Ako napĺňame zmysel svojho štátu

Pri hodnotení uplynulých tridsiatich rokov sa nás môžu zmocniť rozporuplné pocity. Ak sa však pozrieme dopredu, môže sa nás zmocniť aj nervozita, či sme pripravení na ďalšie krízy a výzvy. O stave našej štátnosti, význame univerzitného vzdelania či úrovni demokracie uvažuje Marek Maďarič. Štandard postupne uverejní sériu esejí venovaných téme štátnosti a slovenskej politickej identity.

unnamed (7) Ilustrácia: Vlado Palša

Existencia Slovenskej republiky nie je vec náhodná, ale ani samozrejmá. Už v 15. storočí viaceré historické pramene hovoria o slovenskom území ako o slovakisches Land či tótország. A na úsvite 17. storočia Vavrinec Benedikt z Nedožier, profesor Karlovej univerzity, napomenul svojich rodákov za nedbalosť v pestovaní materinského jazyka, tej životodarnej tepny nášho pretrvania. Aj to pokarhanie bolo znakom, že sa začína reálny rozvoj slovenskej identity.

Málo doceňujeme, akou dôležitou v tomto procese sa stala Trnavská univerzita založená v roku 1635. Slováci totiž tvorili absolútnu väčšinu jej študentstva a z jeho radov vyrástla za pár desaťročí potrebná elita slovenských vzdelancov. A tí už pomerne jasne artikulovali ambíciu zrovnoprávnenia Slovákov v Uhorsku. Svedčia o tom významné diela Jána Baltazára Magina, Samuela Timona, Adama Františka Kollára, Juraja Papánka alebo Mateja Bela, ktoré neboli len obranou Slovákov, ale aj vlastným pohľadom na dejiny Uhorska a naše miesto v nich. Je veľkou škodou a dodnes citeľnou stratou, že ich nenasledovala aj vysoká slovenská šľachta, ktorá sa, naopak, v priebehu druhej polovice osemnásteho storočia stihla pomaďarčiť. Štafetu však prevzali ďalšie generácie v dnešnom slova zmysle intelektuálov. V prvom slede to bolo Slovenské učené tovarišstvo a Anton Bernolák a jeho prvý pokus o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Na poli literatúry predovšetkým Ján Hollý s jeho impozantnými národnými eposmi. V ďalšej vlne nasledovali štúrovci a s nimi už aj odvážna politická činnosť. Ovplyvnení vlnou revolúcií v Európe formulovali naše prvé štátnopolitické koncepcie. A neboli to iba teórie. V meruôsmom štúrovci založili Slovenskú národnú radu, sformovali ozbrojené dobrovoľnícke zbory a revolučnými prejavmi Hurbana a Štúra vyhlásili 19. septembra 1848 odtrhnutie Slovenska od Uhorska. K tomu, samozrejme, vtedy nedošlo a nepodarilo sa uskutočniť ani ideu slovenského Veľkokniežatstva s vlastným snemom a neprešlo ani len zriadenie Slovenska ako osobitného administratívneho politického celku v rámci monarchie. Ale predstava našej štátnosti bola zase o čosi hmatateľnejšia, veď na krátky čas sme mali vrcholný politický orgán, vojsko a aj predstavu hraníc.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.