Etiópia vhupla do vnútorného konfliktu, hrozí kolaps celého štátu

Na archívnej snímke z 20. júna 2018 nový etiópsky premiér Abiy Ahmed. Foto: TASR/AP

V Etiópii sa schyľuje ku krvavej občianskej vojne. Výsledkom môže byť nielen rozpad tohto afrického štátu, ale destabilizovanie celého regiónu.

Etiópska armáda v utorok oznámila, že vedie vojnu s vládou Tigrajského štátu na severe krajiny. Stalo sa tak necelý týždeň po tom, ako Etiópsky premiér a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2019 Abiy Ahmed vydal 4. novembra príkaz na začatie vojenskej operácie s cieľom spacifikovať miestnu odbojnú vládu.

V špecifických podmienkach Etiópie však nejde o rýchlu policajnú operáciu. Tigrajský ľudový oslobodenecký front (TPLF), ktorý regiónu vládne, je dobre vyzbrojený, pričom disponuje aj ťažkou vojenskou technikou. Taktiež miestne jednotky etiópskych ozbrojených síl sa skladajú z etnických Tigrajov, ktorí sa v bojoch pravdepodobne pripoja k miestnej vláde.

Zatiaľ kusé správy z frontu naznačujú, že v tomto starobylom africkom štáte proti ústrednej vláde stojí dobre vyzbrojená a trénovaná regulárna armáda, a nielen miestni ozbrojenci. Ako pre britský denník The Guardian v nedeľu uviedol miestny lekár, v jednej nemocnici štátu Amharsko bolo so strelnými poraneniami ošetrených už takmer sto vládnych vojakov.

Podľa neziskovej organizácie Lekári bez hraníc si boje len na jednom úseku vyžiadali životy šiestich osôb, pričom ďalších najmenej 60 utrpelo zranenia. Abiyho vláda v Addis Abebe pritom už od začiatku bojov stihla odvolať generálneho náčelníka etiópskej armády, šéfa tajnej služby aj ministra zahraničných vecí.

Povedie snaha zjednotiť krajinu k jej zániku?

Katalyzátorom konfliktu sa stalo septembrové rozhodnutie TPLF uskutočniť parlamentné voľby aj napriek tomu, že Abiy prikázal v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu ich odloženie. Premiér v nedeľu TPLF obvinil, že na konflikt sa strana pripravovala už od roku 2018, pričom rozvojovú pomoc mala využívať na nákup zbraní a výcvik miestnych milícií. Abiy však zároveň vyzval Etiópčanov, aby v súvislosti s konfliktom nediskriminovali bežných Tigrajov, ktorí predstavujú približne šesť percent zo 110 miliónov obyvateľov krajiny.

Tigrajský štát. Zdroj: Stefano Mariconti/Flickr.com

TPLF na oplátku Abiyho obviňuje, že svojím rozhodnutím odložiť pre pandémiu plánované augustové parlamentné voľby nelegitímne predĺžil vlastnú vládu. Tigrajská strana, ktorá tomuto africkému štátu vládla niekoľko desaťročí ako súčasť Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu (EPRDF), Abiyho taktiež kritizuje, že ju vytlačil na okraj celoštátnej politiky, pričom z  nej údajne urobil obetného baránka, ktorý má byť zodpovedný za všetky problémy v štáte.

Namiesto EPRDF, ktorá bola koalíciou viacerých etnických strán, vytvoril Abiy po svojom nástupe k moci v roku 2018 multietnickú Stranu prosperity. Jeho podporovatelia za tým vidia snahu o budovanie celonárodnej etiópskej identity, oponenti zas nástroj upevnenia moci v Abiyho rukách. Premiérov pokus o vytvorenie celonárodného politického hnutia, súčasťou ktorého je vytláčanie tradičných etnonacionalistických síl, však môže v prípade Etiópie podľa expertov viesť až k úplnému rozpadu krajiny.

Domov 80 etnických skupín

Len minulý rok si pritom premiér Abiy, bývalý vojenský dôstojník a aktivista proti zhabávaniu pôdy, preberal Nobelovu cenu za mier po tom, ako sa mu krátko po nástupe k moci podarilo nečakane normalizovať dlhodobo veľmi napäté vzťahy so susednou Eritreou. Ako však upozorňuje expert na región Yohannes Woldemariam, premiér v čase preberania ceny už doma stratil väčšinu kredibility.

V Etiópii, ktorá je domovom najmenej 80 etnických skupín, sa o moc už celé desaťročia primárne delia Amharovia, Oromovia a Tigrajovia. Tieto tri dominantné skupiny sa zároveň už dlhodobo snažia skonsolidovať svoju nadvládu nad ostatnými menšími národmi vo svojich federálnych republikách.

