- Regióny
Putin by mohol ohlásiť novú vlnu mobilizácie, tvrdí ISW
Vladimír Putin. Foto: TASR/AP Vladimír Putin. Foto: TASR/APVOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
STREDA
20:28 Poľsko: Ukrajina podľa Dudu potrebuje viac zbraní na zastavenie ruskej ofenzívy
Poľský prezident Andrzej Duda vyjadril v stredu obavy, že Rusko pripravuje novú ofenzívu na Ukrajine. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné poskytnúť Kyjevu ďalšiu podporu vo forme tankov a striel.
Duda po svojom minulotýždňovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyjadril presvedčenie, že Ukrajina potrebuje viac zbraní, pretože koniec vojny je v nedohľadne. Množstvo zbraní dosiaľ poslaných tejto krajine je podľa neho nedostatočné.
Poľský prezident sa takisto obáva, že Rusko pripravuje novú ofenzívu, pravdepodobne v najbližších mesiacoch, a preto je podľa jeho slov potrebné poslať Ukrajine nové vojenské zdroje a vybavenie. Duda dodal, že Ukrajina naozaj potrebuje moderné tanky a strely, aby sa ubránila a zastavila akúkoľvek ruskú ofenzívu.
Poľský prezident to uviedol počas zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom
20:12 Poľsko chce presvedčiť európske krajiny, aby Ukrajine poslali až 100 tankov
Poľsko sa snaží presvedčiť svojich európskych spojencov, aby Ukrajine poslali až 100 tankov západnej výroby. V stredu to na stretnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki.
Morawiecki v rozhovore pre televíziu Bloomberg v Davose uviedol, že sa snaží presvedčiť kancelára Ofala Scholza, aby sa Nemecko zapájalo viac do pomoci pre Ukrajinu, pretože má osobitú zodpovednosť.
„Nemecko so svojou politikou a závislosťou na ruskom (zemnom) plyne vytvorilo v prvom rade veľa neistoty a nestability. Malo by teraz preto cítiť viac zodpovednosti a pomôcť Ukrajine,“ vyhlásil Morawiecki.
19:34 Die Welt: Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo
Bulharsko tajne poskytovalo Ukrajine muníciu a naftu, ktoré potrebovala na jar 2022 počas vojny s Ruskom, vyplýva zo správy denníka The Guardian a denníka Die Welt.
Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií Asen Vasilev však pre nemecký denník uviedli, že ich krajina poskytla ukrajinskej armáde 30 percent munície, ktoré potrebovala počas kľúčového trojmesačného obdobia na jar, a 40 percent nafty.
Obaja sú dnes členmi opozície, pre Die Welt však spolu s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom informovali o bulharských dodávkach, píše The Guardian.
Petkov musel konať utajene, pretože medzi jeho koaličnými partnermi boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 percent Bulharov nesúhlasilo s dodávkami zbraní Ukrajine a obávali sa zatiahnutia do konfliktu.
Dodávky munície sa podľa Kulebu začali v polovici apríla po jeho návšteve Sofie. Ukrajina odrazila ruské ťaženie na Kyjev, no míňali sa jej zásoby a pomoc od západných krajín ešte neprichádzala. Ukrajina potrebovala najmä strelivo z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré malo Bulharsko.
19:22 Vučič: Pre Srbsko sú Krym i Donbas ukrajinské územia
Srbský prezident Aleksandar Vučič odmieta ruské územné nároky na Ukrajine a tvrdí, že polostrov Krym i východoukrajinský región Donbas patria Kyjevu. Vučič to uviedol v stredu v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
„Od samého začiatku sme hovorili, že nie sme schopní a nemôžeme podporiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Pre nás sú Krym i Donbas ukrajinské — a tak to aj ostane,“ povedal srbský prezident.
18:56 Geoana: Rusko sa pripravuje na dlhú vojnu na Ukrajine, zvyšuje výrobu zbraní
Rusko sa pripravuje na dlhú vojnu na Ukrajine tým, že zvyšuje výrobu zbraní a získava ďalšie vojenské vybavenie. Uviedol to v stredu zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Mircea Geoana počas zasadnutia Vojenského výboru NATO v Bruseli.
Najvyšší vojenský orgán Aliancie v stredu a vo štvrtok spolu s vojenskými predstaviteľmi Fínska a Švédska zasadá v bruselskom sídle NATO. Náčelníci generálnych štábov spojeneckých krajín majú na programe diskusie o vojne na Ukrajine, situácii na západnom Balkáne a bezpečnostných výzvach, ktorým spojenci čelia v súčasnom globálnom kontexte.
„Putin sa pripravuje na dlhú vojnu zvýšením výroby zbraní a získavaním ďalšieho vybavenia. Rok 2023 bude ťažký a Ukrajinu musíme podporovať dovtedy, kým to bude potrebné,“ cituje vyjadrenie Geoanu tlačová agentúra AFP.
18:16 Davos: Zelenskyj je presvedčený, že svet zdolá súčasné hrozby
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu žiadal medzinárodné spoločenstvo o rýchle prijímanie rozhodnutí a vyjadril presvedčenie, že svet zdolá súčasné hrozby.
„Čas, ktorý svet využíva na premýšľanie, teroristický štát využíva na zabíjanie,“ povedal Zelenskyj, ktorý prostredníctvom videokonferencie vystúpil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. „Ukrajina a jej spojenci tomu odolávajú už takmer jeden rok a počas tohto obdobia sa potvrdilo, že všetky naše pohotové kroky priniesli pozitívne výsledky,“ vyhlásil.
Otvorenie hraníc európskych krajín pre Ukrajincov, dohody o vývoze obilia, jednota v oblasti energií podľa Zelenského zachránili milióny životov – nielen na Ukrajine. „Celý svet potrebuje takúto rýchlosť v rozhodnutiach a činoch,“ zdôraznil.
Svet podľa jeho slov váhal v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, i v roku 2022, keď Moskva „bez váhania“ začala vojnu. „Svet nesmie váhať dnes a ani nikdy,“ povedal Zelenskyj.
17:31 Davos: Šéf NATO Stoltenberg žiada zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine
Ukrajina potrebuje výrazne viac zbraní v kľúčovom okamihu ruskej invázie. Takáto podpora je jedinou cestou k mierovému riešeniu. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Ak chceme mať zajtra vyrokované mierové riešenie, dnes musíme poskytnúť viac zbraní,“ povedal šéf NATO popri Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.
USA zvolali na piatok 20. januára na základni Ramstein v Nemecku tretiu schôdzku zástupcov krajín, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Účastníci by sa podľa Reuters mali zameriavať na to, či Nemecko zmení svoj odmietavý postoj k dodaniu bojových tankov Leopard Ukrajine, alebo či aspoň schváli ich presun na Ukrajinu z ďalších krajín, ktoré sú medzi spojencami.
17:19 Guterres neočakáva, že vojna na Ukrajine sa v blízkej budúcnosti skončí
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres nepredpokladá, že vojna na Ukrajine sa skončí v blízkej budúcnosti. Guterres to povedal v stredu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.
Generálny tajomník OSN poukázal na veľké historické rozdiely medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sťažujú hľadanie riešenia v súlade s medzinárodným právom a rešpektovaním územnej celistvosti. „Nemyslím si, že máme šancu podporiť alebo sprostredkovať seriózne rokovania o dosiahnutí mieru v krátkodobom horizonte,“ dodal.
Hovoril tiež o zachovaní vývozu ukrajinských a ruských potravín a hnojív, keďže obe krajiny sú ich hlavnými vývozcami do rozvojových krajín, kde mnoho ľudí čelí hladomoru.
16:29 Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov
Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov. V stredu počas návštevy Kyjeva to oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová.
Anandová potvrdila tento „ďalší balík vojenskej pomoci“ za prítomnosti ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova. „Tieto vozidlá ponúkajú najmodernejšiu a najlepšiu technológiu svojho druhu a dajú sa na ne jednoducho umiestniť zbrane,“ povedala.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom sociálnej siete poďakoval Kanade a jej premiérovi Justinovi Trudeaovi. „Ukrajinská armáda dnes potrebuje týchto 200 obrnených transportérov Senator viac než kedykoľvek predtým,“ napísal.
15:56 Putin: Vojenská operácia na Ukrajine má ukončiť vojnu zúriacu od roku 2014
Konanie Ruska na Ukrajine je namierené na zastavenie „vojny“, ktorá mnohé roky prebieha na východe Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimir Putin.
Podľa šéfa Kremľa sa Moskva dlho snažila vyjednať urovnanie konfliktu vo východoukrajinskom regióne Donbas medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.
„Rozsiahle bojové operácie s použitím ťažkých zbraní, delostrelectva, tankov a letectva sa v Donbase od roku 2014 nezastavili. Všetko, čo dnes robíme v rámci špeciálnej vojenskej operácie, je snaha túto vojnu zastaviť. To je zmysel našej operácie – ochrániť našich ľudí, ktorí na týchto územiach žijú,“ povedal Putin na stretnutí s veteránmi v Petrohrade.
Pred vyslaním vojakov sa Moskva podľa Putina snažila vyjednať mier, no „bola podvedená“.
15:47 Kličko je po rozhovoroch v Davose optimista: Ukrajina dostane nové zbrane
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v stredu vyhlásil, že „má veľmi dobré a pozitívne signály“, že na stretnutí západných spojencov Ukrajiny v piatok v Nemecku budú oznámené dodávky nových zbraní.
Bývalý majster sveta v ťažkej váhe v boxe Kličko je tento týždeň na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose súčasťou veľkej ukrajinskej delegácie, ktorá tam lobuje za viac finančnej pomoci a za moderné zbrane pre Ukrajinu.
„Pozorne to sledujme o dva dni,“ povedal Kličko v stredu pre AFP a myslel tým zasadnutie podporovateľov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.
„Dúfam, že to bude pre Ukrajinu veľmi pozitívne. Neoficiálne mám veľmi dobré a pozitívne signály,“ uviedol starosta Kyjeva. „Ukrajinskí vojaci sú v tejto vojne veľmi dobre motivovaní, ale motivácia nestačí. Na obranu svojej domoviny pred agresiou potrebujeme moderné zbrane,“ dodal.
15:36 Ukrajina: Ministerstvo vnútra povedie šéf polície Ihor Klymenko
krajinské ministerstvo vnútra dočasne povedie šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko. Oznámil to v stredu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, keď doterajší minister Denys Monastyrskyj zahynul pri havárii vrtuľníka.
Šmyhaľ spresnil, že vláda Klymenka oficiálne vymenovala za námestníka ministra vnútra, ale bude plniť povinnosti ministra vnútra.
Doterajší šéf rezortu vnútra Monastyrskyj v stredu zahynul pri tragickom páde vrtuľníka v ukrajinskom meste Brovary. Pri nehode zahynulo podľa spresnených údajov 14 ľudí vrátane prvého námestníka ministra Jevhenija Jenina a štátneho tajomníka Jurija Lubkovyča.
14:49 Európsky parlament žiada väčšiu pomoc Ukrajine
EÚ a jej členské štáty musia zvýšiť svoju vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu a posilniť svoju obranu v boji proti ruským hrozbám pre európsku bezpečnosť. Zhodli sa na tom v stredu poslanci Európskeho parlamentu (EP). Vyplýva to z výročnej správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej európskej politike; za hlasovalo 407 poslancov, 92 bolo proti a 142 sa zdržalo.
Poslanci upozornili, že autokratické režimy na celom svete pozorne sledujú reakciu EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine, čo bude mať veľký vplyv na ich správanie na medzinárodnej scéne. EÚ by podľa europoslancov mala využiť ustanovenia, ktoré jej umožňujú prijímať isté rozhodnutia bez vojenských dôsledkov kvalifikovanou väčšinou na rozdiel od jednomyseľnosti. Správa vyzýva inštitúcie EÚ, aby predložili návrh o tom, ako by si EÚ mohla zabezpečiť stále členstvo vo všetkých multilaterálnych fórach vrátane Bezpečnostnej rady OSN. Parlament odkázal, že EÚ by mala znížiť závislosť od energetických a iných zdrojov dôležitých pre jej infraštruktúru, ale dovážaných z tretích krajín.
13:07 Obsadenie Soledaru Rusmi sťažuje Ukrajine zásobovanie Bachmutu
Obsadenie ukrajinského mesta Soledar ruskými jednotkami spôsobuje Ukrajine problémy aj pri zásobovaní neďalekého Bachmutu, vyplýva z najnovších informácií britských tajných služieb. Jedna z dvoch zásobovacích trás sa dostala pod tlak, ktorý stále silnie, uviedlo v pravidelnom vyhlásení k vojne na Ukrajine britské ministerstvo obrany.
Odvtedy, čo sa ukrajinské jednotky v priebehu niekoľkých dní stiahli z malého mesta Soledar v Donbase, kontroluje oblasť ruská armáda a vojaci ruskej Vagnerovej skupiny. Ukrajinské ozbrojené sily po stiahnutí sa zo Soledaru zrejme vybudovali novú obrannú líniu ďalej na západ, uvádza britský rezort obrany. O neďaleké väčšie mesto Bachmut, ktoré kontroluje ukrajinská armáda, sa zvádzajú ťažké boje už viac než päť mesiacov.
11:58 Ruské veľvyslanectvo vo Švédsku zverejnilo mapu, na ktorej Krym patrí Ukrajine
Ruské veľvyslanectvo vo Švédsku zverejnilo v utorok na Twitteri mapu Európy s cenami benzínu v jednotlivých krajinách v dolároch, na ktorej je okupovaný polostrov Krym vyobrazený ako súčasť ukrajinského územia. uviedla televízia Sky News.
„Všetko nelegálne je krehké. Krym bol, je a vždy bude patriť Ukrajine,“ uviedla v reakcii námestníčka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Emine Džaparovová. Dodala, že Rusko vždy vedelo, že „bude z polostrova vyhnané“.
07:50 Putin by mohol ohlásiť novú vlnu mobilizácie
Ruský prezident Vladimir Putin by podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) mohol v stredu využiť prejav k 80. výročiu ukončenia blokády Leningradu počas druhej svetovej vojny na ohlásenie novej vlny mobilizácie. Hovorca Putina Dmitrij Peskov uviedol, že ruský líder bude mať prejav 18. januára. „Putin rád používa symbolické dátumy na prejavy k obyvateľom Ruska a časť ruských blogerov podporujúcich vojnu poznamenala, že využije túto príležitosť na vyhlásenie mobilizácie alebo vojny proti Ukrajine,“ konštatoval ISW. Ukrajinská vojenská spravodajská služba sa nedávno vyjadrila, že Rusko pre vojnu na Ukrajine plánuje v novej vlne zmobilizovať 500-tisíc odvedencov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
02:00 Navaľnyj prisľúbil, že bude pokračovať v boji proti Kremľu
Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v utorok využil druhé výročie svojho zadržania na to, aby zopakoval svoj prísľub, že bude pokračovať v opozícii voči Kremľu. Jeho rodina a spojenci začali kampaň za jeho prepustenie z väzenia, informovala agentúra Reuters. „Naša nešťastná, utrápená vlasť musí byť zachránená. Bola vydrancovaná, zranená, vtiahnutá do agresívnej vojny a premenená na väzenie, ktoré riadia tí najbezohľadnejší a najpodlejší darebáci,“ napísal Navaľnyj v liste.
Zdôraznil následne: „Akýkoľvek odpor voči tomuto gangu – akokoľvek symbolický v mojej súčasnej obmedzenej kapacite – je dôležitý.“ Dodal, že je plnoprávnym občanom a preto má právo spájať sa s tými, ktorí zmýšľajú rovnako, a vykonávať politické aktivity. Podľa jeho názoru ľudí ako on a jeho spolupracovníci a sympatizanti je „veľa, určite viac ako skorumpovaných sudcov, falošných propagandistov a kremeľských zlodejov.“ Avizoval, že vo svojom boji proti súčasnému vedeniu vytrvá a nabádal všetkých rovnako zmýšľajúcich, aby sa tiež nenechali odradiť.
UTOROK
23:19 Ruský útok „takmer úplne zničil“ odbornú školu v Kupiansku
Charkovskú oblasť na severe Ukrajiny v utorok popoludní zasiahol raketový útok. Informoval o tom portál britskej televízie Sky News. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že ruskí vojaci zasiahli mesto Kupiansk okolo 14.30 h miestneho času (13.30 h SEČ), pričom údajne použili raketu S-300.
Obete neboli hlásené, ale priestory nadstavbovej školy automobilového inžinierstva sú podľa Synehubova „takmer úplne zničené“. Gubernátor v oznámení napísal: „Okupanti znova ostreľovali mesto Kupiansk. Nepriateľ dnes okolo 14.30 h zasiahol raketou S-300 Kupiansku vysokú školu automobilového inžinierstva. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Priestory vzdelávacej inštitúcie však boli takmer úplne zničené.“
23:00 Biden a Scholz spolu opäť hovorili o pomoci pre Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden telefonoval v utorok s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Ich rozhovor sa týkal predovšetkým pomoci pre Ukrajinu. Informujú o tom agentúry DPA a oficiálneho vyhlásenia Bieleho domu. „Lídri rokovali o svojej neochvejnej podpore Ukrajiny a odsúdili ruskú agresiu. Prezident Biden a kancelár Scholz diskutovali o prebiehajúcej pomoci smerovanej na Ukrajinu,“ uvádza Biely dom. Scholzova kancelária sa zatiaľ k telefonátu nevyjadrila, upozorňuje DPA.
Scholz a Biden spolu telefonovali aj pred necelými dvoma týždňami a dohodli sa, že Ukrajine pošlú bojové vozidlá pechoty. Nemecko okrem toho začiatkom januára prisľúbilo, že Ukrajine dodá aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot.
21:02 Holandský premiér naznačil na schôdzke s Bidenom zámer poslať Ukrajine Patriot
Holandský premiér Mark Rutte naznačil v utorok počas stretnutia s americkým prezidentom Joem Bidenom zámer nasledovať Nemecko a poslať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Patriot, informuje agentúra AFP. „Našim zámerom je pripojiť sa k tomu, čo spolu s Nemeckom robíte v súvislosti s projektom Patriot… Myslím si, že je dôležité, aby sme sa k tomu pripojili,“ povedal Rutte Bidenovi počas stretnutia v Bielom dome. Dodal, že v utorok ráno o tom diskutoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Nemecko oznámilo 5. januára, že bude nasledovať Spojené štáty a Ukrajine pošle jednu batériu moderných systémov Patriot americkej výroby. Holandský premiér pritom spomenul „hrozné“ zábery bytového domu, ktorý v sobotu zničil ruský raketový útok na Dnipro. „Sú to hrozné obrázky a myslím si, že ešte viac posilnili naše odhodlanie ostať s Ukrajinou,“ povedal Rutte.
20:10 Stovka Ukrajincov začala na americkej základni s výcvikom na používanie systémov Patriot
Na americkú vojenskú základňu Fort Sill v Oklahome pricestovalo „90 až 100 Ukrajincov“ a začali s výcvikom na protiraketový systém Patriot. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany. Vedenie základne v pondelok oznámilo, že ukrajinskí vojaci pricestovali na miesto a začnú s výcvikom. CNN pritom ako prvé informovalo, že výcvik by sa mal začať už tento týždeň.
Fort Sill je domovom Fires Center of Excellence, kde Spojené štáty organizujú výcvik na na ovládanie Patriotov aj pre svoju armádu a ďalšie krajiny. „Tí istí inštruktori, ktorí učia Spojené štáty, spojencov a partnerské krajiny, vykonajú aj ukrajinský tréning a toto vyučovanie nijako nenaruší aktuálne výcvikové misie na Fort Sill,“ oznámila základňa. Výcvik by mal podľa zástupcov Pentagonu trvať „niekoľko mesiacov“. Nie je pritom jasné, ako veľmi dokáže armáda tréning urýchliť.
19:33 Vrchní velitelia ukrajinskej a americkej armády sa prvýkrát osobne stretli
Americký generál a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley sa v utorok v Poľsku prvýkrát osobne stretol s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl generálom Valerijom Zalužným. Informujú o tom agentúry AP a AFP. „Hovorili detailne o obrane, ktorú sa Ukrajina snaží pred ruskou agresiou vykonávať,“ uviedol Milleyho hovorca plukovník Dave Butler. „Opísal som naliehavé potreby ukrajinských ozbrojených síl,“ napísal Zalužnyj na sociálnej sieti Telegram po stretnutí.
Ich schôdzka trvala niekoľko hodín na bližšie nešpecifikovanej vojenskej základni na juhovýchode Poľska. Stretnutie sa uskutočnilo už teraz, pretože Zalužnyj sa nemôže zúčastniť na tohtotýždňovom stretnutí Vojenského výboru NATO v Bruseli. Hoci Ukrajinu navštívilo niekoľko amerických civilných predstaviteľov, Biely dom dal jasne najavo, že na Ukrajinu nevstúpi žiaden príslušník americkej armády v uniforme s výnimkou tých, ktorí pôsobia na ambasáde USA v Kyjeve.
18:05 Poľsko podporilo výzvy na zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny na Ukrajine
Poľsko podporilo v utorok výzvu Nemecka na založenie medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vojnové zločiny Ruska na Ukrajine. Informuje o tom agentúra PAP. Od začiatku invázie je Rusko obviňované z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, ktoré zahŕňajú cielené útočenie na civilistov alebo ich mučenie. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková preto v pondelok v Haagu vyzvala na zriadenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vedenie Ruska za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti na Ukrajine.
Jej poľský náprotivok Zbigniew Rau to v utorok podporil. „Bol som potešený, keď som počul výzvu Annaleny Baerbockovej,“ uviedol Rau. Zároveň uviedol, že postoj Poľska k potrebe postaviť pred súd páchateľov vojnových zločinov je od začiatku invázie jasný.
17:56 NATO vyslalo do Rumunska prieskumné lietadlá, dve tam už pristáli
Dve z troch prieskumných lietadiel NATO dočasne vyslaných do Rumunska pristáli na leteckej základni neďaleko hlavného mesta Bukurešť. Ich úlohou bude počas leteckých misií monitorovať ruskú vojenskú činnosť. Správu priniesla agentúra AP. Lietadlá AWACS, ktoré Severoatlantická aliancia (NATO) nazýva „naše oči na oblohe“, patria do letky 14 strojov obvykle umiestnených v západnom Nemecku. Ich súčasťou je typická radarová kupola v zadnej časti trupu a dokážu identifikovať lietadlo vzdialené stovky kilometrov.
Nemecký veľvyslanec v Rumunsku Peer Gebauer na leteckej základni Otopeni po pristátí prvého lietadla povedal, že „vyslanie strojov zdôrazňuje naše odhodlanie zostať v týchto krízových časoch silní“. „Táto prieskumná misia AWACS … je ďalším dôkazom nášho záväzku brániť každý centimeter spojeneckého územia,“ dodal Gebauer. Lietadlá AWACS počas pravidelných preletov nad východnou Európou a Baltským morom vyhľadávajú ruské bojové lietadlá v blízkosti hraníc NATO.
17:41 Západní spojenci musia zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, tvrdí Von der Leyenová
Západní spojenci musia zvýšiť úroveň vojenskej pomoci a vybavenia, ktoré posielajú Ukrajine. V rozhovore pre televíziu CNN to v utorok povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajina potrebuje „všetko vojenské vybavenie“, ktoré „dokáže zvládnuť a to zahŕňa aj pokročilé systémy“, skonštatovala. „Veľmi dúfam, že v Ramsteine … že tam nastane veľký krok vpred,“ uviedla ďalej, odkazujúc na blížiace sa piatkové stretnutie v Nemecku, kde sa spojenci v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny stretnú s predstaviteľmi ukrajinskej obrany na leteckej základni Ramstein.
