Naopak, podľa posledných prieskumov preferencií politických strán sa zdá, že SaS ešte viac ako Matoviča potopila samu seba.

Ak Sulíkova verzia nesedí

Pritom omnoho pravdepodobnejšia sa javí iná verzia celého príbehu. Podľa toho, čo o celej situácii vieme, to vyzerá skôr tak, že začiatkom leta sa Sulík chcel zviesť na tom, že mainstreamové médiá vyvolali silný odpor proti Matovičovmu rodinnému balíku a spolupráci s Tarabom a on chcel z celej situácie vyťažiť nejaké to percento navyše pre svoju stranu. Preto začal rozprávať nezmyselné reči o vláde s fašistami a napokon situáciu postavil na hranu: buď on, alebo Matovič. V nádeji, že Matovič pod tlakom SaS ustúpi.

Sulík sa však prerátal a na začiatku jesene sa z vlády porúčal on. Navyše, parlament fungoval, akoby sa nič nedialo, vláde ďalej prechádzali návrhy zákonov, liberálov nahradili konzervatívnejší politici, ktorí získali väčší vplyv. SaS vyzerala pred očami verejnosti ako banda babrákov, ktorú vlastne nikto nepotrebuje. Preferencie začali klesať, a tak Sulík zavelil do útoku, spojil sa s Pellegrinim a vyvolal hlasovanie o páde vlády.

Aj tu sa zjavne opäť prerátal, lebo krátko potom spolu s Kolíkovou tvrdil, že vláda nepadne, pretože ju podržia „fašisti“, čo malo legitimizovať, prečo Sulík musel odísť z Hegerovej vlády. Nič z toho sa však nepotvrdilo. Naopak, pomer hlasov sa výrazne preklopil proti vláde, čo Sulík nepredpokladal, a preto sa mu situácia opäť vymkla z rúk.

Nasledovali otázky o ďalšom vývoji, Sulík opäť nevedel, čo chce. Tvrdil, že možnosti sú tri: rekonštrukcia vlády, úradnícka vláda alebo predčasné voľby. Časť SaS predčasné voľby nechcela. A iná časť strany nechcela ani väčšinu pre novú Hegerovu vládu, ktorú tri dni ponúkal Sulík. Výsledkom bolo, že napriek tomu, že Sulíkova strana povalila vládu, nepredstavila východisko.

Naopak, Sulík si krátko nato sadol s Hegerom za jeden stôl a začal sa s ním baviť o rozpočte, pričom predtým povedal, že je katastrofálny a nedá sa už opraviť. Včera zase potvrdil, že opraviť sa dal expresne rýchlo, keďže celá dohoda sa údajne upiekla za jedno doobedie.

Medzitým Sulík navrhol Hegerovi vytvorenie novej 76-tky. No keď to Heger pustil do médií, Sulík vzal svoj návrh späť s odôvodením, že na klube sa viacero členov strany postavilo proti. A čerešničkou na torte je, že predseda SaS zároveň nevylúčil, že títo ľudia v januári zmenia názor.

Richard Sulík nám nemohol dať lepší dôkaz o tom, že keď vyvolal hlasovanie o páde vlády, v skutočnosti nevedel, čo robí. A možno to nevedel ani na začiatku leta, keď povedal, že buď odíde z vlády Matovič, alebo SaS.

No najtrápnejšie na tom celom je, že je to vlastne jedno. Sulík včera totiž priznal, že nech je to akokoľvek, výsledok je stále ten istý – v SaS to vôbec nemajú domyslené.


Ďalšie články