V prvej etape sa Amharovia a Oromovia spojili proti Tigrajom, ktorých politická reprezentácia sa musela stiahnuť do vlastnej republiky, kde dnes čelí útoku centrálnej vlády. Medzitým sa však vyostril aj vzťah medzi týmito dvoma skupinami, čo malo za následok nedávne zabitie 54 Amharov – prevažne žien, detí a seniorov v zväzovom štáte Oromia. Za útokom pritom stáli pravdepodobne ozbrojenci z hnutia Oromská oslobodzovacia armáda (OLA).

Premiér Abiy, etnický Oromo, sa tak ocitol medzi oboma znepriatelenými stranami, pričom ani jedna mu nedôveruje. Politické sily Oromov už dlhšie pochybujú o jeho oddanosti ich národným záujmom, pričom Amharovia tvrdia, že až príliš toleruje oromských nacionalistov. Podľa ich názoru taktiež nie je dostatočne oddaný Ethiopiawinet – ich verzii etiópskeho nacionalizmu.

Federálne subjekty Etiópie 1) Addis Abeba, 2) Afarsko, 3) Amharsko, 4) Beningšangul-Gumuz, 5) Dire Dawa, 6) Gambella, 7) Hararský štát, 8) Oromia, 9) Somalia, 10) Štát južných národov, národností a ľudu, 11) Tigraj Zdroj: Wikipédia

Momentálne v Etiópii väčšiu mieru autonómie požaduje minimálne 13 ďalších etnických skupín. Abiyho ťaženie proti Tigrajom na severe krajiny sa tak, najmä v prípade neúspechu, môže stať rozbuškou hneď niekoľkých separatistických hnutí.

Etiópia ako dedičstvo kresťanského impéria

Etiópia je štát s rozmanitou históriou, cez ktorý pravidelne putovali obchodné karavány, armády, idey aj náboženstvá. Na jej území bolo v minulosti židovské kráľovstvo a neskôr aj jedna z úplne prvých kresťanských krajín na svete, pričom svoje pevné miesto tu v neskorších stáročiach získal aj islam.

Dnešný Etiópsky štát je dielom viacerých energických kresťanských imperátorov, najmä však Menelika II z dynastie Šalamúnovcov, ktorý na konci 19. storočia vládol prevažne Amharskému kráľovstvu Ševa. Menelik II bol krátko po nástupe na trón vyhlásený za cisára, čím integroval aj Tigrajov, ktorých územia boli dovtedy mocenským centrom. Po tom, ako Menelik II stabilizoval a modernizoval svoje panstvo, vydal sa na dobyvateľskú výpravu počas ktorej si podrobil dovtedy výbojných Oromov.

Expanzia Etiópskeho impéria na konci 19. storočia. Zdroj: Wikipedia

Dedičstvo týchto výbojov pretrváva dodnes. Etiópii stále do veľkej miery dominujú Amharci, pričom Tigrajovia a Oromovia zostávajú mocnými hráčmi, ktorí striedavo spolupracujú a spájajú sa a bojujú navzájom podľa potreby. Napriek tomu, že Etiópia je nábožensky rôznorodá, pričom približne 63 percent obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu a asi 33 pecent k islamu, konfliktné línie nekopírujú tie náboženské. Amharovia a Tigrajovia sú v prevažnej väčšine kresťania s moslimskými menšinami, pričom u Oromov sa k islamu hlási asi 60 percent obyvateľov a ku kresťanstvu 30.

V Etiópii, kde panujú veľké sociálne nerovnosti a obrovská nezamestnanosť mladých, sú konflikty v skutočnosti vedené skôr o neveľké zdroje z centra, pričom ich palivom sú pocity krívd z minulosti. Podľa Woldemariama sú vo svojej podstate etnické, tiredne a ekonomické zároveň, čo robí ich riešenie ešte komplikovanejším.

Kolaps štátu spustí domino

Prípadná dezintegrácia jedného z najväčších afrických štátov by mohla mať fatálne následky pre celý región. Obavy z vývozu etiópskej nestability do okolitých krajín posilňuje podľa neziskovej organizácie International Crisis Group ešte viac skutočnosť, že etiópski mierotvorci sú vo veľkom zastúpení v misiách v Sudáne, Južnom Sudáne aj Somálsku. Všetko sú to pritom štáty, ktoré v posledných rokoch už čelili veľmi vážnym humanitárnym krízam.

Niektorí americkí diplomati v tejto súvislosti varovali, že v prípade dezintegrácie Etiópie by šlo o kolaps doteraz najväčšieho štátu v moderných dejinách. Hoci Etiópia môže z Európy pôsobiť ako veľmi vzdialené miesto, potenciálne dôsledky dominového efektu nestability, ktorý môže potenciálne vyvolať, by sa nemali prehliadať.

Ďalšie články od Tomáš Baranec
Ďalšie články