Nemecko sa dostalo v posledných dňoch pod tlak v súvislosti s vojenskou pomocou, ktorú posiela vojnou zasiahnutej krajine, pričom Spojené kráľovstvo vyzvalo Berlín, aby poslal nemecké tanky Leopard a umožnil, aby ich mohli poskytnúť aj ďalší. Von der Leyenová zároveň potvrdila, že sa blíži desiaty balík sankcií proti Rusku, ktorý by sa mal podľa nej zameriavať najmä na odstránenie možností ich obchádzania.
17:08 Šéf britskej diplomacie: Británia bude podporovať Ukrajinu, kým nezvíťazí
Britský minister zahraničných vecí James Cleverly varoval v utorok ruského prezidenta Vladimira Putina, že Británia bude podporovať Ukrajinu, kým nezvíťazí. Moskvu predtým rozhnevalo rozhodnutie Londýna poslať Ukrajine tanky. Informuje o tom agentúra AFP. „Správa, ktorú posielame Putinovi a úprimne každému, kto sa unúva sledovať, je, že sme sa zaviazali podporovať Ukrajincov, kým nezvíťazia,“ povedal Cleverly počas návštevy vo Washingtone. Podľa šéfa britskej diplomacie by to mal Putin chápať a „najlepšie, čo môže urobiť pre záchranu života svojich vojakov, je to uznať“.
Cleverly bude v utorok rokovať s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Británia ešte pred jeho návštevou Spojených štátov a Kanady oznámila, že ako prvá západná krajina vyhovie žiadosti Ukrajiny o dodanie ťažkých tankov. Britský premiér Rishi Sunak počas víkendu potvrdil, jeho vláda na Ukrajinu pošle 14 britských tankov Challenger 2. Kremeľ v pondelok zareagoval vyhlásením, že tieto tanky „zhoria tak, ako ostatné“ zbrane dodané Kyjevu západnými krajinami.
Cleverly uviedol, že Británia sa rozhodla Ukrajine tanky Challenger poslať, pretože Kyjev potrebuje „schopnosť zatlačiť na východe a juhu krajiny“, kde sa ruská armáda snaží dobyť územie. Británia je podľa neho zároveň odhodlaná pozrieť sa aj na iné spôsoby, ako pomôcť Ukrajine, keďže jej potreby sa vyvíjajú.
15:29 Zelenskyj poďakoval EÚ za prvé tri miliardy eur z balíka finančnej pomoci
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok poďakoval Európskej únii za prvé tri miliardy eur z úverového programu v celkovej výške 18 miliárd eur. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti, informuje TASR podľa správy britského denníka The Guardian. „Ukrajina dostala prvé tri miliardy eur z nového makrofinančného programu v hodnote 18 miliárd eur. Som vďačný EÚ a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej za silnú podporu,“ napísal ukrajinský prezident na Twitteri. Dodal, že zachovanie finančnej stability Ukrajiny je nevyhnutné pre víťazstvo nad agresorom.
Finančná podpora EÚ má za cieľ pomôcť ukrajinskej vláde s udržiavaním chodu štátu. Ukrajine tiež umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou – energetickú infraštruktúru, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.
14:49 Zelenská v Davose varovala, že Rusko môže vojnu rozšíriť aj do ďalších krajín
Manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská v utorkovom prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose varovala svetových lídrov, že Rusko by sa mohlo pokúsiť rozšíriť vojnu vedenú voči Ukrajine aj do iných krajín. TASR informuje na základe správ staníc CNN a Sky News. „Sme svedkami kolapsu sveta v podobe, v akej ho poznáme, ako sme naň zvyknutí alebo po akom túžime,“ vyhlásila v Davose manželka Volodymyra Zelenského.
„Ruská agresia sa pôvodne nemala obmedziť len na ukrajinské hranice,“ upozornila Zelenská. „Táto vojna by sa mohla rozšíriť…, ak agresor neprehrá,“ dodala. Medzinárodné spoločenstvo by sa podľa nej malo usilovať o to, aby svet v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine naplno nezachvátila kríza globálneho rozsahu.
V súvislosti s obavami z možnej jadrovej katastrofy na Ukrajine Zelenská povedala, že si „nemôžeme dovoliť, aby došlo k novému Černobyľu“. „Nechceme, aby sa deti niekde vo svete museli učiť, ako sa chrániť pred chorobou z radiácie,“ uviedla s odkazom na krízu okolo Ruskom okupovanej záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú už opakovane zasiahli strely odpálené počas bojov medzi ruskými a ukrajinskými silami. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa už niekoľko mesiacov snaží o to, aby bola v okolí elektrárne vytvorená bezpečná zóna.
13:03 Kyjev tvrdí, že počas ruskej invázie bolo zabitých už vyše 9-tisíc civilistov
Podľa Kyjeva bolo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie zabitých už viac než 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí. Takéto údaje zazneli v utorok z úst šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, píše agentúra Reuters.
„Zaznamenali sme viac ako 80-tisíc zločinov spáchaných ruskými útočníkmi, pričom zabitých bolo vyše 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí… Neodpustíme ani jeden prípad mučenia či vzatia života. Voči každému zločincovi bude vyvodená zodpovednosť,“ povedal Jermak. V tejto súvislosti ďalej pripomenul, že Ukrajina požaduje vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil ruských politických lídrov. Od Moskvy tiež žiada odškodnenie za skazu, akú na Ukrajine spôsobila svojou inváziou.
13:00 Von der Leyenová v Davose: EÚ nepoľaví v podpore Ukrajiny
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok prisľúbila, že EÚ nepoľaví v podpore Ukrajiny. Uviedla to v príhovore na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, informuje agentúra AFP. „Naša vytrvalá podpora Ukrajiny nepoľaví: budeme pomáhať pri obnovení dodávok elektriny, kúrenia a vody a tiež pripravovať dlhodobú rekonštrukciu,“ uviedla šéfka eurokomisie. Dodala, že pri ukrajinských priateľoch bude EÚ stáť tak dlho, ako to bude potrebné.
Leyenová tiež uviedla, že EÚ v utorok poskytla Kyjevu prvé tri miliardy eur z úverového programu v celkovej výške 18 miliárd eur, čím podľa nej vyslala „silné posolstvo“ o podpore finančnej stability Ukrajiny. Šéfka EK sa spolu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom 3. februára na Ukrajine stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v rámci summitu EÚ-Ukrajina. Diskutovať budú o ďalšej finančnej a vojenskej podpore pre ukrajinské sily bojujúce proti ruským inváznym jednotkám.
10:46 Zelenského poradca Arestovyč odstúpil z funkcie
Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč podal v utorok ráno demisiu do rúk Volodmyra Zelenského. Informuje o tom stanica Sky News. Arestovyč svoj odchod z funkcie oznámil po tom, čo sa dopustil kontroverzných výrokov v súvislosti so sobotňajším raketovým útokom na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro. Tento útok si vyžiadal najmenej 41 obetí na životoch a 25 osôb je stále nezvestných.
Arestovyč spočiatku tvrdil, že ruskú raketu Kh-22 vystrelenú na Dnipro zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Týchto slov sa podľa Sky News rýchlo „chytila“ ruská propaganda, ktorá sa snažila tvrdiť, že bytovku v Dnipre zasiahla raketa ukrajinskej obrany. Arestovyč neskôr uviedol, že ukrajinské sily nedokážu zostreliť taký typ rakety, akú Rusko vystrelilo na Dnipro a za svoje predchádzajúce vyhlásenie sa ospravedlnil. „Úprimne sa ospravedlňujem obetiam a ich príbuzným, obyvateľom Dnipra a všetkým, ktorých hlboko ranila moja predčasná mylná verzia o tom, prečo ruská raketa zasiahla obytnú budovu,“ uviedol Arestovyč na Facebooku. Na platforme Telegram dodal, že svojou rezignáciou chcel poskytnúť príklad slušnej reakcie na vlastné zlyhania. „Po fundamentálnej chybe nasleduje odchod,“ cituje jeho slová denník Guardian.
09:02 Poprední predstavitelia USA navštívili Ukrajinu, uistili ju o podpore
Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová navštívila v pondelok Kyjev, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistila ho o neochvejnej podpore Ukrajiny. S odvolaním sa na americký Štátny department o tom informovala agentúra AFP. Shermanová viedla americkú delegáciu, ktorá s ukrajinskými činiteľmi rokovala o posilnení bezpečnostnej pozície ich krajiny a tamojšej ekonomiky a o spôsoboch rozvoja trvalého bilaterálneho obchodného partnerstva so Spojenými štátmi.
Predstavitelia USA sa stretli okrem Zelenského aj s členmi jeho prezidentského úradu, ministrom obrany Olexijom Reznikovom a ďalšími zástupcami Ukrajiny. Účelom návštevy bolo podľa slov hovorcu rezortu diplomacie USA Neda Pricea „opätovné potvrdenie silného a neochvejného záväzku Spojených štátov voči Ukrajine a jej obrane voči nevyprovokovanej ruskej agresii“. Price dodal, že delegácia si tiež „vypočula názory mladých Ukrajincov, ktorí prispôsobili svoje podnikanie tak, aby podporovali svojich spoluobčanov“.
06:07 Generál Sanders: Dodanie tankov na Ukrajinu dočasne oslabí britskú armádu
Náčelník generálneho štábu britskej armády Patrick Sanders v pondelok povedal, že dodanie tankov a delostreleckých systémov Ukrajine dočasne oslabí britskú armádu. Upozornil aj na potrebu obnoviť bojaschopnosť armády po poskytnutí tejto pomoci. TASR správu prevzala z webovej stránky Sky News. „Niet pochybností o tom, že naše rozhodnutie bude mať vplyv na našu schopnosť mobilizovať armádu voči akútnej a pretrvávajúcej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje, a takisto (ovplyvní) schopnosť plniť naše požiadavky v NATO,“ uviedol Sanders pre médiá.
„Ukrajina teraz potrebuje naše tanky a zbrane. Viem, že ich dobre využijú,“ povedal Sanders. „Odovzdanie týchto spôsobilostí Ukrajine nás dočasne oslabí, to nepopieram,“ povedal. Porážka Ruska Ukrajinou však podľa jeho slov prinesie Británii väčšiu bezpečnosť. Britský minister obrany Ben Wallace v pondelok na pôde britského parlamentu potvrdil, že Spojené kráľovstvo Ukrajine poskytne 14 tankov typu Challenger 2, obrnené transportéry a delostrelecké systémy. Takisto upozornil, že Ukrajina potrebuje „novú úroveň pomoci“, aby zo svojho územia vytlačila ruskú armádu. Británia počas víkendu oznámila, že Ukrajine ako prvá západná krajina dodá bojové tanky. „(Ruský) prezident (Vladimir) Putin nemôže vyhrať. Je si však istý, že môže pokračovať,… kým nebudú jeho jednotky vytlačené zo svojich obranných pozícií a vyhnané z krajiny,“ povedal Wallace. Zároveň dodal, že Ukrajina na vyhnanie ruských vojakov potrebuje novú úroveň pomoci.
02:33 Ruská stíhačka sprevádzala nad Baltským morom nemecké prieskumné lietadlo
Rusko v pondelok oznámilo, že muselo nad Baltské more vyslať vojenskú stíhačku, aby odprevadila nemecké prieskumné lietadlo, ktoré sa približovalo k jeho hraniciam. Podľa Nemecka išlo o rutinný let. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA. Ruský rezort obrany vo vyhlásení uviedol, že vyslal stíhačku SU-27 „aby identifikovala cieľ a zabránila narušeniu štátnych hraníc“. Stíhačka podľa ministerstva identifikovala nemecké prieskumné lietadlo Lockheed P-3 Orion a sprevádzala ho nad Baltským morom, kým nezmenilo kurz.
Podľa hovorcu nemeckého námorníctva išlo len o rutinný prieskumný let. Ruské lietadlo na pozorovanie vzlietlo v blízkosti vzdušného priestoru Kaliningradu. Aj to však bola len rutinná reakcia a nič výnimočné sa nestalo, uviedol hovorca pre DPA. „Let ruskej stíhačky sa uskutočnil za striktného dodržania medzinárodných pravidiel týkajúcich sa vzdušného priestoru nad neutrálnymi vodami. K prekríženiu vzdušných ciest ani k nebezpečnému priblíženiu sa k lietadlu zahraničnej krajiny nedošlo,“ uvádza ministerstvo vo vyhlásení.
PONDELOK
20:30 Nemecko vyzvalo na zriadenie tribunálu na vyšetrovanie zločinov na Ukrajine
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok vyzvala na zriadenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vedenie Ruska za inváziu na Ukrajinu. Uviedla to v prejave na pôde Haagskej akadémie medzinárodného práva. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Podľa Baerbockovej je potrebný „tribunál, ktorý môže vyšetrovať vedenie Ruska a postaviť ho pred súd“. V holandskom Haagu sídli aj Medzinárodný trestný súd (ICC).
Ukrajinská vláda je pochopiteľne znepokojená tým, že ICC nemôže stíhať Rusko za jeho agresiu, povedala nemecká ministerka. ICC sa totiž môže zaoberať iba prípadmi, v ktorých dotknuté krajiny sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, podľa ktorého tento súd vznikol, alebo ak by Bezpečnostná rada (BR) OSN postúpila prípad ICC.
Rusko nie je zmluvnou stranou a ako jeden z piatich stálych členov BR OSN ma právo veta a pravdepodobne by tak postúpenie prípadu ICC zablokovalo, píše Reuters.
„Hovorili sme o spolupráci s Ukrajinou a našimi partnermi v spojitosti s myšlienkou zriadenia špeciálneho tribunálu na stíhanie zločinov agresie proti Ukrajine,“ povedala Baerbocková s tým, že tribunál by uplatňoval ukrajinský trestný poriadok.
Tento orgán „s finančnou podporou partnerov by sa nachádzal mimo Ukrajiny a mal by medzinárodných prokurátorov a sudcov, aby bola zaručená nestrannosť a legitimita“, dodala.
Ukrajina, Európska únia a Holandsko verejne podporili myšlienku zriadenia osobitného tribunálu. Rusko označuje vojnu na Ukrajine ako „špeciálnu vojenskú operáciu“ a obvinenia z vojnových zločinov vrátane úmyselných útokov na civilistov popiera.
20:10 Ukrajina v Davose lobuje za ďalšie dodávky zbraní, delegáciu vedie Zelenská
Početná ukrajinská delegácia vedená prvou dámou Olenou Zelenskou, spustila v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose kampaň za zvýšenie dodávok západnej pomoci a zbraní.
„Práve preto som tu,“ povedal starosta ukrajinskej metropoly Kyjev a bývalý majster sveta v ťažkej váhe v boxe Vitalij Kličko novinárom, keď sa spýtali na potrebu ďalšej pomoci Ukrajine. „Práve preto je veľmi dôležité rozprávať sa priamo… Je veľmi dôležité mať osobný kontakt,“ vysvetlil.
Každoročné zasadnutie v lyžiarskom stredisku v Davose vo švajčiarskych Alpách priláka stovky hláv štátov a vlád, ministrov, ako aj tisíce podnikateľských lídrov. V stredu tam má prísť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Jednou z veľkých hlavných tém na tohtoročnom zasadnutí, ktoré sa oficiálne začalo v pondelok večer, je invázia Ruska na Ukrajinu.
18:55 Šachtar venuje 25 mil. dolárov z prestupu Mudryka na pomoc obetiam vojny
Futbalový klub Šachtar Doneck venuje 25 miliónov dolárov (približne 23 mil. eur) z prestupu Mychajla Mudryka na pomoc obetiam vojny na Ukrajine. Dvadsaťdvaročný krídelník podpísal zmluvu s londýnskou Chelsea za čiastku, ktorá sa môže vyšplhať až na sto miliónov eur.
„Peniaze vyčleňujeme na pomoc našim vojakom a ich rodinám. Použijeme ich na pokrytie rôznych potrieb. Od poskytovania lekárskej a psychologickej podpory až po splnenie špecifických požiadaviek,“ uviedol podľa agentúry AFP prezident klubu Rinat Achmetov, ktorého potešil prestup Mudryka do Chelsea:
„Som presvedčený, že celá Európa bude chváliť jeho brilantnú a skvelú hru. Na druhej strane som sa nikdy netajil, že mojím snom je vyhrávať európske trofeje. Práve hráčov ako Mychajlo potrebujeme v klube, ak chceme byť úspešní. Bohužiaľ, teraz je to nemožné, keďže Ukrajina čelí hroznej a nespravodlivej vojne vedenej zo strany Ruskej federácie. No som presvedčený, že zvíťazíme.“
„The Blues“ podpísali s Mudrykom osemapolročný kontrakt. Krídelník sa už objavil na štadióne Chelsea pred nedeľňajším duelom s Crystal Palaceom a pózoval fotografom.
17:19 Putin a Erdogan hovorili o situácii na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval v pondelok politiku Kyjeva a narastajúce dodávky zbraní pre Ukrajinu. Spravil tak počas telefonátu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Vladimir Putin upozornil na deštruktívnu líniu režimu v Kyjeve, ktorý sa spolieha na stupňovanie bojov za pomoci západných sponzorov navyšujúcich dodávky zbraní a vojenského vybavenia,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Putin tiež počas telefonátu obvinil Ukrajinu, že odmietla jeho ponuku na zastavenie bojov počas pravoslávnych Vianoc 7. januára. Ukrajina to však podľa AFP odmietla, pretože sa obávala, že Rusko to využije na preskupenie síl.
Okrem toho Putin s Erdoganom hovorili aj o výmene väzňov a ranených vojakov. Minulý týždeň o tejto téme rokovali na stretnutí v Turecku aj ombudsmani z Ruska a Ukrajiny.
Kancelária tureckého prezidenta v súvislosti s telefonátom uviedla, že „prezident Erdogan zopakoval, že Turecko je pripravené uľahčiť a sprostredkovať nastolenie trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou“.
Prezidenti hovorili aj o energetike a vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. „Medzi priority patrí aj spolupráca v energetickom sektore vrátanie dodávok ruského zemného plynu a vytvorenia regionálneho plynového centra,“ cituje Kremeľ agentúra Reuters.
15:47 Kremeľ poprel roztržku medzi vagnerovcami a armádou
Kremeľ v pondelok poprel akýkoľvek konflikt medzi ruským ministerstvom obrany a žoldnierskou Vagnerovou skupinou a označil to za výmysel médií. TASR informuje podľa agentúry Reuters. Napätie medzi vagnerovcami a rezortom obrany malo vyvolať v piatok ministerstvo, keď tvrdilo, že už dobylo ukrajinské mesto Soledar a nespomenulo úlohu vagnerovcov v bojoch. Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa následne sťažoval na pokusy bagatelizovať úlohu a úspechy jeho žoldnierov. Rezort obrany potom v ďalšej aktualizácii pochválil „odvážne a nezištné činy“ Vagnerovcov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom povedal, že Rusko považuje za hrdinov aj armádu, aj vagnerovcov. „Obe (skupiny) budú navždy v našej pamäti,“ uviedol Peskov. „Čo sa týka akýchkoľvek konfliktov, ide najmä o produkty informačných manipulácií, aké niekedy vytvárajú naši protivníci, no niekedy sa aj naši priatelia správajú spôsobom, že týchto nepriateľov ani nepotrebujeme,“ povedal. Kritizoval tak proruské médiá za účasť na dezinformáciách o údajnej roztržke. „Všetci bojujú za svoju krajinu, a tak to treba brať,“ dodal na margo oboch skupín.
14:52 Ukrajina si prevzala ôsmu húfnicu Zuzana 2 slovenskej výroby
Ukrajina si prevzala ôsmu samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana 2 slovenskej výroby. Ide o poslednú z húfnic, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodať Ukrajine prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta-Defence na základe kontraktu na komerčný predaj. Ministerstvo obrany (MO) SR deklaruje, že presun každého kusu vojenskej techniky sa realizoval po pripísaní platby na účet v správe rezortu. TASR o tom informovala hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Ukrajine sme k dnešnému dňu dodali celú batériu veľmi kvalitných delostreleckých systémov z produkcie nášho domáceho obranného priemyslu. Veríme, že ukrajinskí obrancovia zachránia s ich pomocou čo najviac životov a priblížia svoju vlasť k bezpodmienečnému víťazstvu nad nepriateľom, ktorý iba pokračuje v plienení, terorizovaní a zabíjaní, pretože na bojisku naďalej zlyháva,“ uviedol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
14:41 Nemecké batérie systému Patriot čoskoro dorazia do Poľska
Nemecká armáda začala v pondelok s presunom troch batérií systému protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot do Poľska. Informuje o tom agentúra DPA. Nemecko tak chce svojmu susedovi a spojencovi z NATO pomôcť so zaistením ochrany kritickej infraštruktúry na hraniciach s Ukrajinou.
Prví nemeckí vojaci by mali do Poľska vycestovať v priebehu pondelka zo severovýchodného Nemecka, napísala DPA s odvolaním na nemenované zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Batérie systému Patriot by do Poľska mali doraziť o niekoľko dní. Batérie systému protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot používajú primárne Spojené štáty a ich spojenci. Washington ešte v decembri prisľúbil Kyjevu dodanie systému Patriot na obranu pred ruskými útokmi.
12:43 Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, tvrdí ukrajinská rozviedka
Ruský vodca Vladimir Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, pretože si uvedomil, že nedokáže rýchlo ovládnuť Ukrajinu. Na svojom webe to uviedlo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR). „Ruská príprava na dlhodobú vojnu znamená pochopenie nepriateľa, že jeho plán na rýchle zmocnenie sa Ukrajiny nie je možné realizovať. Preto Putin teraz zvažuje možnosť dlhodobej opotrebovávacej vojny,“ uviedlo GUR.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov poznamenal, že v plánoch Putina nebola žiadna dlhodobá opotrebovávacia vojna. Ostatné mesiace však ukázali, že je potrebné postaviť ruskú ekonomiku na „vojnové koľaje“ a prinútiť Rusov, aby si zvykli na myšlienku, že vojna bude dlhá. Jusov zdôraznil, že cieľ na Ukrajine je opačný. Rok 2023 by mal byť rokom víťazstva a zásadnej zmeny situácie, keďže „ani Ukrajina, ani celý civilizovaný svet nepotrebuje túto dlhú vojnu“.
11:25 Morawiecki verí, že Nemecko schváli dodanie tankov Leopard 2 na Ukrajinu
Poľský premiér Mateusz Morawiecki verí, že Nemecko schváli plán Poľska na zaslanie tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Morawiecki to povedal v pondelok pred avizovaným rozhovorom s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o tomto pláne. Správu priniesla agentúra PAP. Poľský prezident Andrzej Duda oznámil ochotu poskytnúť Ukrajine 14 tankov Leopard 2 minulú stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v západoukrajinskom meste Ľvov. Tieto tanky sú navrhnuté a vyrobené v Nemecku. Berlín teda musí v súlade s platnými dohodami každú dodávku nemeckých zbraní tretím stranám vopred schváliť.
„Neverím, že Nemecko rýchlo neschváli odovzdanie tankov Leopard 2 Ukrajine,“ povedal poľský premiér. Dodal, že Kyjev potrebuje „moderné, západné tanky“. Británia v sobotu prisľúbila Ukrajine dodanie 14 tankov Challenger 2. Stala sa tak prvou západnou krajinou, ktorá poskytne ukrajinskej armáde tanky na boj proti ruským inváznym jednotkám.
08:59 Rusko ostreľovalo juhoukrajinské mestá Záporožie a Nikopol
Ruské sily ostreľovali v noci na pondelok mesto Záporožie a v skorých ranných hodinách aj mesto Nikopol na juhu Ukrajiny. Informuje o tom stanica CNN odvolávajúca sa na vyjadrenia miestnych predstaviteľov. V Záporoží zranila ruská paľba viacero osôb a poškodila niekoľko domov, uviedol na platforme Telegram predstaviteľ tamojšej mestskej rady Anatolij Kurtev. Do nemocnice boli podľa jeho slov prevezení traja ľudia vrátane dvoch detí: 9-ročného a 15-ročného.
