Naši susedia rozprávaním pekných príbehov budujú vlastné vedomie o sebe, čiže sebavedomie. A aké príbehy o sebe rozprávame my? Niekedy mám pocit, že sa sebaponižujúco predbiehame v tom, kto nájde viac našich nedostatkov a chýb. Je čas prestať s pedagogikou hanby.
Keď 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, časť ľudí sa tešila, časť bola ľahostajná a veľká časť ľudí mala obavy. Zvládneme to? Budú nás vo svete akceptovať? Budeme schopní ekonomicky prežiť? Budeme schopní udržať svoju samostatnosť? Po tridsiatich rokoch už máme na tieto otázky odpovede. V posledných dňoch som si prečítal viacero textov hodnotiacich tridsať rokov našej samostatnosti, ktorými sa ako spoločná niť vinula frustrácia autorov nad minulosťou alebo súčasnosťou Slovenska. Niežeby nebolo Slovenskú republiku za čo kritizovať. Myslím si však, že na základe faktov sa dá preukázať životaschopnosť samostatnej Slovenskej republiky a predstaviť našich ostatných tridsať rokov ako úspešný príbeh. Poďme si tieto fakty pripomenúť.
Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.
alebo
Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného
Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami