Hegerovi treba vysvetliť, že bol odvolaný

Pri sledovaní Hegerových experimentov s presýpaním parlamentnej väčšiny by sme si mohli dopriať virtuálny experiment. Skúsme si predstaviť, že parlament odvolal Ficovu vládu. Krátko nato Fico s Kaliňákom nabehnú pred kamery a vysvetľujú, že hľadajú podpisy poslancov pre pokračovanie Ficovej vlády. V tom istom parlamente, ktorý ich odvolal…

Nešlo by to.

Presne to isté by malo platiť o Hegerovi.

Dezorientovanému „premiérovi“ by mal niekto citlivo vysvetliť, že jeho vláda nemôže pokračovať do roku 2024, a to z toho jednoduchého dôvodu, že bola v parlamente odvolaná. Bodka. Koniec.

Úskoky s premaľovaním Hegera a postavením „novej vlády“ možno dovoľujú právne medzery, no celkom určite ich nedovoľujú princípy. Ani logika. Heger s Naďom predsa neponúkajú nič nové (ani novú politickú zostavu, ani nového premiéra s novým tímom), len nízke pokusy o prelepenie toho, čo tu bolo.

Ak by bol Heger alfa samec, boli by namieste obavy a obvinenia z uzurpácie moci. Takto by sme to čítali pri Mečiarovi, Ficovi, Babišovi, Trumpovi… Dosadiť si môžeme takmer kohokoľvek zo silnejších kontroverzných lídrov. Pri Hegerovi to však neplatí. Jeho pokusy držať v rukách moc aj po odvolaní nie sú nebezpečné ani drzé. Sú len neuveriteľne úbohé a otravné.

Rovnako slabé sú aj dôvody Hegerovej hry.

Hegerovi treba uznať, že má jednu pozoruhodnú vlastnosť. Je priesvitný. Vždy, keď sa na neho pozriete, vidíte len toho, kto stojí za ním.

Od roku 2020 do konca roka 2022 to bol Matovič. Premiér sa napriek niekoľkým nesmelým pokusom nedokázal postaviť na vlastné nohy. To bol nakoniec dôvod, prečo bol neskutočne komickým spôsobom odvolaný.

Krátko po odvolaní Hegerovej vlády bolo za „premiérom“ vidieť Sulíka.

Táto epizóda mohla byť spúšťačom konštrukcií v Hegerovej hlave. Sulík po páde vlády Hegerovi povedal, že by vedel podporiť pokračovanie, respektíve reštart veľkej koalície. Heger vtedy prestal hádzať osobné veci do škatule. A začal premýšľať.

Sulíkove motívy pritom neboli strategické, ale čisto záchranárske. Keď Sulík videl, že jeho rukou padla ďalšia (tretia) vláda, pocítil hlboko v hrdle hrču. A skúšal seba, stranu aj verejnosť presvedčiť, že sa nestalo nič fatálne, veď vláda po poverení prezidentkou pokračuje, SaS ju vlastne nerozbila. A ešte k tomu pokračuje bez Matoviča. Sulík prišiel s krkolomnou tézou, že nechcel pád vlády, ale len odchod Matoviča, čo sa mu vraj veľmi pekne podarilo…

Krátko nato v SaS Sulíkovi vysvetlili, že rečami o pokračovaní vlády urobil školácku chybu. Odvolanie Hegerovej vlády sa predsa nedá zaprieť. A nedá sa prekryť príbehmi o premyslenej bojovej operácii proti ministrovi Matovičovi, ktorá sa vraj skončila veľkým úspechom SaS. Odvolanie vlády parlamentom je politicky aj ústavne jednoznačný krok s jednoznačnými následkami. Odvolať Hegerovu vládu a potom sa do nej pchať naspäť by vyzeralo extrémne zle. Poslanci SaS povedali nie.

Sulík musel Hegerovi zavolať, že návrh na väčšinu pre jeho vládu berie späť. Lenže Hegera to už nezastavilo.

Ďalším mužom, ktorého uvidíme v pozadí, keď sa pozrieme na Hegera, je minister obrany Naď. Chcel by pokračovať do roku 2024. A Heger to má zariadiť. Podobne je na tom Budaj.

A nakoniec: pri pohľade na priesvitného Hegera uvidíme v pozadí aj ďalšiu známu postavičku. Mikuláša Dzurindu. Dáva dokopy volebnú koalíciu alebo úniu, ktorá má zachrániť malé neúspešné strany. S ich malými neúspešnými figurínami. Čiže aj s Hegerom. Ak za to poslúži…

Dzurinda to má zložité. Kto je silný, ten lepenie novej únie nepotrebuje. Kto je slabý, ten úniu nepotiahne. Dzurinda sa musel obmedziť na lovenie utopencov. Z nich potom poskladá politický útvar, ktorý by mohol pripomínať chránenú dielňu.

Na to, aby okrem zástupu hladných krkov dodal aj pridanú hodnotu, potrebuje Dzurinda čas. A dobráka Hegera, ktorý sa aj po odvolaní zapiera o zárubňu. A skúša hasiť riziká predčasných volieb.

Najhoršie na tom je, že Hegerova „politika“ s hľadaním novej väčšiny nie je len úbohá a manipulovaná. Je aj márna.

V SaS Sulíkovi jasne vysvetlili, že hru na pokračovanie koalície už nechcú. Viacerí poslanci SaS sú za predčasné voľby v septembri, respektíve za dočasnú úradnícku vládu. Boris Kollár je otvorený rokovaniam, no dáva si podmienku – predčasné voľby. V máji alebo v júni. Tretí pokus o lepenie koalície podporujú len skrachovanci: rozpadnutá strana Za ľudí a rozpadnuté OĽaNO, z ktorého po progresívcoch okolo Budaja odchádzajú aj Naď s Hegerom.

Smutné.

Heger mal po odvolaní príležitosť odísť so cťou. Získal by si tým sympatie časti verejnosti, ktorá bola unavená z prestreliek Matoviča a Sulíka. Ani to nezvládol. Lebo ho držali za rameno tí, ktorí žiadali čas. Najskôr Sulík, potom Naď s Budajom, potom Dzurinda…

Odvolaný premiér je vlastne v istom zmysle konzistentný. Pokračuje v tom, čo mu vždy išlo najlepšie: v službe hráčom, ktorých vidieť za ním.