V Nikopole bola podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka v dôsledku ostreľovania poškodená viac ako desiatka domov, rovnako ako aj niekoľko vedení elektrického prúdu a plynovod. Rezničenko tiež uviedol, že prinajmenšom 15 striel zasiahlo obce na predmestí Nikopola, a to Marhanec a Červonohryhorivsk. Nijaké obete či zranených však z týchto lokalít nehlásili.
04:58 Američania začali v Nemecku rozšírený výcvik ukrajinských vojakov
V Nemecku sa v nedeľu pod vedením inštruktorov armády USA začal nový, rozšírený bojový výcvik príslušníkov ukrajinských síl. Oznámil to generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády, informuje agentúra AP. Cieľom výcviku je vytvoriť približne 500-členný prápor, ktorý by v nasledujúcich piatich až ôsmich týždňoch bojoval proti ruským inváznym silám.
Milley, ktorý v pondelok navštívi výcvikový priestor Grafenwöhr, kde sa tento projekt realizuje, ďalej uviedol, že ukrajinskí vojaci prišli do Nemecka pred niekoľkými dňami. Na mieste majú k dispozícii kompletnú výzbroj a ďalšie vybavenie. Výcvik zahŕňajúci široké spektrum zbraní je zameraný na zdokonaľovanie schopností ukrajinských síl, aby boli lepšie pripravené začať ofenzívu alebo čeliť nárastu útokov ruskej armády. Ukrajinci sa naučia, ako lepšie presúvať a koordinovať svoje jednotky o veľkosti roty a práporu v boji s využitím kombinácie delostrelectva, obrnených vozidiel a pozemných síl.
Milley novinárom, ktorí s ním cestujú do Európy, povedal, že komplexný výcvik — v kombinácii s novými zbraňami, delostrelectvom, tankami a inou technikou, dodávanou Ukrajine — bude kľúčom k tomu, aby ukrajinské sily získali späť územie, ktoré obsadilo Ruskom v takmer 11 mesiacov trvajúcej vojne. „Táto podpora je pre Ukrajinu skutočne dôležitá na to, aby sa mohla brániť. Dúfame, že to v krátkom čase zvládneme,“ povedal Milley.
NEDEĽA
17:45 Výbuch v muničnom sklade Belgorodskej oblasti si vyžiadal tri obete
Traja ľudia zahynuli a 15 ich utrpelo zranenia pri explózii munície v ruskej Belgorodskej oblasti. TASR o tom informuje podľa nedeľňajšej správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne agentúry.
Podľa ruských médií k výbuchu v kultúrnom dome, ktorý bol pre účely ruskej armády prerobený na sklad munície, prišlo po tom, čo jeden z vojakov nesprávne zaobchádzal s granátom. Stalo sa tak údajne, keď jeden zo starších vojakov predvádzal granát mladším kolegom a omylom pritom spôsobil jeho výbuch. Agentúra TASS za príčinu výbuchu označila „neopatrné zaobchádzanie s muníciou“. V správach sa však neuvádza, kde presne k incidentu prišlo.
15:47 Rusko potvrdilo, že v sobotu podniklo na Ukrajinu vlnu raketových útokov
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho armáda podnikla predchádzajúci deň vlnu raketových útokov cielených na ukrajinské jednotky a objekty infraštruktúry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Sobotňajší rozsiahly ruský útok – v tomto roku doposiaľ najväčší – naznačuje, že Rusko bude pokračovať vo svojej stratégii, v rámci ktorej útočí na ciele ukrajinskej energetickej a infraštruktúrnej siete, domnieva sa Reuters.
13:10 Putin: Dynamika vojenskej operácie na Ukrajine je pozitívna
Dynamika ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine je pozitívna, vyhlásil v nedeľu ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň vyjadril nádej, že ruskí vojaci dosiahnu na Ukrajine ďalšie úspechy, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. „Dynamika je pozitívna… Všetko sa vyvíja v rámci plánu ministerstva obrany a generálneho štábu,“ uviedol Putin pre ruskú štátnu televíziu Rossija 1. „Dúfam, že naši bojovníci nás ešte viac ako jedenkrát potešia výsledkami ich boja,“ dodal šéf Kremľa.
Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho jednotky dobyli výchdoukrajinské mesto Soledar. Ukrajina to však poprela s tým, že v meste stále prebiehajú boje. Ak by však ruská armáda mesto naozaj dobyla, išlo by pre Moskvu o zriedkavý úspech po sérii vojenských nezdarov.
12:16 Dokončené tanky Leopard 2 môže dostať Ukrajina až o rok
Zbrojárska spoločnosť Rheinmetall by mohla dodať tanky Leopard 2 pre Ukrajinu najskôr v roku 2024. V nedeľu to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Armin Papperger, informuje TASR podľa denníka Bild. V rozpracovanej podobe „máme (vo výrobe) 22 tankov Leopard 2, ktoré by sme mohli dokončiť a dodať na Ukrajinu. Stále máme aj asi 88 tankov Leopard 1. Ale bez objednávky ich vyrobiť nemôžeme, keďže náklady sú niekoľko stoviek miliónov eur. Rheinmetall to nemôže financovať vopred,“ povedal Papperger v rozhovore pre denník Bild.
Tanky musia byť podľa neho nielen premaľované, ale aj prerobené na použitie vo vojne. To znamená kompletne ich rozobrať a následne prestavať. „Aj keby sa zajtra rozhodlo, že môžeme poslať tanky Leopard do Kyjeva, výroba potrvá do začiatku budúceho roka,“ dodal.
02:25 Británia pošle Ukrajine bojové tanky, Rusko ju pred tým varovalo
Britský premiér Rishi Sunak sľúbil v sobotu dodanie 14 tankov Challenger 2 Ukrajine a Británia sa tak stane prvou západnou krajinou, ktorá Kyjevu poskytne toľko žiadané bojové tanky. Premiérov sľub vyvolal okamžitú reakciu Ruska, ktoré varovalo, že toto konflikt iba „zosilní“. Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra AFP. „Dodanie tankov do oblasti konfliktu bude mať ďaleko k ukončeniu vojny a bude slúžiť iba na zosilnenie bojových operácií, čo prinesie ďalšie obete, vrátane obetí medzi civilnými obyvateľmi,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve.
Sunak už telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili spolu o súčasnej situácii na Ukrajine a ukrajinských vojenských úspechoch pri potláčaní ruských vojakov. Britský premiér Zelenskému povedal, že sľub dodať tanky je signálom, že Spojené kráľovstvo má ambíciu zintenzívniť pomoc Ukrajine, ako uviedlo v prepise telefonátu sídlo premiéra na Downing Street.
SOBOTA
21:36 Zelenskyj: Ruské raketové útoky prerušili dodávku energií v Kyjevskej a Charkovskej oblasti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore informoval, že ruské raketové útoky v sobotu opäť zasiahli energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Najťažšia situácia je podľa neho v Charkovskej a Kyjevskej oblasti. V meste Dnipro ruská raketa zasiahla bytovku, zahynuli pri tom najmenej piati ľudia.
18:38 Po útoku na Dnipro je najmenej päť mŕtvych
Najmenej päť mŕtvych a 27 zranených si vyžiadal sobotňajší útok ruských okupačných síl na obytnú budovu vo východoukrajinskom meste Dnipro. Informáciu potvrdili miestni predstavitelia, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto udalosť odsúdil ako ruský „teror“.
17:37 Po celej Ukrajine bolo znova počuť sirény ohlasujúce letecký poplach
Sirény varujúce pred vzdušným útokom sa v sobotu opäť rozozneli vo viacerých častiach Ukrajiny vrátane oblasti v okolí hlavného mesta Kyjev. Letecké varovanie za posledné dve hodiny ohlásili aj v mestách Cherson a Ľvov, ďalej v Charkovskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti, ako v ďalších oblastiach.
14:03 Sunak hovoril so Zelenským. Británia má vraj „ambíciu“ poslať Ukrajine tanky
Británia „má ambíciu“ poslať Ukrajine tanky Challenger 2. Povedal to v sobotu počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským britský premiér Rishi Sunak. Vláda v Londýne bude s medzinárodnými partnermi intenzívne pracovať, aby Ukrajina urýchlene dostala takú pomoc, akú potrebuje na víťazstvo vo vojne a zabezpečení trvalého mieru, uvádza sa vo vyhlásení Downing Street. Viaceré médiá naznačili, že Londýn a Kyjev rokujú o dodaní tankov Challenger, no britská vláda opakovane uviedla, že v tejto súvislosti ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, píše agentúra Reuters.
11:05 Poplach v Kyjeve sa skončil, hlasovanie na českej ambasáde pokračuje
Na českom zastupiteľskom úrade v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev pokračuje hlasovanie v prezidentských voľbách. O ukončení poplachu informovalo české ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter. „Po hodine bol letecký poplach ukončený a pracovníci nášho veľvyslanectva opustili kryt. Voľby v Kyjeve pokračujú,“ uviedol český rezort diplomacie. Okrsková volebná komisia v Kyjeve môže rozhodnúť, či hlasovanie predĺži o čas, o ktorý muselo byť prerušené.
9:59 Raketový útok v Kyjeve prerušil hlasovanie v českých voľbách. Komisia je v kryte
Ranný útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev prerušil hlasovanie v prezidentských voľbách na tamojšej českej ambasáde. Volebná komisia je v kryte. Všetci členovia komisie sú v poriadku, oznámil zastupiteľský úrad. Kedy bude hlasovanie pokračovať, zatiaľ nie je jasné. Útok zo strany Ruska smeroval proti kyjevskej infraštruktúre. Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko na sociálnej sieti Telegram uviedol, že na juhozápadnú časť mesta dopadli trosky rakety.
9:36 Kyjev a Charkov zasiahli ruské rakety
V sobotu ráno sa v Kyjeve v jednej zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach. „Máme požiar v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry. Na mieste pracujú príslušné služby,“ informoval gubernátor kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba na sociálnej sieti Telegram. Ruské rakety v ranných hodinách zasiahli aj Charkov.
8:39 Sunak súhlasí s dodaním tankov na Ukrajinu
Britský premiér Rishi Sunak súhlasil s dodaním tankov na Ukrajinu s cieľom pomôcť jej úsiliu o opätovné dobytie územia, ktoré okupuje Rusko. Podľa britského bulvárneho denníka The Sun zdroj z vládnych kruhov uviedol, že Sunak bude o tomto zámere v sobotu informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Štyri britské tanky Challenger 2 majú byť okamžite odoslané do východnej Európy a osem ďalších bude nasledovať krátko po tom.
7:00 Zelenskyj: Bitka o Soledar pokračuje
Napriek viacerým ruským správam o dobytí malého mesta Soledar na východe Ukrajiny ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že bitka o mesto stále pokračuje. Osobné poďakovanie adresoval prezident ukrajinským jednotkám, ktoré bránili Soledar a Bachmut pred ruskými útokmi. „Veľká vďaka patrí bojovníkom z jednotky Kraken za ich rozhodné akcie na zničenie nepriateľa na území Soledaru,“ povedal Zelenskyj. V Bachmute zasa vzdal hold okrem iného Medzinárodnej légii, jednotke zloženej zo zahraničných bojovníkov.
PIATOK
20:18 CNN: Ukrajinský vojak pri Soledare: V meste sa bojuje, odsun je len otázkou času
Ukrajinský vojak dislokovaný v meste Bachmut na východe Ukrajiny v piatok televízii CNN povedal, že jeho spolubojovníci sa stále držia na okraji neďalekého mesta Soledar, ktoré je v ostatných týždňoch dejiskom intenzívnych bojov s ruskými silami. Výsadkári zo 77. a 46. brigády sú podľa slov Tarasa Berezovca, kapitána prvej brigády ukrajinských špeciálnych síl, ešte stále „na západnom predmestí Soledaru“.
Berezovec však zároveň dodal, že zotrvanie v Soledare nemá už z vojenského hľadiska zmysel, keďže mesto je „celkom zničené“ a nie je v ňom jediná budova, ktorá „by vydržala ruské ostreľovanie“.
Morálka jednotiek nasadených na frontovej línii je však podľa neho stále na vysokej úrovni. Napriek tomu predpokladá, že rozhodnutie stiahnuť sa zo Soledaru padne v najbližších dňoch.
Vojaci chcú podľa Berezovca vydržať odolávať čo najdlhšie a zabiť čo najviac ruských žoldnierov z tzv. Vagnerovej skupiny, ktorí zohrávali pri ruskom útoku na Soledar podstatnú úlohu. Berezovec spresnil, že veľká časť bojov, ku ktorým v Soledare došlo v posledných dvoch týždňoch, sa odohrávala v uliciach medzi malými štvor- až osemčlennými skupinami.
18:41 Jermak: Soledar je Verdunom 21. storočia
Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v piatok vyhlásil, že situácia v meste Soledar je „bitkou o Verdun 21. storočia“. Jermak týmito slovami pripomenul najdlhšie trvajúcu bitku prvej svetovej vojny z roku 1916 medzi Francúzskom a Nemeckom, ktorá viedla k obrovskému počtu obetí.
V Soledare v Doneckej oblasti na východe krajiny podľa Kyjeva stále prebiehajú ťažké boje, zatiaľ čo Moskva tvrdí, že ho vo štvrtok večer dobyla.
„Situácia je ťažká, dokonca veľmi ťažká. Toto je bitka o Verdun 21. storočia. Boje trvajú už niekoľko mesiacov, avšak našim silám sa darí držať pozície,“ vyhlásil Jermak.
„Rusi prepúšťajú z väzníc kriminálnikov, ktorí zomrú hneď, ako dorazia na frontovú líniu. Ich telá tam zostávajú, ani ich len neodstraňujú. Na ruskej strane je mnoho strát na ľudských životoch, omnoho viac než na našej strane. My si jednoznačne viac ceníme životy našich vojakov,“ zdôraznil.
Avšak pred nami je ľudská masa, ktorá neustále útočí, konštatoval na adresu ruských síl. „Soledar je miestom pouličných bojov – všade tam, kde jedna zo strán neovláda mesto. Rusi sú tam, avšak mesto nekontrolujú,“ povedal. „Situácia je komplikovaná, ale naším cieľom je oslobodiť naše územia, plne obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny,“ dodal.
16:23 Ukrajina tvrdí, že Rusko sa chystá vytvoriť dvojmiliónovú armádu
Ukrajinská vojenská tajná služba (HUR) varovala, že Rusko chce vytvoriť armádu pozostávajúcu z dvoch miliónov vojakov. Takisto upozornila, že Moskva by mohla v nasledujúcich dňoch ohlásiť ďalšiu vlnu mobilizácie do bojov na Ukrajine.
„Prípravy na ohlásenie ďalšej vlny mobilizácie v Rusku už aktívne prebiehajú,“ uviedla HUR. Na základe rozsahu mobilizačných opatrení v Rusku sa domnieva, že tamojšia vláda plánuje vytvoriť armádu, ktorá bude mať približne dva milióny vojakov. Pripomenula nedávne zmeny v legislatíve týkajúcej sa mobilizácie a dodala, že výcvik tamojších síl už prebieha.
Vlani v septembri ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“, v rámci ktorej bolo odvedených zhruba 300.000 záložníkov.
Vojenská rozviedka Ukrajiny minulý týždeň uviedla, že Rusko sa údajne chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500.000 brancov. Kyjev sa domnieva, že budú nasadení do série ruských ofenzív, ktoré sa uskutočnia na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa HUR Vadym Skibitskyj.
Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie.
15:24 Nemecko žiada okamžité poskytnutie zdravotnej starostlivosti Navaľnému
Nemecká vláda v piatok vyzvala na bezodkladné poskytnutie „okamžitej a úplnej“ zdravotnej starostlivosti ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému, ktorý bol odsúdený za viaceré trestné činy. Takisto žiada jeho prepustenie, keďže je vo väzení na základe „politicky motivovaného rozsudku“. Správu publikovala agentúra AFP, citujúca hovorkyňu vlády v Berlíne Christiane Hoffmannovú.
Väznený kritik Kremľa Navaľnyj na stredajšom súdnom pojednávaní povedal, že má horúčku a ďalšie príznaky chrípky. Vedenie väznice mu však podľa jeho slov odmieta poskytnúť nemocničnú liečbu, ako aj základné lieky. Stovky ruských lekárov sa v uplynulých dňoch obránili na ruské úrady otvoreným listom, v ktorom žiadajú, aby prestali so šikanovaním a mučením Navaľného a poskytli mu adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Navaľnyj si vo väznici IK-6 vo Vladimírskej oblasti, vzdialenej približne 260 kilometrov východne od Moskvy, odpykáva dva tresty: za porušenie pravidiel podmienečného trestu a za spreneveru.
13:37 Ukrajinská armáda poprela, že Rusko dobylo Soledar
Predstaviteľ ukrajinskej armády v piatok poprel, že ruská armáda dobyla Soledar v Doneckej oblasti s tým, že v meste sa stále bojuje, informovala agentúra AFP. „V Soledare pokračujú ťažké boje… Ukrajinské ozbrojené sily majú v týchto ťažkých podmienkach situáciu pod kontrolou,“ uviedol hovorca Východnej skupiny ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj. Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho armáda vo štvrtok večer Soledar dobyla. Čerevatyj však vyhlásenie ruského rezortu označil za klamstvo.
Ak by sa Rusku aj podarilo dobyť Soledar alebo neďaleké mesto Bachmut, vývoj vojny by veľmi neovplyvnilo. Uviedol to v piatok Biely dom, píše denník Guardian. „Ak by aj Bachmut a Soledar padli do rúk Rusov, na samotnú vojnu by to nemalo strategický dopad… a určite by to nezastavilo alebo nespomalilo Ukrajincov,“ uviedol pre novinárov hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.
12:29 Ruská armáda dobyla ukrajinský Soledar, tvrdí ruské ministerstvo obrany
Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho armáda dobyla vo štvrtok večer východoukrajinské mesto Soledar, v ktorom v posledných dňoch prebiehali ťažké boje. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters. „Večer 12. januára bolo dokončené oslobodzovanie mesta Soledar, ktoré je dôležité pre pokračovanie ďalšej úspešnej útočnej operácie (v Doneckej oblasti),“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Zároveň dodalo, že dobytie Soledaru umožní ruskej armáde odrezať zásobovacie trasy do väčšieho mesta Bachmut, a zablokovať a obkľúčiť ukrajinských vojakov, ktorý sa v ňom nachádzajú. Ukrajinská strana bezprostredne tieto informácie nepotvrdila a Reuters uvádza, že informáciu nedokázal nezávisle overiť. Ukrajinské ministerstvo obrany ešte v piatok ráno oznámilo, že v Soledare odoláva „vysokointenzívnej“ ruskej ofenzíve.
11:55 Fínsko by Ukrajine poslalo tanky Leopard 2, ak by to spravili aj iné krajiny
Fínsko by mohlo darovať Ukrajine malé množstvo tankov Leopard 2 nemeckej výroby, ak by sa tak rozhodlo urobiť viacero európskych krajín. Vo štvrtok to povedal fínsky prezident Sauli Niinisto, informuje agentúra Reuters. Fínsko tanky Leopard 2 potrebuje na ochranu svojej dlhej hranice s Ruskom, Ukrajine by preto mohlo darovať len ich obmedzený počet, uviedol Niinisto pre fínsku agentúru STT. „Ak sa budú tieto tanky posielať, tak ponuka Fínska by preto nemohla byť veľmi početná,“ povedal prezident.
Aj Poľsko už avizovalo, že Ukrajine by tieto typy nemeckých tankov poslalo v rámci väčšej koalície krajín. Nemecko však uviedlo, že Leopardy Ukrajine poslať neplánuje. „Ak sa táto pozícia v súvislosti s tankami zmení a sformuje sa spoločná európska spolupráca, tak bude potrebný aj príspevok Fínska,“ uviedla kancelária fínskeho prezidenta v piatok pre Reuters.
11:03 Francúzsko chce Ukrajine dodať obrnené vozidlá AMX-10 RC do dvoch mesiacov
Francúzsko dúfa, že Ukrajine dodá obrnené vozidlá typu AMX-10 RC do dvoch mesiacov. Vo vyhlásení to v piatok uviedol francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, informuje agentúra Reuters. Vyhlásenie ministra obsahovalo aj zhrnutie štvrtkového telefonátu so šéfom ukrajinského rezortu obrany Oleksijom Reznikovom, v ktorom Sébastien Lecornu zopakoval pokračovanie podpory pre Ukrajinu. Prezident Emmanuel Macron oznámil rozhodnutie dodať Ukrajine francúzske obrnené vozidlá AMX-10 RC 4. januára.
10:31 NATO premiestni do Rumunska niekoľko prieskumných lietadiel AWACS z Nemecka
everoatlantická aliancia v piatok oznámila, že premiestni niekoľko svojich prieskumných lietadiel z Nemecka do Rumunska, aby boli bližšie k bojiskám na Ukrajine, uviedla agentúra DPA. Prieskumné lietadlá AWACS majú do Bukurešti doraziť v utorok, aby „posilnili prítomnosť Aliancie v regióne a monitorovanie ruskej vojenskej činnosti“, uviedlo NATO vo vyhlásení. Niekoľko týchto lietadiel z leteckej základne neďaleko mesta Aachen na západe Nemecka bude po novom umiestnených na rumunskej leteckej základni v meste Otopeni neďaleko Bukurešti, asi 200 kilometrov od rumunsko-ukrajinských hraníc. Pobudnú tam niekoľko týždňov.
„Ruská ilegálna vojna na Ukrajine naďalej ohrozuje mier a bezpečnosť v Európe, nesmie byť pochýb o odhodlaní NATO chrániť a brániť každý centimeter spojeneckého územia,“ povedala hovorkyňa NATO Oana Lungescuová. Dodala, že prieskumné lietadlá AWACS vedia identifikovať lietadlá na stovky kilometrov a významne tak prispievajú k včasnému varovaniu. Severoatlantická aliancia pošle na základňu v Otopeni aj približne 180-členný pozemný personál. Nespresnila však, koľko zo 14 prieskumných lietadiel AWACS, ktoré má v Nemecku, pošle do Rumunska. Podľa zdrojov agentúry DPA pôjde o tri lietadlá.
10:14 Ukrajina odoláva silnej ruskej ofenzíve v meste Soledar
Ukrajina v piatok oznámila, že odoláva „vysokointenzívnej“ ruskej ofenzíve v meste Soledar. Moskva na miesta bojov v Doneckej oblasti presúva ďalších vojakov. Správu publikovala agentúra AFP. Noc na piatok označila za „horúcu“ námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. „Nepriateľ premiestnil takmer všetky svoje sily do Doneckej oblasti a pokračoval vo vysokointenzívnej ofenzíve,“ povedala Maľarová s tým, že súčasná fáza vojny je „náročná“.
Pre Kremeľ je teraz jedným z hlavných cieľov obsadenie priemyselnej Doneckej oblasti, keďže nedosiahol pôvodné zámery, ako bolo obsadenie hlavného mesta Kyjev a zvrhnutie ukrajinskej vlády, píše AFP. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina tento týždeň vyhlásila, že jej bojovníci dobyli celý Soledar, ale ministerstvo obrany v Moskve naopak uviedlo, že boje o mesto stále pokračujú.
06:17 Do Španielska pricestovalo na výcvik 225 ukrajinských vojakov
Do Španielska pricestovalo 225 ukrajinských vojakov, ktorí tam dostanú základný výcvik. Dvadsať z nich sa okrem toho bude školiť na používanie systémov protivzdušnej obrany HAWK.
Vo svojom vyhlásení to uviedlo španielske ministerstvo obrany, ktorého šéfka Margarita Roblesová vo štvrtok neskoro večer Ukrajincov privítala na leteckej základni Torrejón neďaleko Madridu.
Väčšina zo skupiny Ukrajincov sú civilisti bez predošlých vojenských skúseností. Dostanú preto základný výcvik, ktorý bude zahŕňať napríklad starostlivosť o ľudí zranených v bojoch a postupy, ako čeliť podomácky vyrobeným výbušným zariadeniam, priblížil rezort obrany.
Výcvik v meste Toledo, ležiacom južne od metropoly Madrid, je určený pre dovedna 400 ukrajinských vojakov, pričom predpokladá rotáciu každé dva mesiace. Ide o súčasť vojenskej pomocnej misie Európskej únie zameranej na podporu Ukrajiny.
04:10 Viac ako desať predstaviteľov EÚ navštívi 2. februára Ukrajinu
Viac ako desiatka vysokopostavených predstaviteľov Európskej únie sa 2. februára v Kyjeve stretne s členmi ukrajinskej vlády. Stane sa tak deň pred konaním summitu EÚ a Ukrajiny, oznámila vo štvrtok hovorkyňa Európskej komisie Dana Spinantová.
Hovorkyňa, ktorá potvrdila predošlú správu magazínu Politico, priblížila, že Kyjev by mohlo navštíviť „zhruba 15 eurokomisárov“ z členských krajín EÚ.
Spresnila, že na Ukrajinu vycestujú eurokomisári, ktorí majú na starosti oblasti relevantné pre Ukrajinu, ako napríklad finančné záležitosti, otázku členstva v EÚ či energetiku.
Zoznam účastníkov cesty na Ukrajinu však ešte nie je sfinalizovaný, dodala Spinantová. Plánovaná návšteva demonštruje podľa jej slov „rozsah našej práce s Ukrajinou“ a ukazuje podporu EÚ tejto krajine.
Počas stretnutia 3. februára budú prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel hovoriť o ďalšej finančnej a vojenskej podpore pre ukrajinské sily bojujúce proti ruským jednotkám.
01:34 Rusko pridalo na svoj sankčný zoznam 36 Britov
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že na svoj sankčný zoznam pridalo 36 britských politikov, členov bezpečnostných síl a novinárov.
Ruský rezort diplomacie uviedol, že Briti boli na zoznam pridaní v reakcii na „protiruskú politiku britskej vlády“.
„Zámerným odmietnutím kreatívneho a konštruktívneho dialógu pokračuje Londýn v politike konfrontácie a – v spolupráci s Washingtonom – aj v šírení nepravdivých informácií o Rusku, čím podnecuje rusofóbiu,“ uviedlo ruské ministerstvo.
Rezort nezverejnil konkrétne mená Britov, na ktorých sú zamerané najnovšie sankcie. Uviedol len, že sú medzi nimi aj vládni ministri. Do Ruska majú zakázaný vstup.
ŠTVRTOK
21:43 Kyjev pošle do Bachmutu a Soledaru posily aj zásoby
Ukrajinským vojakom, ktorí bránia obkľúčené mestá Bachmut a Soledar, prídu na pomoc posily i dodávka potrebných zásob. Vo štvrtok to na zasadnutí generálneho štábu v Kyjeve vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Správu publikovali agentúry AFP a DPA. „Chcem zdôrazniť, že jednotky brániace tieto mestá dostanú strelivo a všetko potrebné, a to načas a bez omeškania,“ uviedol Zelenskyj. Ruské jednotky sa už niekoľko týždňov snažia dobyť kľúčové mestá ležiace na ukrajinskej obrannej línii vrátane Bachmutu a Soledaru v Doneckej oblasti.
Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina už tento týždeň vyhlásila, že jej bojovníci dobyli celý Soledar, ale ministerstvo obrany v Moskve, naopak, uviedlo, že boje o mesto stále pokračujú. Dobytie Vagnerovcami poprela aj Ukrajina. Obe znepriatelené strany priznali v bojoch o obe mestá veľké straty.
20:01 Predstaviteľ letectva varoval pred hrozbou raketových útokov z Bieloruska
Hovorca velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat varoval pred možnosťou raketových útokov z Bieloruska. V televíznom prejave uviedol, že nedávne raketové úroky pochádzali hlavne z Ruska alebo okupovaných území, avšak „územie Bieloruska je neustále využívané ruskými jednotkami, aby tam vykonávali určité manévre, rozmiestňovali tam letecké zoskupenie ruských vzdušných a kozmických síl, špeciálne lietadlá, ktoré poskytujú radarovú podporu a podobne“. Hrozba preto podľa jeho slov pretrváva. Informuje o tom spravodajský portál denníka Guardian. Ihnat tiež povedal, že väčšina balistických striel zo začiatku ruskej vojny na Ukrajine bola odpálená z bieloruského územia.
Ukrajina sa obáva, že by Rusko mohlo hromadiť sily na území Bieloruska, blízkeho spojenca Moskvy, predtým, než zaútočí na severozápade krajiny alebo sa dokonca pokúsi ísť smerom na Kyjiv. Rusko a Bielorusko posilnili svoje spoločné vojenské zoskupenie na bieloruskom území a v pondelok plánujú spoločné letecké cvičenia.
19:39 Rusko po takmer roku prepustilo na slobodu veterána námorných síl USA
Rusko prepustilo vo štvrtok na slobodu veterána amerických námorných síl Taylora Dudleyho, ktorý bol zadržiavaný deväť mesiacov, odkedy v apríli 2022 z Poľska prekročil hranice do ruskej exklávy Kaliningrad ležiacej pri Baltskom mori. Oznámil to vyjednávač Bill Richardson, ktorý s Moskvou viedol rokovania o jeho prepustení, informuje agentúra AFP. Podľa stanice CNN 35-ročný Dudley prešiel do Kaliningradu, ktorý sa nachádza medzi Poľskom a Litvou, z Poľska, kde bol na hudobnom festivale. Prečo vstúpil na územie Kaliningradu, nie je jasné. Americká a ruská vláda Dudleyho zadržanie nemedializovali a Washington netvrdil, že by bol zatknutý neoprávnene.
Richardson, ktorý ocenil, že „ruskí predstavitelia spravili správnu vec“ napriek súčasným vzťahom medzi oboma krajinami, nespomenul, že by Dudleyho prepustenie bolo súčasťou výmeny väzňov medzi USA a Ruskom. Priblížil, že tím z neziskovej organizácie Richardson Center, ktorá pomohla dostať na slobodu viacero Američanov zadržiavaných v rozličných krajinách, navštívil za posledný rok Moskvu v súvislosti s Dudleyho prípadom niekoľkokrát.
Richardson dodal, že USA sa usilujú zaistiť bezpečný návrat ďalšieho zadržiavaného amerického občana Paula Whelana, bývalého člena námornej pechoty Spojených štátov, ktorý bol zatknutý v Moskve v roku 2018 a o dva roky neskôr odsúdený na 16 rokov väzenia za špionáž. Washington tvrdí, že Whelan navštívil Moskvu ako súkromná osoba a žiada jeho prepustenie.
16:07 Rusko možno už na jar zvýši hornú vekovú hranicu pre odvedencov do armády
V Rusku sa možno zvýši horná veková hranicu pre občanov, ktorých budú už túto jar odvádzať do ozbrojených síl. V rozhovore pre oficiálne parlamentné noviny to povedal predseda branného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov. Uviedla to vo štvrtok agentúra Reuters. Kartapolov dodal, že zároveň bude z 18 na 21 rokov zvýšená dolná veková hranica, avšak po „prechodnom období“ trvajúcom jeden až tri roky.
Ruský prezident Vladimir Putin v decembri podporil návrhy ministerstva obrany na zvýšenie vekového rozpätia pre povinnú vojenskú službu tak, aby pokrývalo ruských občanov vo veku 21 – 30 rokov namiesto súčasných 18 – 27 rokov. Podľa kritikov však návrh prechodného obdobia je pokusom ruských úradov zvýšiť počet Rusov spôsobilých pre odvod do vojenskej služby, aby sa „zaplátal“ masívny nedostatok vojakov, ktorý je výsledkom veľkých strát vo vojne na Ukrajine. V ruských ozbrojených silách slúžia profesionálni vojaci a odvedenci (muži vo veku, keď podliehajú povinnosti odvodu). Ruský minister obrany Sergej Šojgu by chcel zvýšiť celkový počet bojaschopných vojakov z 1,15 milióna na 1,5 milióna.
14:57 Ruského vojaka, ktorý odmietol bojovať na Ukrajine, odsúdili na päť rokov väzenia
Ruský súd uložil päťročný väzenský trest 24-ročnému profesionálnemu vojakovi za to, že odmietol bojovať na Ukrajine. Oznámili to vo štvrtok ruské úrady, informuje agentúra AFP. Vojak, ktorý sa „odmietol zúčastniť na špeciálnej vojenskej operácii“, sa vlani v máji nenahlásil do služby. Polícia tohto vojaka menom Marseľ Kandarov vypátrala v septembri, uvádza tlačová služba súdov v Baškirsku – ruskej republike ležiacej v oblasti južného Uralu. Ruský vojenský tribunál v samostatnom vyhlásení uviedol, že Kandarova odsúdil na päť rokov väzenia za to, že sa viac ako mesiac vyhýbal vojenskej službe.
14:01 Rusko chce údajne poslať do vojny až 1,5 milióna ľudí
Rusko chce zvýšiť počet vojakov zapojených do vojny na Ukrajine. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal vysoký predstaviteľ generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Hromov. „Na realizáciu svojich agresívnych plánov ruské velenie oznámilo rozsiahle opatrenia na reformu ozbrojených síl. Najmä zvýšenie celkového počtu na 1,5 milióna ľudí a vytvorenie minimálne 20 nových divízií,“ uviedol Hromov, upozornil na to na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
Podľa Hromova tieto plány naznačujú zámer Kremľa zapojiť sa do dlhodobej konfrontácie a prípravy na vedenie rozsiahlych nepriateľských akcií. Realizácia týchto plánov si podľa neho vyžiada značné časové, finančné a ekonomické zdroje. Vyslovil zároveň pochybnosť, ako na splnenie tohto plánu budú vplývať doterajšie ruské straty, čo sa týka vojakov i vybavenia, či dopady medzinárodných sankcií.
10:53 Nedostatok munície pravdepodobne tento rok zmarí snahy Rusov o ofenzívu
Neschopnosť Ruska riešiť problémy s nedostatkom munície pravdepodobne pripraví ruské sily o schopnosť udržať útočné operácie na východe Ukrajiny v tomto roku. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ako tento týždeň informovala spravodajská televízia CNN s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA a Ukrajiny, ruská delostrelecká paľba na Ukrajine sa „dramaticky znížila z vojnového maxima“ na niektorých miestach až o 75 percent.
Americkí a ukrajinskí predstavitelia pre spomenutú skutočnosť nemajú jednoznačné vysvetlenie. Môže to však byť spôsobené tým, že Rusko má slabé zásoby delostreleckej munície, ktoré dokáže distribuovať svojim jednotkám, alebo by to mohlo byť súčasťou taktiky voči úspešným ukrajinským útokom. Hovorca ukrajinských ozbrojených síl na východe Ukrajiny Serhij Čerevatyj povedal, že ruské sily vyčerpali početné zásoby, pretože si mysleli, že intenzívnejšia paľba povedie k rýchlejším výsledkom. Rusko tak teraz bude nútené dovážať muníciu zo vzdialených oblastí krajiny alebo nakupovať ďalšiu zo zahraničia, čo podľa ISW môže mať za následok zníženú intenzitu delostreleckej paľby.
ISW tiež poznamenal, že ruské zdroje „čoraz viac priznávajú, že nedostatok munície a dodávok rozhodujúcim spôsobom bráni schopnosti ruských síl postupovať“. Ak Rusko nevyrieši svoje zásadné problémy so zásobovaním, jeho mobilizačné kampane len málo ovplyvnia priebeh vojny, zhodnotil ISW.
10:42 Vagnerovci našli telo jedného z nezvestných britských dobrovoľníkov
Príslušníci ruskej polovojenskej Vagnerovej skupiny tvrdia, že našli telo jedného z dvoch britských dobrovoľníkov, ktorí sa stratili na východe Ukrajine. Informuje o tom denník Guardian. Vagnerovci v príspevku na sociálnej sieti Telegram nespomínajú meno muža, ktorého telo našli, avšak uviedli, že mal pri sebe dokumenty oboch nezvestných Britov. K príspevku zverejnili aj fotografiu, na ktorej možno vidieť dva pasy – jeden na meno Andrew Bagshaw a druhý s menom Christopher Parry.
Ukrajinská polícia v pondelok uviedla, že pátra po dvojici nezvestných Britov na východe Ukrajine, kde v súčasnosti prebiehajú ťažké boje. „Dnes bolo nájdené telo jedného z nich. Boli pri ňom nájdené dokumenty oboch Britov,“ uvádza Vagnerova skupina vo vyhlásení. Nespomína však, kde presne telo našli.
08:36 Chirurgovia odstránili z hrude vojaka nevybuchnutý granát
Ukrajinský vojak absolvoval úspešnú operáciu, počas ktorej mu z hrude odstránili nevybuchnutý granát. V Kyjeve to oznámili vysokopostavení predstavitelia, na ktorých sa vo štvrtok odvolal webový portál britského denníka Guardian. Chirurgovia odstránili zbraň nachádzajúcu sa tesne pod srdcom raneného vojaka, pričom dvaja ženisti zaisťovali, aby operácia prebehla bezpečne, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na svojej stránke na Facebooku zverejnila aj röntgenovú snímku granátu vo vnútri vojakovho tela.
„Vojenskí lekári urobili operáciu na odstránenie granátu VOG, ktorý nevybuchol, z tela vojaka,“ napísala v príspevku na Facebooku Maľarová. Ženisti sú súčasťou regulárnej armády a ich úlohou je aj práca s výbušninami. Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko uviedol, že tím ženistov muníciu neutralizoval, a tento postup by podľa neho mal „byť zaradený do lekárskych učebníc“.
Zákrok prebehol bez použitia elektrokoagulácie – bežnej metódy na obmedzenie krvácania počas operácie –, pretože „granát mohol vybuchnúť v ktorejkoľvek chvíli“, uviedla Maľarová. Jedna fotografia zachytávala chirurga, ako výbušnú zbraň, granát, drží po operácii v ruke.
STREDA
19:38 Zelenskyj tvrdí, že v Soledare sa bojuje, Prigožin deklaruje dobytie mesta
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu informoval, že boje v meste Soledar na východe Ukrajiny pokračujú. Poprel tak tvrdenia ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá v utorok aj v stredu opakovanie deklarovala, že toto strategicky významné mesto dobyla. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a stanice Sky News. Ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom prejave povedal, že „teroristický štát a jeho propagandisti sa snažia predstierať“ dosiahnutie určitých úspechov v Soledare, kde však podľa jeho slov stále prebiehajú boje. Zelenskyj dodal, že front sa „drží“ a Kyjev robí všetko pre to, aby poslnil ukrajinskú obranu.
Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin bezprostredne po jeho prejave deklaroval presný opak, informuje Sky News. Vagnerovci podľa jeho slov Soledar už „úplne oslobodili“ spod ukrajinskej kontroly, pričom údajne zabili približne 500 ukrajinských vojakov. „Celé mesto je posiate mŕtvolami ukrajinských vojakov,“ povedal Prigožin. Šéf vagnerovcov pritom už v utorok večer oznámil, že jeho jednotky úplne ovládli Soledar. Kyjev v stredu ráno jeho tvrdenia poprel a samotná ruská armáda neskôr taktiež uviedla, že boje o mesto stále prebiehajú.
18:38 Hlavným veliteľom operácií na Ukrajine bude náčelník štábu Gerasimov
Moskva vymenila hlavného veliteľa svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu touto funkciou poveril náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Nahradí tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával uplynulé tri mesiace a po novom bude Gerasimovovým zástupcom. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian. Zástupcami hlavného veliteľa vojsk na Ukrajine budú okrem Surovikina aj ďalší dvaja generáli, a to Oleg Saľukov a Alexej Kim.
Surovikin sa stal hlavným veliteľom vojsk na Ukrajine vlani v októbri, pričom mal za úlohu zvrátiť vývoj situácie na tamojších bojiskách, kde ruskí vojaci čelili sérii porážok, uvádza AFP. Do funkcie bol vymenovaný 8. októbra, v deň, keď Rusko utŕžilo ponižujúcu ranu – výbuchom bol vážne poškodený cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom. Dva dni po Surovikinovom dosadení do tejto funkcie signalizovala ruská armáda zmenu bojovej stratégie – dronmi a raketami začala útočiť na ukrajinskú infraštruktúru, čím v mnohých tamojších mestách spôsobila výpadky prúdu a dodávok vody.
15:31 Ukrajinský vojak pre CNN: Mŕtvych v Soledare už nikto nepočíta
Situácia vo východoukrajinskom meste Soledar je kritická a počet zabitých je teraz taký vysoký, že „mŕtvych nikto nepočíta“. Pre portál americkej televízie CNN to povedal ukrajinský vojak bojujúci v Soledare. CNN v správe zverejnenej v stredu z bezpečnostných dôvodov neuviedla jeho totožnosť.
Vojak je príslušníkom 46. leteckej mobilnej brigády, brániacej Soledar, na ktorý masívne útočia ruskí vojaci a žoldnieri z polovojenskej Vagnerovej skupiny. Podľa neho je situácia kritická a ťažká. „Budeme mesto brániť až do konca,“ uviedol.Ako ďalej povedal, boje v Soledare sú také dynamické, že budovy sa počas dňa dostávajú do rúk raz jednej, potom druhej strany a nie je možné sledovať pribúdajúci počet mŕtvych. „Nikto vám nepovie, koľko je tam mŕtvych a ranených. Pretože to nikto nevie s istotou. Nikto. Pozície sa neustále menia. To, čo bol dnes náš dom, na druhý deň patrí Vagnerovcom, “ dodal.
Vojak uviedol, že v utorok večer nebolo jasné, akú veľkú časť mesta ovládajú Rusi. „Nikto nevie s určitosťou povedať, kto sa kam premiestnil a kto čo kontroluje. V meste existuje rozsiahla sivá zóna, o ktorej každý tvrdí, že ju obsadil, ale to je len trik.“ Ukrajina stratila v Soledare veľa vojakov, ale ich rady sa stále dopĺňajú, pretože boj o mesto pokračuje, informoval vojak. „Naše jednotky sa obmenili takmer spolovice, viac-menej. Nemáme ani čas zapamätať si navzájom svoje volacie znaky (keď prídu nové posily),“ dodal.
14:45 Bielorusko posilnilo svoje spoločné jednotky protivzdušnej obrany s Ruskom
Bieloruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že spoločné rusko-bieloruské sily protivzdušnej obrany boli posilnené a na pozície presunuli nové raketové jednotky, uviedla agentúra Reuters. „Protilietadlové raketové jednotky sa presunuli do určených oblastí a nastúpili do bojovej služby,“ uviedol bieloruský silový rezort v krátkom vyhlásení.
Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a umožnilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi využiť svoje územie ako jednu z východiskových plôch pre inváziu na Ukrajinu z 24. februára 2022. Obe krajiny plánujú v druhej polovici januára uskutočniť spoločné letecké cvičenia, ktoré sa začnú na budúci týždeň v pondelok. Ukrajina opakovane varovala, že Putin sa môže pokúsiť využiť Bielorusko na začatie novej fázy invázie na Ukrajinu zo severu, čo by v tejto vojne otvorilo nový dôležitý front.
14:18 Putin povedal, že situácia v anektovaných ukrajinských regiónoch je miestami komplikovaná
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že situácia v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vlani anektovalo, je „miestami komplikovaná“. Informuje o tom stanica Sky News. Putin na stretnutí s predstaviteľmi ruskej vlády, ktoré bolo odvysielané v televízii, takisto povedal, že Kremeľ má všetky prostriedky potrebné na zlepšenie života v daných regiónoch. Zároveň sa ruskej vláde poďakoval za prácu odvedenú v roku 2022.
Moskva v septembri na základe referend – ktorých výsledky však neuznal Kyjev ani Západ – anektovala Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a považuje ich za súčasť ruského územia. Tieto oblasti tvoria 15 percent ukrajinského územia a v Európe ide o najväčšie násilné zabratie pôdy cudzieho štátu od druhej svetovej vojny, napísal britský denník Guardian.
14:02 Zelenskyj na Zlatých glóbusoch: Tretia svetová vojna nebude
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že tretia svetová vojna nebude. Povedal to v noci na stredu prostredníctvom videoodkazu na 80. ročníku udeľovania Zlatých glóbusov v Los Angeles. Informuje o tom britská spravodajská stanica Sky News. Zelenskyj vo svojom príhovore vzdal hold tým, ktorý podporujú Ukrajinu v boji proti ruským inváznym jednotkám. „Pred nami sú ešte bitky a slzy. Ale teraz vám môžem povedať, kto bol najlepší v predchádzajúcom roku – vy v slobodnom svete… Tí, ktorí sa zjednotili v podpore slobodného ukrajinského ľudu v našom spoločnom boji za slobodu a demokraciu“ povedal.
Ukrajinský prezident tiež uviedol, že prvá a druhá svetová vojna si vyžiadali milióny životov. Tretia svetová vojna však podľa jeho slov nebude. „Nie je to trilógia. Ukrajina zastaví ruskú agresiu na našom území. Zvládneme to spolu s celým slobodným svetom. Dúfam, že vy všetci budete s nami v deň nášho víťazstva,“ uzavrel.
12:44 Ukrajinci utekajúci pred vojnou nachádzajú dočasnú ochranu najčastejšie v Poľsku a Nemecku
Najviac štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom utekajúcim z vlasti v dôsledku ruskej invázie spomedzi členských štátov Európskej únie udelilo v novembri Poľsko, 40 370. Ako v stredu informoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat, po Poľsku nasledovali Nemecko (36 385), Rumunsko (10 745) a Francúzsko (8 835). V porovnaní s októbrom 2022 klesol počet Ukrajincov, ktorí dostali dočasnú ochranu, v 20 z 26 členských štátov EÚ s dostupnými údajmi.
K 30. novembru 2022 a spomedzi krajín EÚ, pre ktoré sú údaje k dispozícii, Poľsko nahlásilo najvyšší počet ukrajinských príjemcov dočasnej ochrany s celkovým počtom 939 865. Nasledovali Nemecko (901 930), Španielsko (153 760) a Bulharsko (144 315). V porovnaní s počtom obyvateľov každého členského štátu najvyšší pomer ukrajinských občanov, ktorým bola v novembri 2022 poskytnutá dočasná ochrana na tisíc obyvateľov, zaznamenali Estónsko (1,4 udelenej dočasnej ochrany na tisíc obyvateľov) a Poľsko (1,1).
11:56 NATO a EÚ chcú posilniť ochranu kritickej infraštruktúry
Severoatlantická aliancia a Európska únia v stredu oznámili vytvorenie „spoločnej pracovnej skupiny“ zameranej na posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry z dôvodu pretrvávajúcich hrozieb z Ruska. Uviedli to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Správu publikovala agentúra AFP.
Predsedníčka EK povedala, že táto pracovná skupina spojí odborníkov z EÚ a NATO, ktorí budú študovať zraniteľné miesta kritickej infraštruktúry a následne odporučia, ako ju lepšie chrániť. „Videli sme sabotáž (plynovodov) Nord Stream, ktorá ukázala, že musíme byť pripravení, a že musíme čeliť tomuto novému typu hrozby,“ uviedla von der Leyenová.
Stoltenberg povedal, že obe strany „chcú spoločne preskúmať, ako urobiť našu kritickú infraštruktúru, technológie i dodávateľské reťazce odolnejšími“. „Bude to dôležitý krok k tomu, aby naše spoločnosti boli silnejšie a bezpečnejšie,“ dodal. NATO a EÚ, ktoré majú 21 spoločných členských krajín, sa v utorok zaviazali k rozšíreniu spolupráce. Prisľúbili tiež ďalšiu podporu Ukrajine, ktorá sa od 24. februára 2022 bráni pred útokom ruských inváznych jednotiek.
08:54 Vagnerovci „zrejme tvoria štvrtinu ruských bojovníkov“ na Ukrajine
Agenti západných spravodajských služieb sú presvedčení, že ruská súkromná armáda nazývaná Vagnerova skupina hrá čoraz dôležitejšiu úlohu vo vojne Ruska na Ukrajine, pričom existuje reálna možnosť, že vagnerovci teraz tvoria najmenej štvrtinu ruských bojovníkov. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ západných služieb, ktorého v stredu citoval portál britského denníka Guardian.
Bojová efektivita Vagnerovej skupiny v oblasti východoukrajinského mesta Bachmut, kde sú jej jednotky sústredené, sa stále pokladá len za obmedzenú. Nemenovaný predstaviteľ zároveň opísal tempo postupu vagnerovcov ako také pomalé, že „niekedy im trvá dva týždne, kým dobyjú jediný dom“.
08:05 Činiteľa pravoslávnej cirkvi na Ukrajine obžalovali za prokremeľskú propagandu
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v pondelok oznámila, že po vyšetrovaní bol obžalovaný predstaviteľ ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorý „verejne ospravedlňoval ozbrojenú agresiu Ruska proti Ukrajine“. Služba obžalovaného nemenovala. Informácie priniesol portál americkej televízie CNN. SBU tiež uviedla, že prehľadala dom a cirkevné priestory metropolitu v jednej z diecéz vo Vinnyckej oblasti v strednej časti Ukrajiny a našla letáky a literatúru s prokremeľskou propagandou.
„Vyšetrovaním sa zistilo, že podozrivý šíril medzi veriacimi propagandistické letáky, vyzývajúce na uchopenie moci a na zmenu štátnych hraníc Ukrajiny,“ oznámila SBU. „Na jednej z webstránok ruskej pravoslávnej cirkvi zverejnil metropolita materiály podporujúce ruských útočníkov a ich vojnové zločiny,“ dodala. Podozrivého teraz postavia pred súd pre štyri obvinenia a hrozí mu trest do výšky osem rokov väzenia.
Ukrajinská pravoslávna cirkev predtým podliehala moskovskému patriarchátu ruskej pravoslávnej cirkvi, ale vlani v máji jej čelní predstavitelia oznámili, že prerušujú vzťahy s Moskvou. Dôvodom bolo to, že ruský patriarcha Kirill podporil vojnu Ruska proti Ukrajine.
07:44 Kanada plánuje darovať Ukrajine systém protivzdušnej obrany NASAMS
Kanada plánuje kúpiť americký systém protivzdušnej obrany v hodnote 406 miliónov kanadských dolárov (280 miliónov eur), aby ho následne mohla darovať Ukrajine. V noci na stredu to vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau, uviedla agentúra AFP. Kanadská ministerka obrany Anita Anandová oznámila, že dodávka moderného systému protivzdušnej obrany NASAMS má slúžiť na to, aby sa Ukrajina dokázala brániť voči ruským útokom namiereným na tamojšiu kritickú infraštruktúru. Pozemný systém NASAMS sa osvedčil najmä v boji proti raketovým útokom, náletom a dronom, píše AFP.
„Kanada bude i naďalej stáť za ukrajinským ľudom, ktorý bojuje proti ruskej nezákonnej a neospravedlniteľnej agresii,“ uviedla Anandová v príspevku na Twitteri. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na sociálnej sieti poďakoval Kanade za podporu pri ochrane vzdušnému priestoru. „NASAMS, ktorý nám zaobstarala Kanada, bude silným ochranným štítom pre naše mestá a obyvateľov,“ dodal.
05:24 Prigožin: Vagnerovci prevzali kontrolu nad ukrajinským mestom Soledar
Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin oznámil, že príslušníci jeho žoldnierskych oddielov prevzali kontrolu nad mestom Soledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
Prigožin uviedol, že v centre mesta sa stále nachádza obkľúčená skupina ukrajinských vojakov, ktorým Vagnerovci dali ultimátum, aby sa do polnoci vzdali. Uviedol tiež, že „počet vojnových zajatcov bude oznámený v stredu“.
Najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin však v stredu vyhlásil, že podľa jeho informácií je už „aj centrum Soledaru pod úplnou kontrolou Vagnerovej skupiny“.
Kyjev sa k vzniknutej situácii nijako nevyjadril a DPA pripomína, že vyhlásenie Prigožina sa jej nateraz nepodarilo nezávisle overiť.
O tom, že ruské jednotky a Vagnerovci ovládli väčšinu územia Soledaru, informovalo vo svojej utorkovej správe aj britské ministerstvo obrany.
02:14 Ukrajina: Rusko zaútočilo na Charkov len niekoľko hodín po návšteve Baerbockovej
Na východoukrajinské mesto Charkov v noci na stredu zaútočili ruské jednotky. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, čo Charkov navštívila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. O útoku informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Zostaňte v úkrytoch, okupanti opäť ostreľujú,“ uviedol Synehubov na sociálnej sieti Telegram. Útoky potvrdil aj jeden z reportérov agentúry AFP, ktorý v meste počul niekoľko výbuchov.
Šéfka nemeckého rezortu diplomacie na návšteve v Charkove prisľúbila ďalšiu pomoc pre Ukrajinu zo strany Nemecka vrátane dodávok zbraní, ale aj humanitárneho materiálu, ako sú generátory, palivo či prikrývky. Pomoc z Nemecka by mala byť okrem iného použitá aj na odmínovanie či zabezpečenie satelitného internetového pripojenia Starlink, a to pre civilistov i armádu.
UTOROK
21:59 Zelenskyj odňal Putinovmu kmotrovi Medvedčukovi ukrajinské občianstvo
Ukrajinský oligarcha a politik Viktor Medvedčuk bol zbavený ukrajinského občianstva. Príslušný výnos podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Zelenskyj súčasne občianstvo Ukrajiny odňal aj ďalším trom osobám, bývalým poslancom politickej strany Opozičná platforma – Za život, Tarasovi Kozakovi, Andrijovi Derkačovi a Renatovi Kuzminovi.Medvedčuk bol tvárou proruskej politiky na Ukrajine. Bol tiež považovaný za človeka veľmi blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry. Od mája 2021 bol Medvedčuk na Ukrajine v domácom väzení. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však z domáceho väzenia utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.
Ukrajinská tajná služba SBU ho 12. apríla zadržala v Kyjevskej oblasti, keď sa chystal vydať na cestu k hraniciam a utiecť z Ukrajiny do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Následne sa 22. septembra objavila správa, že Medvedčuk bol v skupine ruských zajatcov vymenený za Ruskom zajatých ukrajinských vojakov, medzi ktorými boli aj velitelia pluku Azov brániaceho dlhé týždne oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol.
19:45 Ukrajinská SBU odhalila od začiatku vojny viac ako 600 ruských agentov
Viac ako 600 ruských agentov a špiónov bolo od začiatku vojny odhalených na Ukrajine. Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), na ktorú sa v utorok odvolala spravodajská stanica Sky News. SBU spresnila, že viac ako 340 takýchto páchateľov bolo postavených pred súd. Kyjev ich viní zo „špionážnych a podvratných aktivít“. Niektorí z týchto „nepriateľských agentov“ vraj pripravovali fyzickú likvidáciu ministra obrany Olexija Reznikova a šéfa vedenia spravodajských služieb, ako aj istého ukrajinského aktivistu, priblížila SBU.
Odhalený bol aj bývalý popredný predstaviteľ juhoukrajinského mesta Mykolajiv za to, že „dobrovoľne ponúkol pomoc nepriateľovi“ poskytnutím informácií Rusom o vojnových zajatcoch držaných Ukrajinou. Zatknutý bol tiež ruský občan, ktorý prišiel na Ukrajinu vlani v januári. Podľa SBU bol poverený vytvorením „rozsiahlej siete agentov zameranej na zhromažďovanie spravodajských informácií a vykonávanie sabotážnych akcií v západných regiónoch“. SBU tiež uviedla, že zneškodnila špióna, ktorý bol občanom Bieloruska a zbieral informácie o rozmiestnení a pohybe jednotiek ozbrojených síl Ukrajiny vo Volynskej oblasti, dodáva TASR vo svojej správe.
18:55 Na základni Ramstein bude ďalšie kolo rokovaní o vojenskej pomoci Ukrajine
Predstavitelia Spojených štátov a ich spojencov sa na budúci týždeň stretnú na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku, kde sa uskutoční ďalšie kolo rokovaní o vojenskej podpore Ukrajiny brániacej sa pred ruskými inváznymi silami. V utorkovom vyhlásení to uviedla základňa Ramstein, informuje agentúra AFP.
Stretnutie Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá koordinuje globálne dodávky zbraní pre ukrajinskú armádu, bude v piatok 20. januára na základni Ramstein hostiť americký minister obrany Lloyd Austin. Pôjde o tretiu takúto schôdzku. AFP približuje, že v Kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny je približne 50 krajín.
Šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg predtým uviedol, že spojenci Kyjeva sa na budúci týždeň stretnú s ukrajinským ministrom obrany Olexijom Reznikovom s cieľom „diskutovať o tom, aké typy zbraní sú konkrétne potrebné a ako ich spojenci dokážu dodať“.
18:29 Baerbocková navštívila Charkov, po prvý raz bola blízko frontu
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila v utorok východoukrajinské mesto Charkov. Stala sa tak prvou členkou nemeckej vlády, ktorá prišla do oblasti blízko frontovej línie, a tiež najvyššie postavenou západnou političkou na návšteve Charkova od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Informujú o tom agentúry DPA a AFP. Nemeckú ministerku zahraničia sprevádzal jej ukrajinský rezortný kolega Dmytro Kuleba a veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Olexij Makejev.
Baerbocková označila svoju tretiu návštevu Ukrajiny od začiatku vojny za vyjadrenie solidarity Nemecka. Prisľúbila Ukrajine ďalšiu pomoc vrátane dodávok zbraní, ale aj humanitárneho materiálu, ako sú generátory, palivo či prikrývky. Pomoc z Nemecka by mala dosiahnuť hodnotu 40 miliónov eur. Použitá by mala byť okrem iného aj na odmínovanie či zabezpečenie satelitného internetového pripojenia Starlink, a to pre civilistov i armádu. „Budeme stáť po vašom boku, kým nás budete potrebovať. Dáme pre to všetko, aby deti v Charkove, Mariupole či Kyjeve mohli znovu veriť v dobrú budúcnosť,“ povedala nemecká zelená politička.
O návšteve Baerbockovej v Charkove informovali z bezpečnostných dôvodov až počas jej spiatočnej cesty do Berlína. „Chcela som si predovšetkým vypočuť miestnych obyvateľov, ktorí sú ťažko skúšaní vojnou a zároveň tuhou zimou, keď teploty v noci klesajú na mínus 15 stupňov Celzia,“ povedala Baerbocková.
16:05 Von der Leyenová upozornila na hrozbu zo strany Ruska i ďalšie výzvy pre Európu
Viac ako 20-ročné partnerstvo medzi NATO a EÚ je potrebné posilniť a prehĺbiť, pretože bezpečnosť Európy je ohrozená. Sú tu najmä hrozby zo strany Ruskej federácie, tie však nie sú jediné. Uviedla v utorok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po podpísaní tretieho vyhlásenia o rozšírení spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami. Šéfka eurokomisie počas spoločnej tlačovej konferencie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom pripomenula, že všetci traja sa spolu zišli 24. februára 2022, aby vyjadrili podporu Ukrajine, ktorá bola práve vtedy napadnutá Ruskom.
Túto jednotu, na podporu ukrajinského ľudu a proti ruskej imperiálnej vojne, podľa jej slov inštitúcie EÚ a NATO dokazovali počas celého roka. Už predtým Únia a NATO ako blízki partneri posilňovali vojenskú mobilitu a v spoločných cvičeniach si vyskúšali krízové reakcie na kybernetické útoky, šírenie dezinformácií či hybridné útoky proti Lotyšsku, Poľsku a Litve zo strany Bieloruska. „Toto viac ako 20-ročné partnerstvo musíme posilniť a teraz aj prehĺbiť, pretože bezpečnosť Európy čelí výzvam a hrozbám,“ povedala von der Leyenová. To sa podľa jej slov prejavuje aj v želaní Švédska a Fínska vstúpiť do NATO, a aj v tom, že Dánsko zrušilo doložku o výnimke týkajúcu sa obrany EÚ.
Šéfka EK zároveň upozornila, že ruské hrozby sú pre EÚ najviac bezprostredné; nie sú však jediné. „Sme svedkami toho, ako sa Čína čoraz viac pokúša pretvárať medzinárodný poriadok vo svoj prospech. Preto musíme posilniť svoju vlastnú odolnosť. S novým spoločným vyhlásením posúvame naše partnerstvo na vyššiu úroveň. Prehĺbime našu spoluprácu a rozšírime ju do nových oblastí,“ opísala situáciu šéfka EK.
Zdôraznila najmä štyri z týchto oblastí: zintenzívnenie práce v boji proti hybridným a kybernetickým hrozbám a terorizmu; užšiu spolupráca v oblasti nových a prevratných technológií a vesmíru; spoločnú rekcia na bezpečnostné dôsledky klimatickej krízy, čo môže viesť k nestabilite celých regiónov so všetkými dôsledkami chudoby a nepokojov; posilňovanie odolnosti spoločnosti voči škodlivým zahraničným zásahom pri manipulácii s informáciami a odolnosti kritickej infraštruktúry voči všetkým typom útokov.
Von der Leyenová dodala tiež, že EÚ bude naďalej vyvíjať tlak na Kremeľ, vrátane sankcií, tak dlho, ako to bude potrebné. Upozornila, že Únia sankcie rozšíri aj na tých, ktorí vojensky podporujú ruskú vojnu, ako je Bielorusko alebo Irán. Únia bude podľa jej slov pokračovať v rozsiahlej humanitárnej, hospodárskej a bezpečnostnej pomoci Ukrajine a zároveň sa zameria na posilnenie európskych obranných spôsobilostí. To okrem iného znamená aj zvýšenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu a koordinované dopĺňanie chýbajúcej vojenskej techniky.
15:50 Kremeľ tvrdí, že Ukrajina reagovala na dočasné prímerie cynicky
Kremeľ v utorok vyhlásil, že Ukrajina a jej západní spojenci reagovali cynicky na 36-hodinové jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v čase pravoslávnych Vianoc. Informuje o tom denník Guardian. „Stretli sme sa s cynickou reakciou zo strany Kyjeva a viacerých západných lídrov,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Guardian pripomína, že Kyjev dočasné prímerie vyhlásené Ruskom odmietol s tým, že žiadne prímerie nenastane dovtedy, kým Putin svojim inváznym silám nenariadi stiahnuť sa z Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy povedal, že Moskva toto zastavenie paľby oznámila zo zištných dôvodov, aby zastavila postup Ukrajincov v Donbase a mohla medzitým zmobilizovať ďalších vojakov.
15:24 BBC: Ruská armáda ovládla väčšinu územia ukrajinského mesta Soledar
Ruská armáda a oddiely súkromnej vojenskej spoločnosti Vagner ovládajú väčšinu územia mesta Soledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom britská stanica BBC s odvolaním sa na situačnú správu britského ministerstva obrany. To v správe konštatuje, že ruské jednotky a vagnerovci za posledné štyri dni dosiahli taktické zisky v oblasti Soledaru a pravdepodobne kontrolujú väčšinu mesta. Soledar sa nachádza desať kilometrov severne od Bachmutu, ktorého dobytie zrejme zostáva hlavnou operačnou úlohou ruskej armády. Útok ruskej armády na Soledar je pokusom obísť Bachmut zo severu a narušiť zásobovacie trasy slúžiace ukrajinskej armáde.
Ruská strana má zrejme záujem ovládnuť aj vstupy do 200 kilometrov dlhých opustených tunelov soľných baní, ktoré vedú pod touto oblasťou. Obe strany sa obávajú, že ich nepriateľ môže použiť na prienik do tyla. Napriek zvýšenému tlaku na Bachmut je podľa britského ministerstva obrany nepravdepodobné, že by Rusko v dohľadnej dobe dokázalo mesto obkľúčiť, keďže ukrajinské jednotky vytvorili stabilnú obrannú líniu a nateraz kontrolujú zásobovacie trasy.
Americký denník New York Times v článku venovanom situácii okolo bitky o Bachmut konštatuje, že tamojšie boje prinútili ukrajinské vedenie zmeniť svoju filozofiu a ukrajinské ozbrojené sily upraviť stratégiu. Denník vysvetlil, že vedenie Ukrajiny predtým pochybovalo o vhodnosti boja s veľkými stratami. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno otvorene povedal, že si nie je istý, či boj o dve zničené mestá – Severodoneck a Lysyčansk – stál za životy asi 100 ukrajinských vojakov denne.
13:45 Minister obrany Blaszczak: Východné Poľsko je kľúčové pre bezpečnosť krajiny
Východné Poľsko je kľúčové pre bezpečnosť celej krajiny, a preto musí byť jeho obrana obzvlášť silná. V utorok to vyhlásil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, keď komentoval plán na vznik novej pešej divízie na juhovýchode Poľska. Informovala o tom tlačová agentúra PAP. Invázia Ruska v susednej Ukrajine vyvolala v Poľsku poplach a urýchlila zvýšenie výdavkov na obranu. Výsledkom bude rozšírenie poľských ozbrojených síl a ich vybavenie modernou výzbrojou.
„Musíme byť silní, vlastne veľmi silní, vo východnej časti krajiny, pretože toto je hlavná frontová čiara našej bezpečnosti a nezávislosti. Vieme, kto je pre nás hrozbou a kde,“ povedal Blaszczak v rozhovore pre webovú stránku i.pl. „Hlavnou hrozbou pre Poľsko je Rusko a jeho imperiálne ambície. Preto musíme mať na východe viac ozbrojených síl a preto sa zriaďuje nová divízia,“ vysvetlil minister obrany. Blaszczak dodal, že táto nová jednotka i ďalšie v uvedenej oblasti budú vyzbrojené bojovými tankami K2 a samohybnými húfnicami K9, nedávno kúpenými od Južnej Kórey.
13:24 EÚ a NATO sa zaviazali k rozšíreniu spolupráce i podpore Ukrajiny
Vrcholní predstavitelia Európskej únie a NATO sa v utorok v spoločnom vyhlásení zaviazali k rozšíreniu spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami. Vyjadrili podporu Ukrajine a upozornili i na výzvu zo strany Číny. Správu publikovala agentúr& DPA. Vyhlásenie v Bruseli podpísali generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predsedníčka EK komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Stoltenberg po podpise povedal, že spolupráca je „dôležitejšia, než kedykoľvek predtým“.
„Musíme naďalej pokračovať v posilňovaní partnerstva medzi NATO a EÚ a musíme ešte viac posilniť podporu Ukrajine,“ povedal. „Prezident Putin chcel zabrať Ukrajinu za niekoľko dní a rozdeliť nás. Nepodarilo sa mu ani jedno z toho,“ povedal Stoltenberg a pripomenul stretnutie s von der Leyenovou a Michelom z obdobia krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ruská vojna na Ukrajine podľa textu deklarácie „porušuje medzinárodné právo a zásady charty OSN“, oslabuje stabilitu a bezpečnosť Európy a sveta, a takisto prehlbuje potravinovú a energetickú krízu.
Predstavitelia EÚ a NATO „odsudzujú“ ruskú agresiu, žiadajú okamžité stiahnutie Ruska z Ukrajiny a vyjadrujú solidaritu a podporu tejto krajine. V deklarácii upozorňujú na výzvu, ktorú predstavuje narastajúca asertivita a politika Číny.
12:10 Rusko vymenovalo nového náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk
Ruský generálplukovník Alexandr Lapin bol vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk ruskej armády napriek kritike jeho výkonu na Ukrajine. V utorok to s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla ruská štátna agentúra TASS, informuje agentúra Reuters. Lapin bol doteraz veliteľom ruského Centrálneho vojenského okruhu a vlani v októbri ho viacero spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina kritizovalo za stiahnutie ruských vojsk z východoukrajinského mesta Lyman. Boli to napríklad čečenský vodca Ramzan Kadyrov či šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.
Vymenovanie Lapina nasleduje po sérii zmien v ruskom vojenskom vedení počas jedenásť mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine. Na začiatku konfliktu totiž ruská armáda obsadila rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny, no neskôr utrpela sériu porážok a niekoľkokrát bola nútená sa stiahnuť. Začiatkom októbra bol vymenovaný za veliteľa ruských vojsk na Ukrajine generál vzdušných síl Sergej Surovikin. Krátko predtým boli vymenení aj velitelia ruského Východného a Západného vojenského okruhu.
10:57 Tajomník ruskej bezpečnostnej rady: Rusko na Ukrajine bojuje s NATO
Rusko v súčasnosti na Ukrajine bojuje proti Severoatlantickej aliancii vedenej Spojenými štátmi. Vyhlásil to v utorok jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina – tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. Správu priniesla agentúra Reuters. „Udalosti na Ukrajine nie sú konfliktom medzi Moskvou a Kyjevom, je to vojenská konfrontácia medzi Ruskom a NATO a predovšetkým Spojenými štátmi a Britániou,“ uviedol Patrušev. „Plánom západniarov je pokračovať v rozdeľovaní Ruska a nakoniec ho jednoducho vymazať z mapy sveta,“ uviedol Patrušev v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty.
Patrušev je bývalým sovietskym tajným agentom a Putina pozná od 70. rokov minulého storočia. Ako jeden z mála jeho spolupracovníkov dokáže ovplyvniť rozhodnutia šéfa Kremľa, píše Reuters. Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala v Európe jeden z najničivejších konfliktov od druhej svetovej vojny. Zároveň v jej dôsledku prichádza k najväčšej konfrontácii medzi Moskvou a Západom od kubánskej jadrovej krízy v roku 1962.
10:04 Holandsko udelilo ruskej televízii Dožď päťročnú vysielaciu licenciu
Holandský úrad pre reguláciu médií udelil päťročnú vysielaciu licenciu ruskému exilovému nezávislému televíznemu kanálu Dožď. Televízii predtým odobrali vysielaciu licenciu v Lotyšsku, informuje Reuters. Na základe povolenia z 22. decembra môže Dožď „poskytovať komerčné televízne vysielanie ako komerčná mediálna inštitúcia“, uvádza holandský úrad pre reguláciu médií na svojej oficiálnej webovej stránke. Kedy presne úrad toto vyjadrenie zverejnil, nebolo možné ihneď zistiť, upozorňuje Reuters.
Lotyšsko odobralo televízii Dožď licenciu začiatkom decembra, pretože predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Televízia podľa lotyšským úradov viackrát porušila podmienky licencie – dostala napríklad pokutu za použitie mapy s Krymským polostrovom ako súčasťou Ruska a za slovné spojenie „naša armáda“ v súvislosti s ruskými ozbrojenými silami.
09:14 Rusko dosiahlo pokrok v úsilí o dobytie Bachmutu, vyhlásil britský rezort obrany
Ruské sily dosiahli mierny pokrok v bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny, kde Moskva útočí už niekoľko mesiacov. Informuje o tom správa britského ministerstva obrany. Ruskej armáde a príslušníkom Vagnerovej skupiny sa počas posledných štyroch dní podarilo dostať do strategicky dôležitého mesta Soledar. Leží približne 10 kilometrov severne od Bachmutu, čo je hlavný krátkodobý cieľ Moskvy, píše britský rezort obrany.
Úspech v Soledare by mal Rusom umožniť priblížiť sa k Bachmutu zo severu a prerušiť ukrajinské komunikačné linky. Boje sa zameriavajú na prístupové cesty do opustených štôlní soľných baní pod mestom v celkovej dĺžke 200 kilometrov. „Obe strany sú znepokojené, že (tieto cesty) mohli byť použité na preniknutie za ich línie,“ píše ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva. Rusko v oblasti Bachmutu vyvíja zvýšené úsilie, je však nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti sa mu podarí mesto obsadiť, konštatuje rezort obrany. Ukrajinské sily tam majú stabilné obranné pozície a kontrolujú aj zásobovacie cesty.
08:24 Kancelár Scholz bránil svoju politiku dodávok zbraní Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok v Berlíne bránil svoju politiku dodávok zbraní Ukrajine a odmietol kritiku, že bol príliš váhavý po vypuknutí vojny. Správu publikovala tlačová agentúra DPA. „Nemecko stojí v popredí v podporovaní Ukrajiny,“ povedal Scholz a spomenul nielen finančnú a humanitárnu pomoc, ale tiež dodávky zbraní. V tomto ohľade bude zodpovedne pokračovať, a zaviazal sa, že urobí to, čo je „v tejto veci správne a dobré pre Ukrajinu a pre mier v Európe“.
Jeho výroky nasledovali po tom, čo sa minulý týždeň dohodol s americkým prezidentom Joeom Bidenom na vôbec prvých dodávkach obrnených transportérov západnej výroby Ukrajine. Kyjev už mesiace žiada ťažkú bojovú techniku vrátane tankov. Poslanci z ďalších dvoch politických strán v Scholzovej koalícii kancelára žiadajú, aby Ukrajine poskytol aj výkonnejšiu ťažkú bojovú techniku – samohybné protilietadlové systémy Gepard 2. Najdôležitejšími dodávateľmi zbraní Ukrajine sú po Spojených štátoch práve Nemecko a Británia. „Vždy budeme – tak ako doteraz – stáť v popredí, pokiaľ ide o množstvo a tiež kvalitu dodávok zbraní, ktoré organizujeme,“ dodal Scholz a sľúbil, že v dodávkach bude pokračovať tak dlho, ako bude treba.
Zopakoval však, že vojna sa nesmie stať vojnou medzi Ruskom a NATO, pričom Berlín bude konať len v súlade a v spolupráci so svojimi partnermi. „Nemecko nebude konať samo, Nemecko vždy zostane spolu so svojimi priateľmi a spojencami a predovšetkým s naším transatlantickým partnerom, Spojenými štátmi americkými. Čokoľvek iné by v tejto nebezpečnej situácii bolo nezodpovedané,“ dodal Scholz.
06:22 Exilová opozícia vyzýva Rusov v zahraničí, aby 24.2. demonštrovali proti vojne
Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa žijúci v exile, ktorí s cieľom jednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine založili „protivojnový výbor“, v pondelok vyzvali Rusov žijúcich v zahraničí, aby sa 24. februára zúčastnili na protestoch proti vojne na Ukrajine.
Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá súčasne pripomenula, že 24. februára uplynie rok od začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu.
Členovia protivojnového výboru vo svojej výzve zdôrazňujú, že za organizovanie alebo účasť na protestoch proti vojne na Ukrajine konaných v Rusku hrozí trestné stíhanie alebo správne konanie.
Signatári výzvy však pripomínajú, že po vypuknutí vojny, a najmä po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie, z Ruska odišlo do zahraničia asi milión ľudí, ktorí by sa mohli zúčastniť na avizovaných zhromaždeniach.
„Hlas tohto milióna je teraz dôležitý pre civilizovaný svet, ktorý sa snaží porozumieť tomu, aké budú vzťahy s Ruskom a Rusmi v budúcnosti,“ uviedol výbor vo svojom vyhlásení.
„Musíme dokázať, že toto je vojna (ruského prezidenta Vladimira) Putina a jeho režimu, ale nie vojna ruského národa,“ píše sa v texte.
00:22 Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci odolávajú novým ruským útokom na mesto Soledar
Ukrajinské jednotky odolávajú „novým a ešte tvrdším útokom“ ruských jednotiek na mesto Soledar, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Soledar sa nachádza blízko mesta Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré sa Moskva snaží dobyť už niekoľko mesiacov.
„Ďakujem všetkým našim vojakom, ktorí bránia náš Bachmut… (a) všetkým bojovníkom v Soledare, ktorí odolávajú novým a ešte ťažším útokom votrelcov!“ vyhlásil Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. Ako dodal, jeho vojaci „získali dodatočný čas a (uchovali) sily pre Ukrajinu“.
Ukrajinský prezident zároveň podľa agentúry DPA opísal situáciu v meste Soledar za „naďalej mimoriadne napätú“. „Je to veľmi ťažké: Nezostali tam už takmer žiadne neporušené múry,“ podotkol.
„Aj keď však okupanti v súčasnosti sústreďujú svoje najväčšie úsilie na Soledar, výsledkom tohto ťažkého a pretrvávajúceho boja bude oslobodenie celého nášho Donbasu,“ ubezpečil Zelenskyj. Odpor ukrajinských vojakov v Soledare podľa neho získa čas pre celú tamojšiu armádu. „Boj o Donbas pokračuje,“ dodal.
PONDELOK
21:40 Fiala telefonoval so Zelenským z areálu zbrojovky, na hlaveň tanku napísal odkaz
Český premiér Petr Fiala v pondelok priamo z výrobnej haly zbrojovky Excalibur Army v Šternberku neďaleko Olomouca telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja o rozhovore informovali na sociálnej sieti Twitter.
Podľa Fialu si navzájom zavinšovali k novému roku a hovorili o ďalšej konkrétnej spolupráci Česka a Ukrajiny. Na hlaveň tanku T-72, ktorý Česko pošle na Ukrajinu, napísal Fiala fixkou odkaz: „Statočným ukrajinským obrancom“. „Verím, že Ukrajinci zvíťazia vo svojom boji s ruským agresorom,“ dodal.
Počas návštevy zbrojovky „pokrstil“ pohárom sektu nové ťažké vyslobodzovacie a odsunové vozidlo TREVA 30. Aj to plánuje Česko v budúcnosti poslať na Ukrajinu.
Zelenskyj označil telefonický rozhovor s Fialom za „zmysluplný“. Podľa vlastných slov českého premiéra informoval o situácii na fronte a hrozbe eskalácie konfliktu zo strany Ruska.
„Ceníme si dôležitú obrannú podporu zo strany Českej republiky a očakávame jej posilnenie,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Na tank T-72, který poputuje na Ukrajinu, jsem napsal statečným ukrajinským obráncům krátký vzkaz.
Věřím, že Ukrajinci zvítězí v jejich boji s ruským agresorem. pic.twitter.com/XtM4NdaMDX
— Petr Fiala (@P_Fiala) January 9, 2023
20:50 Frázou roka na Ukrajine sa stalo odporúčanie vojaka pre ruský vojnový krížnik
Slovník moderného ukrajinského jazyka a slangu Myslovo vybral výrok obrancu Hadieho ostrova „Ruská vojnová loď, choď do…“ za frázu roka. Informovala o tom v pondelok na svojom webe rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Používanie tohto a ďalších nenormatívnych výrazov všetkými sektormi spoločnosti dokazuje prekračovanie spoločenských noriem charakteristických pre vojnu, komentovali svoje rozhodnutie zostavovatelia slovníka.
Slovník Myslovo na svojom webe uvádza, že vznikol v roku 2012 s cieľom zaznamenávať neologizmy, slang a iné prejavy moderného ukrajinského jazyka, na ktoré upozorňujú bežní používatelia.
Myslovo vyberal slovo roka už desiaty raz. Hlavnými kritériami výberu sú jeho obľúbenosť a spoločenský význam. Slovami roka za posledné roky boli vakcína (2021), koronavírus (2020), digitalizácia (2019), tomos — podpísaný akt autokefálie pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (2018), bezvízový styk (2017), korupcia (2016), blokáda (2015), kyborgovia (2014) a euromajdan (2013).
20:12 Ukrajinská polícia pátra po dvoch Britoch, ktorí zmizli v Donbase
Ukrajinská polícia v pondelok oznámila, že pátra po dvoch britských občanoch, ktorí pracovali ako dobrovoľníci a posledné známe miesto ich pobytu je v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde v súčasnosti prebiehajú ťažké boje.
Polícia v Donecku vo vyhlásení uviedla, že sa snaží zistiť aktuálne miesto pobytu týchto nezvestných Britov, ktorých identifikovala ako Andrewa Bagshawa a Christophera Parryho. Obaja muži podľa nej odišli v piatok ráno z mesta Kramatorsk do mesta Soledar, kde podľa ukrajinskej armády prebiehajú obzvlášť intenzívne boje. V sobotu večer boli úradom nahlásení ako nezvestní.
Polícia uvádza, že muži majú 28 a 48 rokov. Neudáva však podrobnosti o tom, akú dobrovoľnícku prácu na Ukrajine vykonávali. Agentúra AP s odvolaním sa na správy novozélandských médií píše, že Bagshaw, a teda starší z dvojice, žil dlhodobo na Novom Zélande a na Ukrajine pomáhal s distribúciou humanitárnej pomoci.
16:51 Vedenie školy v Kramatorsku odmieta tvrdenia o zabitých ukrajinských vojakoch
Predstavitelia odbornej školy v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny v pondelok popreli tvrdenia Ruska, že pri nedeľnom raketovom útoku ruskej armády boli v tomto objekte zabité stovky ukrajinských vojakov. Podľa školy sa v dôsledku dopadu rakety iba rozbili okná a poškodili interiéry učební. Reportéri agentúry AP, ktorí v pondelok navštívili miesto činu, konštatovali, že väčšina okien na štvorposchodovej betónovej budove bola rozbitá. Miestni obyvatelia v budove upratovali trosky, zametali rozbité sklo a vyhadzovali rozbitý nábytok do krátera, ktorý vznikol dopadom rakety.
Oddelene stojaca šesťposchodová budova školy je z veľkej časti nepoškodená. Reportéri AP tam nezistili nič, čo by nasvedčovalo prítomnosti ukrajinskej armády či obetiach. Zástupkyňa riaditeľa školy Jana Pristupová pre AP dodala, že „nikto nikde nevidel jedinú škvrnu od krvi“. Spresnila, že pred začiatkom vojny vo februári minulého roka mala škola viac ako 300 študentov, väčšina z nich študovala strojárstvo. Po vpáde ruskej armády sa väčšina vyučovania koná dištančne. Napriek tomu sú teraz študenti školy v šoku, dodala Pristupová.
15:40 Navaľnyj je desiaty raz v trestnej cele a je zrejme chorý
Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj je od 31. decembra opäť v trestnej cele. Tentoraz správa väznice vo Vladimirskej oblasti považovala za priestupok to, že Navaľnyj si umyl tvár o 05.24 h, pričom podľa denného režimu by sa väzni majú umývať presne o 06.00 h. V trestnej cele bude Navaľnyj 15 dní. Ide o jeho v poradí už desiaty takýto trest, informuje TASR na základe pondelňajšej správy rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Správa o tom bola zverejnená 9. januára v mene Navaľného na jeho účtoch na sociálnych sieťach. „Takže moje plány na elegantnú oslavu Nového roka, na ktorú som mal pripravený balíček zemiakových lupienkov a konzervu sardiniek, padli,“ napísal Navaľnyj. Podľa svojich slov novoročnú noc prespal.
V trestnej cele je s Navaľným stále väzeň, o ktorého problémoch s osobnou hygienou politik už písal. Tentoraz informoval, že jeho spoluväzňa prepustili z trestnej cely 3. januára, ale na druhý deň ho priviedli späť. Podľa Navaľného je pozoruhodné, že keď jeho spoluväzňa prepustia z trestnej cely, nikdy nejde do „klasickej cely“, ako iní väzni, ale dozorcovia ho vyhlásia za chorého a presunú do nemocničnej časti. Tá je momentálne plná pacientov s chrípkou, keďže vo väzení je epidémia, dodal Navaľnyj, pričom podotkol: „Zdá sa, že ho používajú ako bakteriologická zbraň“.
15:32 Rusko odstupuje od európskeho dohovoru o boji proti korupcii
Ruský prezident Vladimir Putin požiadal dolnú komoru parlamentu, Štátnu dumu, aby ukončila pristúpenie k dohovoru Rady Európy o boji proti korupcii, ktorý Rusko podpísalo v roku 1999. Termín hlasovania o vypovedaní dohovoru zatiaľ nebol stanovený, ale očakáva sa, že sa uskutoční čoskoro, informovala v pondelok agentúra AP.
Putin vo svojom liste Štátnej dume argumentoval, že odstúpenie je dôsledkom rozhodnutia Rady Európy obmedziť účasť Moskvy na práci ustanovizne, ktorej úlohou je dohliadať na všeobecné dodržiavanie dohovoru. Putin tento stav označil za „neprijateľný“ a „diskriminačný“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že odstúpenie Ruska od protikorupčného dohovoru nebude v Rusku brániť úsiliu v boji proti úplatkárstvu. „V žiadnom prípade to neoslabí náš domáci právny rámec na boj proti korupcii,“ ubezpečoval Peskov v konferenčnom hovore s novinármi.
14:09 Berlín zatiaľ Ukrajine neplánuje poslať tanky Leopard 2
Nemecko v súčasnosti neplánuje poslať Ukrajine nemecké tanky Leopard 2. V pondelok to povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany a zároveň pripomenul, že sa chystajú Kyjivu poslať do 40 bojových vozidiel Marder. Arne Collatz tiež novinárom povedal, že nemecká armáda je pripravená začať výcvik ukrajinských vojakov. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Hovorca vlády Steffen Hebestreit poznamenal, že všetky rozhodnutia prijali s názorom, že Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa nestane stranou vojny na Ukrajine.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck v nedeľu večer pre verejnoprávneho vysielateľa ARD uviedol, že nemecká vláda nevylučuje možnú dodávku tankov Leopard 2 pre Ukrajinu v budúcnosti. Prvým krokom sú však podľa neho Mardery.
13:58 Charkovská oblasť bola opäť terčom ostreľovania
Charkovská oblasť na severovýchode Ukrajiny bola v pondelok terčom ruského raketového útoku a ostreľovania, uviedol miestny gubernátor Oleh Sinehubov. Správu publikovala televízia CNN. „Nepriateľ ostreľoval oblasti Čuhuiv a Kupjansk delostrelectvom, tankami a mínometmi,“ uviedol Sinehubov na sociálnej sieti Telegram. Gubernátor spresnil, že v Kupjansku útok poškodil úžitkové budovy a vypukol tam požiar. V okrese Čuhuiv bola podľa neho zničená súkromná obytná budova.
Sinehubov dodal, že pondelkový raketový útok na miestne trhovisko v obci Ševčenkove v okrese Kupjansk si podľa zdravotných služieb vyžiadal sedem zranených civilistov vrátane 13-ročného dievčaťa. O život prišla aj 60-ročná žena.
13:17 Kremeľ: Západné zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov
Dodávanie západných zbraní na Ukrajinu len sťaží Ukrajincom život, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra AFP. „Tieto dodávky v zásade nič nezmenia… iba predĺžia utrpenie ukrajinského ľudu,“ uviedol Peskov pre novinárov. Reagoval tak na otázku týkajúcu sa rozhodnutie Francúzska poslať na Ukrajinu obrnené vozidlá. Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozhodnutie dodať Ukrajine francúzske obrnené vozidlá AMX-10 RC minulý týždeň. Macron pritom podľa Peskova ostáva naďalej v kontakte aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa hovorcu Kremľa je kontakt prezidentov „napriek rozdielom užitočný“.
Peskov sa vyjadril aj k ruskému útoku na ukrajinské mesto Kramatorsk, pri ktorom podľa ruského ministerstva obrany zahynulo 600 ukrajinských vojakov. Podľa starostu Kramatorska a reportérov agentúru Reuters na Ukrajine však pri útoku nezomrel nikto. Kremeľ však podľa Peskova informáciám ruského rezortu obrany „plne dôveruje“.
11:02 Kaczyňski podporuje rozhodnutie poslať Ukrajine americké systémy Patriot
Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v pondelok povedal pre tlačovú agentúru PAP, že poskytnutie amerického protivzdušného systému Patriot Ukrajine je „najoptimálnejším a najrozumnejším riešením“. Kaczyňski uviedol, že kroky vlády vedenej stranou PiS sa ukázali ako efektívne a dôveryhodné a kritizoval prístup opozície. Šéf PiS povedal, že podporuje rozhodnutia Nemecka a Spojených štátov ako partnerov z NATO, aby vyspelé systémy Patriot získala Ukrajina, a že Poľsko tento krok presadzovalo už oveľa skôr.
„(Ruské) Rakety zostreľované nad Ukrajinou sú aj väčšou zárukou našej vlastnej bezpečnosti a celého východného krídla NATO,“ vysvetlil Kaczyňski. Dodal, že kritika tohto riešenia opozíciou je „nielen kompromitujúca, ale aj nebezpečná“. „Je preto veľkým šťastím, že dnes v Poľsku (opozícia) nevládne,“ pokračoval líder PiS. „Bezpečnosť Poľska je príliš dôležitou záležitosťou, aby sa robili takéto chyby,“ doplnil. USA koncom minulého roka oznámili, že Ukrajine dodajú systémy Patriot v rámci balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov.
10:18 Proruskí separatisti tvrdia, že ruská armáda dobyla obec pri meste Bachmut
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny v pondelok uviedli, že ruská armáda obsadila obec Bachmutske v Doneckej oblasti neďaleko mesta Bachmut. V jeho okolí prebiehajú už niekoľko mesiacov ťažké boje. Informuje na základe správy agentúry AFP. Obec Bachmutske „na území Doneckej ľudovej republiky (DĽR) bola oslobodená ozbrojenými silami Ruskej federácie,“ uviedli separatisti na sociálnej sieti Telegram. Agentúra AFP ich tvrdenie nedokázala nezávisle overiť.
Bachmutske sa nachádza severovýchodne od Bachmutu, kde pred začiatkom ruskej invázie žilo zhruba 70-tisíc obyvateľov. Aj susedné mesto Soledar je v súčasnosti dejiskom tvrdých bojov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v pravidelnom večernom príhovore povedal, že oblasť medzi Bachmutom a Soledarom je „jedným z najkrvavejších miest na fronte“.
09:21 Rusko využíva vyspelé stíhačky v útokoch proti Ukrajine, tvrdia Briti
Ruské vzdušné sily používajú od júna 2022 v bojových misiách proti Ukrajine stíhacie lietadlá Suchoj Su-57 (FELON), uviedlo v pondelok britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o vojne. TASR informuje podľa portálu britskej televízie Sky News. Su-57 (označenie FELON sa používa v NATO) je najvyspelejšie ruské nadzvukové bojové lietadlo piatej generácie, ktoré využíva „technológie stealth a vysoko vyspelú leteckú elektroniku“. Stroje vyrobené technológiou stealth sa nazývajú aj „neviditeľné lietadlá“.
Britské ministerstvo v aktuálnej správe o bojoch na Ukrajine napísalo, že misie týchto stíhačiek „sa pravdepodobne obmedzujú na lety ponad ruské územie, odkiaľ odpaľujú na Ukrajinu rakety dlhého doletu vzduch-zem alebo vzduch-vzduch“. Podľa najnovších záberov sa päť stíhačiek Su-57 (FELON) nachádza na leteckej základni Achtubinsk juhovýchodne od Volgogradu. „Keďže toto je jediná známa základňa pre stíhačky FELON, tieto lietadlá sú zrejme zapájané do operácií proti Ukrajine,“ informovalo britské ministerstvo obrany.
09:01 Zelenskyj: Ukrajinská armáda odráža neustále ruské útoky na Bachmut
Ukrajinská armáda odráža neustále ruské útoky na mesto Bachmut na východe Ukrajiny a drží si svoje pozície v neďalekom meste Soledar. Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje stanica Sky News. „Bachmut napriek všetkému odoláva. A aj keď je väčšina mesta zničená ruskými útokmi, naši vojaci odrážajú neustále ruské pokusy o postup,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. Dodal, že ukrajinská armáda naďalej bráni aj neďaleký Soledar, ktorý je ešte viac zničený, a situácia je veľmi zložitá.
Prezident opätovne odsúdil, že Rusko nedodržalo svoje vyhlásenie o dočasnom prímerí počas pravoslávnych Vianoc, keďže útočilo na ukrajinské mestá. „Rusko ostreľovalo Cherson zápalnou muníciou ihneď po Vianociach… Útoky na Kramatorsk a ďalšie mestá v Donbase – na civilné ciele a práve v čase, keď Moskva hlásila ‚ticho‘ svojej armády,“ uviedol Zelenskyj.
NEDEĽA
20:50 Bosnianski Srbi udelili Putinovi vyznamenanie za podporu Republiky srbskej
Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik v nedeľu udelil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi najvyššie vyznamenanie za „vlastenecký záujem a lásku“ k Srbmi ovládanej časti Bosny, informovala agentúra AP. „Putin sa zaslúžil o rozvoj a posilnenie spolupráce a politických a priateľských vzťahov medzi Republikou srbskou a Ruskom,“ povedal bosnianskosrbský prezident Dodik na slávnostnom odovzdávaní ocenení v bosnianskosrbskej metropole Banja Luka. Dodik, ktorý navštívil Putina v septembri v Moskve, udržiava s ruským prezidentom tesné vzťahy aj napriek vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Medailu Putinovi odovzdá počas ich najbližšieho stretnutia, objasnila AP.
Západ často obviňuje Moskvu, že sa prostredníctvom svojich spojencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu i zvyšok Balkánu. Medzi nich patrí aj Dodik, ktorý otvorene obhajoval odtrhnutie Srbmi ovládanej polovice Bosny od bosniansko-chorvátskej federácie a jej pripojenie k susednému Srbsku.
17:51 Reuters: Po útoku v Kramatorsku v rozpore s tvrdeniami Ruska obete nehlásia
Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Kramatorsk síce spôsobil škody, avšak nezničil dve budovy, povedal v nedeľu očitý svedok pre novinárov agentúry Reuters, ktorí miesto útoku navštívili. Takisto nie je badať žiadne zjavné známky toho, že by počas útoku došlo k obetiam na životoch ukrajinských vojakov. Rusko predtým tvrdilo, že jeho sily zabili 600 členov ukrajinských síl.
Reportéri Reuters navštívili dva univerzitné internáty, v ktorých boli podľa ruského ministerstva obrany dočasne umiestnení ukrajinskí vojaci. Ani jedna z budov však nebola priamo zasiahnutá raketami či vážne poškodená. Jedna z budov mala rozbitých niekoľko okien a v jej blízkosti bol veľký kráter. Druhá budova bola bez akýchkoľvek škôd. Zhruba 50 metrov ďalej bolo vidieť kráter, ktorý sa nachádzal bližšie ku kasárňam. Nič nenasvedčovalo ani tomu, že by tam žili vojaci a novinári si nevšimli ani nijaké stopy krvi či mŕtve telá.
16:33 Chersonský gubernátor obvinil ruskú armádu z použitia zakázanej munície
Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč obvinil ruskú armádu, že v noci na nedeľu pri novej vlne ostreľovania juhoukrajinského mesta Cherson použila zakázanú zápalnú munícii. Podľa Januševyča k civilným obetiam nedošlo. Ako informovala agentúra DPA, Januševyč o tom informoval na svojom kanáli na platforme Telegram, pričom svoj status doplnil aj videom, ktoré podľa neho zachytáva ostreľovanie Chersonu zápalnou muníciou.
Používanie zápalnej munície voči civilným cieľom je od roku 1980 zakázané. Tento zákaz je zakotvený v protokole k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia istých druhov zbraní. Ukrajinské orgány už predtým tvrdili, že ruská armáda používa zakázanú zápalnú muníciu – hovorilo sa o tom najmä v súvislosti s ostreľovaním mesta Popasna v marci roku 2022.
16:05 Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov
Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov, informovala v nedeľu britská stanica BBC. Ruské ministerstvo obrany na svojom konte na platforme Telegram spresnilo, že prepustení ruskí zajatci budú prevezení do Moskvy a v zdravotníckych zariadeniach rezortu obrany sa podrobia liečbe a rehabilitáciám. Kyjev potvrdil informáciu o výmene zajatcov. Dodal, že medzi 50 ukrajinskými vojakmi, ktorí boli v zajatí v Rusku a boli prepustení, je 33 dôstojníkov a 17 rotných a seržantov.
„Vrátili sa ľudia zajatí v Černobyle, ako aj obrancovia Mariupolu, chlapci (zajatí) pod Bachmutom, ako aj v Kyjevskej, Černihivskej, Chersonskej oblasti a ďalších regiónov,“ uvádza sa vo vyhlásení vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka. Ako poznamenala agentúra DPA, ide o prvú výmenu zajatcov v novom roku.
15:42 Tymošenko: Na Ukrajine boli počas prímeria za 24 hodín zabití dvaja ľudia
Dvaja Ukrajinci boli zabití a ďalší deviati zranení napriek 36-hodinovému prímeriu, ktoré ruský prezident Vladimir Putin jednostranne vyhlásil počas pravoslávnych Vianoc a skončilo sa v sobotu o polnoci. V nedeľu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.
Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko v nedeľu uviedol, že za posledných 24 hodín bola v dôsledku „ozbrojenej agresie Ruska“ v Doneckej oblasti zabitá jedna osoba a ďalších osem bolo zranených. Tymošenko doplnil, že ďalší človek prišiel o život v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Jedného zraneného hlásili aj z juhoukrajinskej Chersonskej oblasti. Ukrajinské ministerstvo obrany v osobitnom vyhlásení uviedlo, že „napriek takzvanému prímeriu vyhlásenému ruskými okupantmi nepriateľ za uplynulý deň vykonal deväť raketových a tri vzdušné útoky a 40 útokov zo salvových raketometov“. Rezort obrany dodal, že cieľom útokov bola najmä civilná infraštruktúra.
15:07 Švédsky premiér o členstve v NATO: Turecko žiada veci, ktoré im nemôžeme dať
Turecko, ktoré už mesiace blokuje žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie, prednieslo požiadavky, s ktorými Štokholm nemôže súhlasiť. V nedeľu to povedal švédsky premiér Ulf Kristersson, informuje agentúra AFP. „Turecko potvrdilo, že sme spravili to, čo sme sľúbili, že urobíme; avšak hovorí aj to, že chce veci, ktoré im nemôžeme a nechceme dať,“ uviedol Kristersson na bezpečnostnej konferencii, na ktorej sa zúčastnil aj šéf NATO Jens Stoltenberg. Švédsko je podľa slov predsedu vlády presvedčené, že Turecko jeho žiadosť o členstvo v NATO schváli, avšak otázne je, kedy sa tak stane.
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v nedeľu novinárom povedal, že jeho krajina vstúpi do NATO v rovnakom čase ako Švédsko. „Fínsko sa neponáhľa do NATO až tak, že nemôžeme počkať, kým Švédsko dostane zelenú,“ uviedol. AFP pripomína, že Turecko v decembri ocenilo doterajšie kroky Švédska, ktorých cieľom je získať jeho súhlas pre vstup do NATO. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu však vtedy poznamenal, že Štokholm však nie je ani „na polceste“ pri plnení dohodnutých záväzkov. Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v decembri uviedol, že od 1. januára začne vo Švédsku platiť ústavný dodatok obmedzujúci združovanie skupín, ktoré podporujú terorizmus vzťahujúci sa aj na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
14:22 Rusko údajne podniklo v Kramatorsku odvetný útok za vojakov zabitých v Makijivke
Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho sily vykonali „odvetný útok“ vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany v Moskve. AFP však poznamenala, že správu ruského rezortu obrany nevedela bezprostredne overiť.
„Viac než 600 ukrajinských vojakov bolo zabitých“ v dôsledku masívneho raketového útoku na jednotky umiestnené v dvoch budovách v Kramatorsku, tvrdí ruské ministerstvo. Dodáva, že zasiahnuté budovy slúžili ako dočasné kasárne pre vojakov. Ruské ministerstvo v príspevku zverejnenom na platforme Telegram, na ktorý sa odvoláva spravodajská stanica Sky News, priblížilo, že za uplynulých 24 hodín sa Moskve podarilo cez viaceré nezávislé kanály odhaliť a potvrdiť dočasné nasadenie ukrajinských vojakov v Kramatorsku. V oboch budovách bolo údajne dovedna 1 300 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.
K zodpovednosti za útok v Makijivke z noci zo Silvestra na Nový rok sa v pondelok prihlásil Kyjev. Zasiahnutá bola škola slúžiaca ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr však informoval, že počet mŕtvych ešte overuje.
12:59 Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny
Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu utečeneckú vlnu od čias druhej svetovej vojny, uviedla v nedeľu predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Nemecku Katharina Lumppová. Píše o tom agentúra DPA. Z Ukrajiny ušlo už vyše než 7,9 milióna ľudí a ďalších 5,9 milióna je vnutorne vysídlených,“ nechala sa počuť Lumppová. Súčet týchto osôb, takmer 14 miliónov, predstavuje viac než tretinu z celkového množstva obyvateľov Ukrajiny, ktorých je okolo 41 miliónov, sumarizuje DPA.
Lumppová dodala, že príspevok Nemecka na podporu utečencov v sume vyše 500 miliónov dolárov je po Spojených štátoch druhým najväčším. „S týmito peniazmi dokážeme utečencom pomôcť pri ich bezpečnosti a ochrane a ešte aj v mnohých iných veciach,“ priblížila predstaviteľka UNHCR. V priebehu tejto zimy očakáva ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy aj šéf Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland. „Nikto nevie, koľko ich bude, avšak iste ich budú ešte státisíce, keďže strašné a protizákonné bombardovanie civilnej infraštruktúry robí život na mnohých miestach neúnosným,“ povedal ešte v polovici decembra Egeland, ktorý sa práve vtedy vrátil z Ukrajiny. „Takže sa obávam, že kríza v Európe sa ešte viac prehĺbi a zatieni obdobné krízy inde vo svete,“ dodal.
08:52 Premiér Šmyhaľ: Ukrajina je najväčším mínovým poľom na svete
Vojna, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, vytvorila v tejto krajine mínové pole s rozlohou 250-tisíc kilometrov štvorcových, tvrdí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. „Je to v súčasnosti najväčšie mínové pole na svete,“ povedal Šmyhaľ juhokórejskej tlačovej agentúre Jonhap v rozhovore, ktorý vyšiel v nedeľu. Rozsah zamínovaných oblastí zodpovedá vyše 40 percentám celkovej územnej rozlohy Ukrajiny. „Nielenže to ľuďom sťažuje cestovanie, ale spôsobuje aj veľké ťažkosti v poľnohospodárstve, ktoré je jedným z našich hlavných priemyselných odvetví,“ spresnil Šmyhaľ.
Vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla najviac a najhorším spôsobom obytné oblasti obývané civilmi. „Rusko cieli na infraštruktúru v husto obývaných oblastiach,“ povedal predseda ukrajinskej vlády pre Jonhap. „Navyše, cieľmi okupanta sa stali aj priemyselné objekty, napríklad chemické továrne, oceliarne či dopravná infraštruktúra,“ doplnil Šmyhaľ.
06:00 Zelenskyj označil ruské prímerie za neúspešné
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin oznámil počas pravoslávnych Vianoc, za neúspešné. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA. „Svet sa mohol opäť presvedčiť, aké nepravdivé sú vyhlásenia z Moskvy na každej úrovni,“ povedal Zelenskyj v sobotňajšom večernom videopríhovore.
„Hovorili niečo o údajnom prímerí, ale ruské strely opäť zasiahli Bachmut a ďalšie ukrajinské pozície,“ citovala ukrajinského prezidenta DPA. O pokračujúcich ruských útokoch tankami, delostrelectvom a raketami hovoril aj ukrajinský generálny štáb. Krátko po ukončení prímeria ohláseného Moskvou v sobotu o polnoci miestneho času (22.00 h SEČ) okrem toho hlásili výbuchy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Podľa prvých informácií si vyžiadali jednu obeť.
Letecký poplach vyhlásili takmer okamžite po polnoci aj v Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Luhanskej oblasti i na Ruskom anektovanom Kryme. Podľa ukrajinských predstaviteľov zomreli pri ruskom ostreľovaní počas vianočných dní v meste Bachmut v Doneckej oblasti dvaja civilisti.
01:25 CNN: Pred koncom ruského prímeria hlásili na Ukrajine viacero výbuchov
Krátko pred sobotňajšou polnocou, koncom Ruskom vyhláseného prímeria počas pravoslávnych Vianoc, boli na Ukrajine hlásené viaceré výbuchy. Informovala o tom televízia CNN. Novinári CNN v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti počuli neskoro večer najmenej sedem explózií po tom, ako zazneli sirény leteckého poplachu.
Výbuchy sa začali po 23.00 h miestneho času, hodinu pred tým, ako sa malo skončiť Ruskom vyhlásené prímerie. Zastavenie paľby, ktoré oznámil ruský prezident Vladimir Putin a ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ako cynický trik, malo trvať 36 hodín od piatkového poludnia.
SOBOTA
20:24 Biely dom vyzval Rím, aby poskytol Kyjevu dodatočnú vojenskú pomoc
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzvala taliansku vládu, aby čo najskôr poskytla Ukrajine dodatočné systémy protivzdušnej obrany. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na talianske noviny La Repubblica.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa v tejto veci zhováral s diplomatickým poradcom talianskej premiérky Francescom Talom, ktorému povedal, že je potrebná dodatočná pomoc pre Ukrajinu. Talo podľa novín odsúdil ruskú inváziu na Ukrajine a potvrdil pripravenosť Talianska poskytnúť krajine ďalšiu pomoc.
Nemenované zdroje uviedli, že sa to týkalo najmä „podpory energetickej stability Ukrajiny a vojenského vybavenia“. Washington podľa nich požiadal Rím konkrétne o poskytnutie taliansko-francúzskeho protivzdušného systému SAMP/T.
18:47 Ukrajinský veľvyslanec v Británii počíta s víťazstvom Kyjeva tento rok
Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko očakáva, že víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti ruským inváznym silám nastane v priebehu tohto roku. Povedal to v rozhovore pre týždenník Newsweek, na ktorý sa odvoláva agentúra APA.
„Nemyslím si, že sa to (vojna) bude ťahať dlhšie ako jeden rok,“ povedal Prystajko podľa ukrajinskej spravodajskej agentúry Ukrinform. Mierové rokovania s Moskvou však odmietol so slovami, že by boli výhodné len pre Rusko. To by sa podľa neho totiž pokúšalo ponechať si okupované územia Ukrajiny. Prystajko v tejto súvislosti uviedol, že mnohé z týchto oblastí sú „veľmi dôležité“, ako napríklad cestný most na Krymský polostrov.
Prystajko zdôraznil zámery vlády v Kyjeve, ktorá chce oslobodiť celé územie Ukrajiny vrátane Krymu. Ten Rusko nelegálne anektovalo už v roku 2014. „Musíme veľmi dôrazne a silne sprostredkovať posolstvo, že s našou krajinou neobchodujeme,“ povedal.
16:38 V Londýne sa v marci uskutoční schôdzka ohľadom vojnových zločinov na Ukrajine
V britskej metropole Londýn sa v marci uskutoční medzinárodné stretnutie ministrov spravodlivosti týkajúce sa navýšenia podpory pre Medzinárodný trestný súd (ICC) pri vyšetrovaní vojnových zločinov na Ukrajine páchaných ruskými silami. V sobotu to oznámila britská vláda.
Na stretnutí, ktoré budú hostiť britský minister spravodlivosti Dominic Raab a jeho holandská rezortná kolegyňa Dilan Yešilgözová-Zegeriusová, sa zúčastní aj hlavný prokurátor ICC Karim Khan.
„Takmer rok po nelegálnej invázii (Ruska na Ukrajinu) musí medzinárodné spoločenstvo čo v najväčšej miere podporiť ICC, aby mohli byť vojnoví zločinci vzatí na zodpovednosť za zverstvá, ktorých sme svedkami,“ vyhlásil Raab, ktorý zastáva aj post britského vicepremiéra.
„Nám je to absolútne jasné: tieto zločiny nesmú zostať nepotrestané,“ povedala Yešilgözová-Zegeriusová. Správy o páchaných zločinoch na Ukrajine nazvala „strašnými“.
14:16 Rusko napriek správam o útokoch tvrdí, že prímerie na Ukrajine dodržiava
Ruské ministerstvo obrany v sobotnom vyhlásení zdôraznilo, že trvá na tom, že ruská armáda dodržiava dočasné prímerie na Ukrajine. Moskva naopak obviňuje z údajných delostreleckých útokov ukrajinské sily.
„Napriek tomu, že ozbrojené sily Ukrajiny ostreľujú ruské pozície, bude implementácia vyhláseného prímeria pokračovať,“ uviedol rezort obrany v Moskve. Kremeľ obvinil Kyjev z ostreľovania civilných oblastí.
12:44 Kyjev: Vianočnú omšu slúžila v lavre už aj nová pravoslávna cirkev Ukrajiny
Nová pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) slávila svoju vôbec prvú vianočnú omšu v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra – objekte, ktorý si táto autokefálna cirkev len pomerne nedávno pre seba vybojovala. Píše o tom agentúra DPA.
Na sobotných bohoslužbách v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie sa zúčastnilo niekoľko stoviek veriacich a desiatok novinárov. Pozvanie na omšu prijal aj ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko a živý vstup z bohoslužieb vysielala i ukrajinská televízia.
Chrám patriaci Kyjevsko-pečorskej lavre je najdôležitejšou katedrálou celej Ukrajiny. Do konca roka 2022 ho však používala ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), patriaca už dlhodobo pod moskovský patriarchát.
Začiatkom vlaňajšieho decembra bol kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra preregistrovaný pod pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá má podporu ukrajinského vedenia. Listina osvedčujúca tento krok však zatiaľ nebola schválená príslušnými orgánmi na Ukrajine.
Kyjevsko-pečerská lavra, založená v roku 1051 pustovníkmi Antonijom Pečerským a Feodosijom, je zapísaná aj do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
11:23 Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše 8,96 milióna ľudí
Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z vlaňajšieho 24. februára už vyše 8,96 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.
Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 20.800 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.
Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 22.600 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,18 milióna jedincov.
09:55 Vianočnú omšu absolvoval Putin v kremeľskom chráme
Ruský prezident Vladimir Putin sa pri príležitosti pravoslávnych Vianoc zúčastnil na omši v kremeľskej katedrále a neprišiel medzi radových veriacich vo verejne prístupnom chráme, všíma si agentúra Reuters
Po prvý raz v priebehu niekoľkých rokov slávil tak Putin Vianoce v hlavnom meste Ruskej federácie, a nie – ako to mával doposiaľ vo zvyku – v niektorom z primoskovských regiónov.
Ruská štátna televízia odvysielala dva živé vstupy ukazujúce Putina v kremeľskom zlatokupolovom Chráme Zvestovania (po rusky sa tento chrám nazýva Blagoveščenskij sobor) na polnočných bohoslužbách, ktoré sa v pravoslávnej terminológii nazývajú Božskou liturgiou.
06:17 Rusko pripravuje mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov, tvrdí Ukrajina
Rusko sa chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.
Informoval o tom v piatok denník The Guardian, podľa ktorého ide o zjavný dôkaz toho, že ruský prezident Vladimir Putin nemá v úmysle ukončiť vojnu na Ukrajine.
Moskva vlani v októbri povolala 300-tisíc brancov.
Ukrajina sa domnieva, že branci budú súčasťou série ruských ofenzív na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibitskyj.
Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie. Putin v decembri vyhlásil, že je „zbytočné“ hovoriť o novom povolávaní brancov a tvrdí, že na Ukrajinu bola vyslaná len polovica tých, ktorí už boli mobilizovaní.
02:33 Ruské prímerie bolo iba cynickým gestom, tvrdia Spojené štáty
Piatkové údery ruských okupačných síl na východe Ukrajiny ukázali, že vianočné prímerie, ktoré oznámil ruský prezident Vladimir Putin, bolo iba „cynickým“ úskokom, uviedli Spojené štáty.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price pripomenul, že keď Putin vo štvrtok oznámil dané prímerie, Price toto gesto označil za „úplne cynické“.
„Domnievam sa, že toto hodnotenie sa potvrdilo vzhľadom na to, čo sme videli v priebehu dňa. Sme presvedčení, že naša skepsa je oprávnená vzhľadom na to, čoho sme svedkami zo strany Ruska v priebehu celého konfliktu,“ povedal Price novinárom.
„Obávame sa, že Moskva sa bude snažiť využiť akúkoľvek potenciálnu prestávku v bojoch na obnovenie a preskupenie svojich síl a nakoniec na opätovný útok s ešte väčšou pomstou, brutalitou a smrteľnosťou,“ dodal.
PIATOK
21:17 Zelenskyj telefonoval so Scholzom
Nemecká vláda bude aj v tomto roku pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v piatkovom telefonáte. Oznámil to hovorca vlády v Berlíne, informuje televízia CNN. „V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako 12 miliárd eur a bude v takto pokračovať aj v roku 2023,“ uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.
„Kancelár potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie,“ píše sa vo vyhlásení. Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.
19:15 USA uvalili nové sankcie na Irán v súvislosti s dronmi dodávanými Rusku
Spojené štáty uvalili nové sankcie na Irán za jeho vojenskú podporu, ktorú poskytuje ruskej armáde. Sankcie sú zamerané na šesť vedúcich osobností spoločnosti Qods Aviation Industries (QAI), ktorá je zodpovedná za vývoj a výrobu dronov. Tieto bezpilotné lietadlá Teherán poskytol ruským silám bojujúcim na Ukrajine. V piatok o tom informovalo ministerstvo financií USA, píšu agentúra DPA a denník The Guardian.
Sankcie sa vzťahujú tiež na riaditeľa iránskej Organizácie pre letecký priemysel (AIO), ktorá je podľa vlády USA najdôležitejšou čo sa týka monitorovania iránskych programov balistických rakiet. Súčasťou sankčných opatrení je zmrazenie majetku v USA. Americkí občania nesmú s týmito firmami podnikať a výrazné skomplikovanie obchodovania pocítia tieto spoločnosti aj na medzinárodnej úrovni.
Šéfka amerického rezortu financií Janet Yellenová vo vyhlásení uviedla, že USA nasadia všetky dostupné prostriedky, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi získať zbrane, „s ktorými vedie barbarskú a nevyprovokovanú vojnu voči Ukrajine“.
18:57 Ruské bombardovanie Luhanskej oblasti sa nezastavilo, hoci Kremeľ vyhlásil prímerie
Ruské bombardovanie v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa v piatok nezastavilo ani na okamih napriek tomu, že Kremeľ vyhlásil prímerie. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor ukrajinskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa neho počas prvých troch hodín prímeria ruská armáda začala bombardovanie 14-krát. Hajdaj dodal, že napriek vyhláseniu prímeria sa jednu obec v oblasti ruskí vojaci pokúšali obsadiť trikrát. Informuje o tom portál news.sky.com.
17:38 Borrell označil Ruskom vyhlásené dočasné prímerie na Ukrajine za nedôveryhodné
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v piatok označil Ruskom jednostranne vyhlásené dočasné prímerie na Ukrajine za „nedôveryhodné“ a „pokrytecké“, uviedla agentúra AFP. „Kremľu absolútne chýba dôveryhodnosť a toto vyhlásenie jednostranného prímeria nie je dôveryhodné,“ povedal Borrell počas návštevy Maroka. „Bolo to Rusko, ktoré spustilo túto nezákonnú agresiu,“ uviedol. „Keď agresor hovorí o prímerí, je podľa môjho názoru vzhľadom na takéto pokrytectvo odpoveďou, ktorú to v nás všetkých vyvoláva, skepticizmus,“ dodal.
Borrell vyzval Moskvu na konkrétne kroky vrátane úplného zastavenia útokov ruských síl. „Rusko musí stiahnuť svoje jednotky a vojenskú techniku z ukrajinského územia,“ apeloval. Ak Rusko tieto požiadavky nesplní, predstavuje „jednostranné prímerie pokus Ruska získať čas na preskupenie svojich jednotiek a snahu napraviť svoju poškodenú medzinárodnú reputáciu“, poznamenal.
Borrell odmietol ruskú „propagandu“, ktorá z rastúcich cien potravín a energií viní sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Európska únia v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. „Je to totálne nepravdivé,“ povedal. „Je to ruská armáda, ktorá zničila obilné silá, zamínovala polia, zničila cesty a zablokovala ukrajinské prístavy,“ kritizoval.
15:45 Pápež František vyzval veriacich, aby sa modlili za mier na Ukrajine
Pápež František po modlitbe Anjel Pána v piatok napoludnie vyzval veriacich, aby sa modlili za mier na Ukrajine a počas homílie na slávnosť Zjavenia Pána poprial požehnané sviatky východným kresťanom. Informujú o tom agentúra APA a server Vatican News. „Nech narodenie Spasiteľa prinesie ukrajinskému národu útechu a nádej a inšpiruje ku konkrétnym krokom, ktoré môžu viesť k ukončeniu bojov a k mieru,“ povedal pápež.
Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi apeloval na ľudí, aby nepodľahli apatii či pohodlnosti a nesnažili sa utíšiť svoj nepokoj rôznymi „upokojujúcimi prostriedkami duše“, za ktoré označil napríklad produkty konzumu, „vábenie rozkoše“ či „modloslužbu blahobytu“. Celebrovaním piatkovej omše pápež uzavrel vianočné oslavy v rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň vyslovil vianočné priania východným cirkvám, ktoré podľa juliánskeho kalendára slávia narodenie Ježiša Krista v piatok 7. januára a nie 25. decembra.
„Srdečne zdravím spoločenstvá východných cirkví, katolícke aj pravoslávne, ktoré zajtra slávia Boží hod vianočný, a najmä bratov a sestry mučeného ukrajinského ľudu,“ povedal pápež. Katolícki veriaci si počas sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov) pripomínajú mudrcov z Východu – postavy z Evanjelia podľa Matúša – ktoré navštívili Ježiša krátko po jeho narodení v Betleheme a priniesli mu dary.
14:49 Vereščuková varuje pred teroristickými útokmi na okupovaných územiach Ukrajiny
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková ľuďom žijúcim v Ruskom okupovaných oblastiach odporučila, aby sa počas osláv pravoslávnych vianočných sviatkov v piatok a sobotu nezúčastnili na bohoslužbách, ani sa nevybrali na preplnené miesta, kde sa pohybujú davy ľudí. Ako dôvod uviedla obavy z možných teroristických útokov zo strany Ruska.
„Ukrajina získala informácie o tom, že Rusi pripravujú teroristické útoky v kostoloch,“ uviedla Vereščuková. Sky News píše, že ukrajinská iniciatíva InformNapalm, ktorá sa zaoberá informovaním o vojne na Ukrajine, v piatok ráno oznámila, že dostala informácie o plánovaných útokoch v kostoloch na okupovaných územiach Ukrajiny.
Moskva chce údajne vinu za tieto útoky pripísať Kyjevu, aby mohla tvrdiť, že Ukrajina porušuje dočasné jednostranné 36-hodinové prímerie. To Rusko vyhlásilo s trvaním od 6. januára 2023 12.00 h (10.00 h SEČ) do 7. januára 2023 24.00 h (22.00 h SEČ).
13:58 Rusko obviňuje Ukrajinu z ťažkej paľby a tvrdí, že ono dodržuje prímerie
Ruská armáda uviedla, že od piatka 10.00 h SEČ dodržuje na Ukrajine dočasné jednostranné prímerie, tak ako bolo nariadené prezidentom Vladimirom Putinom, a ukrajinské jednotky obvinila z ostreľovania ťažkými zbraňami.
„Aj napriek tomu, že ruské ozbrojené sily začali 6. januára o 12.00 h (moskovského času) dodržovať prímerie, kyjevský režim pokračoval v delostreleckej paľbe na obývané oblasti a pozície ruskej armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.
Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko totiž uviedol, že aj po tom, ako začal platiť Ruskom unilaterálne vyhlásený pokoj zbraní, útočila ruská armáda v piatok na východoukrajinské mesto Kramatorsk.
„Okupanti dvakrát napadli toto mesto raketami,“ spresnil Tymošenko na sociálnej sieti s tým, že zasiahnutá bola aj jedna obytná budova, ale obete na ľudských životoch hlásené neboli.
12:59 Lukašenko navštívil vojenskú základňu, na ktorej sú aj ruskí vojaci
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko navštívil vojenskú základňu, v ktorej sú okrem tamojších vojakov umiestnení aj príslušníci ruských síl. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na piatkové vyhlásenie bieloruského ministerstva obrany zverejnené na platforme Telegram. „Počas návštevy vojenskej výcvikovej lokality Obuz-Lesnovskij Lukašenko vyhlásil, že skúsenosti získané na základe spojenia (bieloruských a ruských) vojenských jednotiek majú pre Bielorusko veľký význam,“ uviedol rezort obrany v Minsku. DPA približuje, že tento vojenský priestor sa nachádza v blízkosti mesta Baranoviči na západe krajiny.
Spoločná bielorusko-ruská vojenská jednotka, ktorej súčasťou je aj 9-tisíc ruských vojakov, podľa oficiálnych informácií slúži na ochranu vonkajších hraníc Zväzu Ruska a Bieloruska, a to najmä v jeho západnej časti, čiže na území Bieloruska. Agentúra Reuters píše, že Lukašenko sa počas návštevy základne zhováral s nemenovaným predstaviteľom ruskej armády. Hovorili o spoločných vojenských cvičeniach oboch krajín. „V tomto štádiu sú jednotky ozbrojené sily Ruskej federácie pripravené vykonávať úlohy tak, ako bolo plánované,“ povedal ruský predstaviteľ.
11:39 Začalo platiť jednostranné vianočné prímerie vyhlásené Putinom
Dočasné jednostranné prímerie platné počas pravoslávnych Vianoc, nariadené ruským prezidentom Vladimirom Putinom, začalo na Ukrajine platiť v piatok o 10.00 h SEČ. Píše o tom agentúra AFP. Toto prímerie však Ukrajina odmieta a považuje ho len za prázdne gesto, za zásterku na zastavenie postupu Ukrajincov v Donbase na východe krajiny a za pokus Moskvy získať čas, aby si Rusko mohlo preskupiť svoje ozbrojené sily.
Unilaterálny pokoj zbraní vyhlásený Moskvou má trvať do soboty 22.00 h SEČ, čo je polnoc moskovského času, keď sa u pravoslávnych kresťanov končí Deň Narodenia Pána. Východní kresťania sa v slávení svojich sviatkov riadia juliánskym kalendárom, ktorý sa oproti gregoriánskemu líši momentálne o 13 dní. Pokyn na zavedenie dočasného vianočného prímeria pozdĺž celej frontovej línie vydal Putin vo štvrtok ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore k občanom však vianočné prímerie skritizoval a uviedol: „Teraz chcú využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavili postup našich chlapcov v Donbase a priblížili k našim pozíciám techniku, muníciu a zmobilizované jednotky… Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí.“ Šéf Kremľa sa na vyhlásenie prímeria rozhodol po tom, ako o pokoj zbraní počas Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu, požiadal patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.
09:52 Vagnerovci chcú pri ukrajinskom meste Bachmut získať bane na soľ a sadrovec
USA sú presvedčené, že ruská žoldnierska organizácia, takzvaná Wagnerova skupina chce získať kontrolu nad baňami pri ukrajinskom meste Bachmut, v ktorých sa ťaží soľ a sadrovec. Súkromná armáda, ktorú založil spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Jevgenij Prigožin, je zapojená do ťažkých bojov pri tomto meste na východe Ukrajiny. Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že existujú náznaky, podľa ktorých sú v súvislosti s Bachmutom motorom „posadnutosti“ Ruska a Prigožina peňažné motívy. Ruské sily začali útočiť na Bachmut v auguste, ale doteraz sa im ho nepodarilo obsadiť. Informuje o tom portál news.sky.com.
08:16 Ruský veľvyslanec v USA obvinil Washington, že nemá záujem na skončení vojny
Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov obvinil Washington, že neprejavuje dostatok ochoty, aby sa skončila vojna na Ukrajine, ktorú Moskva začala už pred vyše desiatimi mesiacmi. Veľvyslancovo vyjadrenie je reakciou na ohlásenie Spojených štátov, že dodajú Kyjevu bojové vozidlá pechoty. „Všetky súčasné činy Spojených štátov len priamo dokazujú, že Washington si neželá na Ukrajine politické riešenie,“ povedal Antonov vo štvrtok vo Washingtone, ako ho podľa agentúry DPA citoval ruský TASS. „Nikto by už teraz nemal pochybovať o tom, kto je zodpovedný za predlžovanie súčasného konfliktu,“ dodal Antonov.
Spojené štáty a Nemecko v týchto dňoch oznámili, že dodajú Ukrajine bojové vozidlá pechoty (BVP) typu Bradley. Malo by ísť o vôbec prvé obrnené delostrelecké pechotné vozidlá vyrobené na Západe, ktoré Kyjev dostane, analyzuje DPA. Pritom len v stredu tento týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil dodávku obrnených vozidiel francúzskej výroby.
Macron v telefonickom rozhovore so Zelenským sľúbil dodávku obrnených vozidiel typu AMX-10 RC. Zelenskyj sa na sociálnej sieti Macronovi poďakoval za rozhodnutie dodať Ukrajine tieto obrnené vozidlá i obrnené transportéry typu Bastion. Paríž už Ukrajine poskytol raketomety, systémy protivzdušnej obrany, protitankové a protilietadlové strely či obrnené vozidlá určené na prepravu osôb.
00:15 Zelenskyj: Rusko chce využiť Vianoce ako zásterku, aby zastavilo náš postup
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Rusko sa snaží o prímerie, ktoré by mohlo použiť ako zásterku na zastavenie postupu Ukrajincov v oblasti Donbas na východe krajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. „Teraz chcú využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavili postup našich chlapcov v Donbase a priblížili k našim pozíciám techniku, muníciu a zmobilizované jednotky,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore k občanom. „Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí,“ dodal.
Ruský prezident Vladimir Putin dal vo štvrtok ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi pokyn, aby od 6. januára 2023 12.00 h (10.00 h SEČ) do 7. januára 2023 24.00 h (22.00 h SEČ) zaviedol prímerie pozdĺž celej frontovej línie. Šéf Kremľa tak rozhodol po tom, ako patriarcha Kirill žiadal prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu.
Zelenského poradca Mychajlo Podoľak označil za „pokrytectvo“ vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. „Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie,“ napísal Podoľak na Twitteri.
ŠTVRTOK
22:09 Zelenskyj sa Scholzovi poďakoval za avizované dodanie systému Patriot
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval nemeckému spolkovému kancelárovi Olafovi Scholzovi za avizované dodanie jednej batérie systému protileteckej a protiraketovej obrany Patriot. „Spolu s už skorej dodaným raketami pre systém IRIS-T a samohybným systémom protivzdušnej obrany Gepard je to výrazný príspevok k tomu, aby boli všetky ruské rakety zneškodnené,“ napísal na Twitteri Zelenskyj. Nevyjadril sa však k Nemeckom avizovanej dodávke bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder.
Scholz sa predtým s americkým prezidentom Joeom Bidenom prostredníctvom telefonátu dohodol, že obe krajiny najskôr Ukrajine dodajú BVP na boj proti ruskej armáde. USA posielajú vozidlá typu Bradley. Nemecko dodá Ukrajine systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot, ktoré už sľúbili aj Spojené štáty. Obe krajiny chcú zároveň zabezpečiť výcvik ukrajinských vojakov v používaní daných zbraňových systémov.
21:58 OSN rozhodnutie Ruska privítala
Organizácia Spojených národov vo štvrtok privítala rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina nariadiť dočasné prímerie vo vojne na Ukrajine počas pravoslávnych Vianoc. Uviedol to hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric. Ten na tlačovej konferencii povedal, že OSN víta akékoľvek snahy na ukončenie konfliktu. Zároveň však vyzval na úplne ukončenie bojov a spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom.
21:30 Plenkovič a Zelenskyj diskutovali o odmínovaní
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok telefonicky hovorili o posilňovaní ukrajinskej obrany, zneškodňovaní mín a úlohe Chorvátska v realizovaní mierového plánu, ktorý má ukončiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine.
„Dohodli sme sa na konkrétnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú posilnenia ukrajinskej obrany, ako aj usporiadania medzinárodnej konferencie o odmínovaní. Dohodli sme sa na úlohe Chorvátska, akú zohrá pri realizácii mierového plánu,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.
Zelenskyj zablahoželal Chorvátsku k členstvu v eurozóne a schengenskom priestore od 1. januára a Plenkovič zopakoval, že Chorvátsko podporuje začlenenie Ukrajiny do Európskej únie. „V telefonickom rozhovore s prezidentom Zelenským som vyjadril podporu Ukrajine, ukrajinským obrancom a ľuďom, ktorí výnimočným spôsobom vzdorujú ruskej agresii. Chorvátsko stojí solidárne pri Ukrajine a podporuje jej európsku cestu,“ napísal Plenkovič na Twitteri.
21:18 USA plánujú poslať ďalšiu vojenskú pomoc
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote takmer tri miliardy dolárov, ktorej súčasťou budú po prvý raz aj bojové vozidlá pechoty Bradley. Spojené štáty by túto pomoc mali oficiálne oznámiť v piatok, uviedol pre AP predstaviteľ vlády, ktorý chcel zostať v anonymite. Podrobnosti balíčka ešte neboli zverejnené.
Súbor pomoci v celkovej hodnote 2,85 miliardy dolárov je najrozsiahlejší zo série viacerých dodávok vojenského vybavenia, ktoré Pentagón poslal Ukrajine zo svojich zásob. Cieľom je pomôcť ukrajinským silám počas zimných mesiacov pred začiatkom jari, keď sa očakáva zintenzívnenie bojov.
Bradley sú stredne obrnené bojové vozidlá, ktoré môžu slúžiť ako obrnené transportéry vojakov na bojisku. Namiesto kolies majú pásy, sú však ľahšie a pohyblivejšie než tanky. Každé z nich môže odviezť približne desať osôb. V balíčku budú aj vysoko mobilné viacúčelové kolesové vozidlá (HMMWV) známe pod názvom Humvee, vozidlá odolné voči explóziám mín (MRAP), veľké množstvo striel a ďalšej munície.
21:02 Turecko chce pomôcť pri implementácii mierového plánu
Turecko je pripravené podieľať sa na implementácii ukrajinského „mierového plánu“, ktorý bol prvýkrát predstavený v novembri. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom.
Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že s Erdoganom diskutovali aj o bezpečnostnej spolupráci, najmä o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), výmene zajatcov v rusko-ukrajinskom konflikte a tiež o čiernomorskej obilnej iniciatíve.
20:06 Putin sa podľa Bidena prímerím na Ukrajine pokúša „nájsť kyslík“
Americký prezident Joe Biden je skeptický voči prímeriu, ktoré na Ukrajine nariadil ruský prezident Vladimir Putin počas pravoslávnych Vianoc. „Zdráham sa reagovať na čokoľvek, čo povie Putin. Príde mi to zaujímavé. Bol pripravený bombardovať nemocnice, škôlky a kostoly 25. (decembra) a na Nový rok,“ povedal Biden novinárom. „Myslím si, že sa pokúša získať trochu kyslíka,“ dodal.
19:50 Nemecko: Takzvané prímerie na Ukrajine neprinesie ľuďom „slobodu ani bezpečie“
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vo štvrtok kritizovala prímerie nariadené Ruskom na Ukrajine a uviedla, že keď ruský prezident Vladimir Putin naozaj chce mier, „odviedol by svojich vojakov domov“. Podľa ministerky však šéf Kremľa evidentne chce po krátkom prerušení počas pravoslávnych Vianoc vo vojne pokračovať.
„Ľuďom žijúcim v každodennom strachu pod ruskou okupáciou neprinesie takzvané zastavenie paľby ani slobodu, ani bezpečie. Preto budeme Ukrajincom ďalej pomáhať, aby mohli opäť žiť v mieri a podľa práva na sebaurčenie,“ napísala Baerbocková v príspevku na Twitteri.
18:10 Na Ukrajinu poputujú zrejme nové zbrane
Nemecko a Spojené štáty plánujú „kvalitatívny nový krok“ v dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Zdroje agentúry AFP z prostredia nemeckej vlády, ktoré si želali ostať v anonymite, nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú. Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa Nemecko chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.
Tieto správy prichádzajú v čase, keď niektorí nemeckí poslanci vyzvali spolkového kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol moderné zbraňové systémy vrátane BVP Marder a tankov Leopard. Scholz čelí novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu po tom, ako Francúzsko oznámilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC.
17:50 Prímerie je pokrytectvo, reaguje Ukrajina
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za „pokrytectvo“ vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. „Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Nechajte si pokrytectvo pre seba,“ dodal. Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. „Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území,“ napísal.
17:18 Vzdušné sily Bieloruska a Ruska budú mať spoločné cvičenie
Bieloruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že pokračuje v rozširovaní spoločného vojenského zoskupenia s Ruskom. Do Bieloruska bude podľa neho naďalej prichádzať personál, zbrane, vojenské a špeciálne vybavenie ruskej armády. Bieloruská armáda má v pláne s nimi ďalšie bojové koordinačné aktivity.
Ministerstvo zároveň oznámilo, že sa uskutočnia spoločné cvičenia bieloruských a ruských vzdušných síl. Tie sa podľa neho zamerajú na zvýšenie úrovne bojového výcviku členov vzdušných síl oboch krajín.
Ruské sily sú nasadené v Bielorusku a krajinu využili ako jedno z miest, odkiaľ vo februári spustili inváziu na Ukrajinu. Bieloruské sily sa zatiaľ do vojny nezapojili. Ukrajina minulý mesiac varovala, že nevylučuje „úmyselnú provokáciu“ zo strany Ruska po tom, čo Bielorusko uviedlo, že na jeho územie dopadli trosky ukrajinskej rakety.
16:41 Na Ukrajine bude prímerie
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. „Berúc do úvahy výzvu Jeho svätosti patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla nariaďujem ministrovi obrany Ruskej federácie, aby od 12.00 h (10.00 h SEČ) 6. januára 2023 do 24.00 h 7. januára 2023 zaviedol prímerie pozdĺž celej kontaktnej línie,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Kirill vo štvrtok žiadal prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu. Putina o vyhlásenie jednostranného prímeria vo štvrtok požiadal aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
„Vzhľadom na skutočnosť, že v oblastiach bojov žije veľké množstvo obyvateľov pravoslávneho vierovyznania, vyzývame ukrajinskú stranu, aby vyhlásila prímerie a dala im príležitosť zúčastniť sa na bohoslužbách na Štedrý deň a tiež v deň Narodenia Spasiteľa,“ dodal Kremeľ.
16:35 Bachmut je podľa Kyrylenka výrazne zničený
Ukrajinské mesto Bachmut je v dôsledku bojov na 60 percent zničené. Vyjadril sa tak šéf vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje portál Ukrajinská pravda.
„Nepriateľ je zatlačený na jeho predchádzajúce pozície, teda za hranice mesta… Naši obrancovia hrdinsky bránia Bachmut a bránia nepriateľovi v postupe. Mesto tým však, bohužiaľ, trpí a je na viac ako 60 % zničené,“ opísal Kyrylenko a dodal, že pokračuje aj neustále ruské ostreľovanie mesta, ktoré si v stredu vyžiadalo životy dvoch civilistiek.
15:28 Bielorusko a Rusko naďalej budujú spoločnú bojovú skupinu; chystajú i cvičenia
Minsk a Moskva pokračujú v budovaní spoločnej bojovej skupiny v Bielorusku a pripravujú sa na spoločné cvičenia vzdušných síl, oznámilo vo štvrtok bieloruské ministerstvo obrany, uviedla agentúra Reuters. Bieloruský rezort obrany uviedol, že cieľom vytváranej bojovej skupiny je „posilniť ochranu a obranu zväzového štátu Ruska a Bieloruska“. „Do Bieloruskej republiky bude naďalej prichádzať personál, zbrane, vojenské a špeciálne vybavenie ozbrojených síl Ruskej federácie,“ dodalo ministerstvo.
Pripravované cvičenia taktického letectva majú „zvýšiť úroveň bojovej prípravy leteckých jednotiek“, uviedol bieloruský rezort obrany. Termín týchto vojenských manévrov ani ďalšie podrobnosti však neposkytol. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.
14:41 Putin povedal Erdoganovi, že Ukrajina musí prijať „nové územné skutočnosti“
Rusko je otvorené dialógu o Ukrajine, no Kyjev musí prijať „nové územné skutočnosti“. Ruský vodca Vladimir Putin to podľa Kremľa povedal v telefonickom rozhovore tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi. Informuje o tom portál denníka Guardian. „Vladimir Putin opätovne potvrdil otvorenosť Ruska serióznemu dialógu, v prípade, že (kyjevské) úrady splnia dobre známe a opakovane vyslovené požiadavky a vezmú do úvahy nové územné skutočnosti,“ uvádza sa v kremeľskom prepise telefonátu.
Rusko v septembri ilegálne anektovalo štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Zaporižžskú po tom, ako tam Moskva zorganizovala falošné referendá. Kremeľ neustále trvá na tom, že akékoľvek návrhy na ukončenie konfliktu na Ukrajine musia brať do úvahy podľa nich „súčasnú realitu“ a teda, že sa tieto štyri oblasti pripojili k Rusku. Moskva pritom nad týmito regiónmi nemá plnú kontrolu.
Putin tiež podľa Kremľa v rozhovore s Erdoğanom „potvrdil deštruktívnu úlohu Západu, ktorý do Kyjeva pumpuje zbrane, poskytuje informácie a poradenstvo“.
12:47 Erdogan vyzval Putina na vyhlásenie jednostranného prímeria na Ukrajine
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval vo štvrtok ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na Ukrajine vyhlásil „jednostranné“ prímerie, informujú agentúry AFP a Reuters. „Prezident Erdogan povedal, že snahy o mier a rokovania by mali byť podporené jednostranným prímerím a víziou spravodlivého riešenia,“ uviedla Erdoganova kancelária na margo štvrtkového telefonátu tureckého prezidenta s Putinom. Erdogan by mal v priebehu štvrtka hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Štvrtková výzva tureckého prezidenta prišla tesne po tom, ako sa obdobne vyjadril aj patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill. Ten apeloval na prímerie počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu. Podľa Kirillovho návrhu by mal pokoj zbraní platiť do 6. januára 12.00 h do 7. januára 24.00 h, teda počas pravoslávneho Štedrého večera a Sviatku Narodenia Pána.
11:09 V dôsledku bojov je zničených už vyše 60 percent Bachmutu
Mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré sa pokúšajú dobyť ruskí vojaci, je v dôsledku prebiehajúcich bojov zničené už na viac ako 60 percent. Povedal to v stredu ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje vo štvrtok spravodajská televízia CNN. Kyrylenko aj ukrajinská polícia taktiež informovali, že v stredu skoro ráno zahynuli pri ruskom ostreľovaní dvaja civilisti, konkrétne dve staršie ženy.
„Nepriateľ zlyháva pri všetkých pokusoch vstúpiť do mesta. Akokoľvek sa im podarilo postúpiť, boli zatlačení naspäť na predošlé pozície, za hranice mesta,“ povedal Kyrylenko v ukrajinskej televízii. Dodal, že ruské sily sú teraz v rovinatej spustošenej oblasti, čo tiež prispieva k ich obrovským početným stratám. Boje o Bachmut ležiaci na frontovej línii prebiehajú už niekoľko mesiacov. Toto priemyselné mesto sa tak stalo symbolom ukrajinského odporu, keďže sa mu stále darí odolávať ničivým ruským útokom, približuje CNN.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj venoval vo svojom nedávnom prejave v americkom Kongrese situácii v Bachmute šesť z celkových 25 minút. „Minulý rok, žilo v Bachmute 70-tisíc ľudí … Teraz tam ostáva len hŕstka civilistov. Každý centimeter zeme je nasiaknutý krvou, každú hodinu zaznieva hrmot zbraní,“ povedal. CNN pripomína, že členovia Kongresu počas toho, ako Zelenskyj hovoril o situácii v meste, jeho slovám štyrikrát tlieskali v stoji.
10:10 Ukrajinská armáda odmieta tvrdenia Moskvy, že za útok v Makijivke mohli mobily
Používanie mobilných telefónov nebolo podľa ukrajinskej armády hlavným dôvodom, pre ktorý sa jej podarilo na Nový rok lokalizovať a zaútočiť na základňu čerstvo odvedených ruských vojakov v meste v Makijivka v Doneckej oblasti. Povedal to v stredu hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Červatko. Odmietol tak tvrdenia Moskvy, ktorá vinu za tento útok s vysokým počtom obetí pripísala práve vojakom používajúcim mobily, informuje vo štvrtok televízia CNN. „Samozrejme, že používanie telefónov s geolokáciou je chybou,“ povedal Červatko. Zároveň však dodal, že verzia Moskvy o takejto príčine útoku pôsobí jednoznačne „trochu smiešne“.
Ruské ministerstvo obrany označilo v noci na stredu za „hlavnú príčinu“ útoku to, že ruskí vojaci „napriek zákazu“ používali mobily. Podľa neho práve táto skutočnosť umožnila Ukrajine zistiť súradnice polohy vojakov. Ukrajina sa v pondelok prihlásila k zodpovednosti za útok, ktorý v Makijivke zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr však informoval, že počet mŕtvych ešte overuje. Moskva priznala, že pri útoku zahynul pomerne vysoký počet ruských vojakov, uvádza však omnoho nižšie údaje ako Kyjev. Najskôr v pondelok informovala, že útok si vyžiadal 63 obetí; v stredu následne bilanciu zvýšila na 89 mŕtvych.
Červatko v stredu uviedol, že samotná Moskva spravila chybu tým, že do takto rozsiahleho komplexu „nevhodného na úkryt v prípade nebezpečenstva“ umiestnila veľký počet nedávno zmobilizovaných, a teda slabo vycvičených a nedostatočne skoordinovaných vojakov. Rusi teraz podľa neho hľadajú, na koho by mohli zvaliť vinu. „Je jasné, že toto (používanie mobilných telefónov) nebolo hlavným dôvodom (útoku). Hlavným dôvodom bolo, že týchto vojakov nedokázali nepozorovane rozmiestniť. Práve to sme využili, keď sme odhalili a zničili cieľ,“ povedal. Podľa ruského ministerstva obrany boli pri útoku v Makijivke použité štyri rakety vypálené z amerického systému HIMARS.
06:59 Spojené štáty zvažujú dodávku bojových vozidiel pechoty pre Ukrajinu
Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine dodajú bojové vozidlá pechoty Bradley, ktoré jej pomôžu v boji proti ruskej invázii. V noci na štvrtok to uviedol americký prezident Joe Biden, uviedla agentúra Reuters. Na otázku, či existuje možnosť dodávky týchto vozidiel, šéf Bieleho domu odpovedal kladne, no nespresnil, koľko kusov Washington Kyjevu poskytne. Reuters dodáva, že Spojené štáty pripravujú ďalší balík pomoci pre Ukrajinu, pričom detaily by mohli byť zverejnené už v najbližších dňoch.
Bojové vozidlá pechoty Bradley používajú americké jednotky na prepravu vojakov na bojisku od polovice 80. rokov minulého storočia. Americké ozbrojené sily vlastnia niekoľko tisíc kusov týchto vozidiel. Biden sa však nijako nezmienil o tom, že by jeho administratíva plánovala Ukrajine poskytnúť tanky Abrams americkej výroby, o ktoré Kyjev opakovane žiada.
(tasr, sita. red.)
Ďalšie články
Prijatie Ukrajincov môže Slovensko odbremeniť od platieb za migrantov. Vysvetľujeme ako
