Pápež si na pohrebe kardinála Pella utrel zaslzené oči. František sa lúčil so svojím veľkým kritikom

Niektoré médiá sa voči veľkému kardinálovi Pellovi správajú bezohľadne aj v deň jeho pohrebu. Bol vraj najmocnejší a najkontroverznejší katolík v Austrálii a hlboko polarizujúca osobnosť, ktorá rozdeľuje i po smrti. Pravda je pritom zrejme iná a pápežove slzy o nej svedčia viac ako titulky v novinách.

Nie je zvykom, aby pápež celebroval pohrebnú omšu za kardinála, ale stáva sa, že pápežova účasť výrazne poznačí pohreb významného preláta. Tak zostane v pamäti pohreb kardinála Josefa Berana v roku 1969 a podobne si môžeme pamätať aj dnešný pohreb kardinála Pella. Aj keď viaceré okolnosti sú odlišné.

Na pohrebnom obrade s kardinálom Georgeom Pellom bolo vidieť viacero významných osobností aj prelátov katolíckej cirkvi. Bol tu tajomník zosnulého pápeža Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein, známy americký autor George Weigel či významný filozof práva a expert na prirodzený zákon z Oxfordu Austrálčan John Finnis. Prišli tiež viacerí kardináli: v prvom rade štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, Gerhard Müller a Michal Černý (rodák z Brna, ktorý emigroval do Kanady a prijal meno „Michael Czerny“). Na pohrebe bolo vidieť aj kardinála Giovanniho Becciua, ktorý mal Pellovi brániť vo finančnej reorganizácii, a zosnulý kardinál na to vedel upozorniť. Mnohí Becciua označovali za nepriateľa Pellovej reformy vatikánskych financií. Objavil sa aj brat zosnulého David Pell.

Pápež František sa ako obvykle zúčastnil na záverečnej časti pohrebného obradu v Bazilike svätého Petra, keď prečítal text v latinčine v rámci takzvaného obradu poslednej rozlúčky. Keď ho odvážali na vozíčku z oltára, bolo vidieť, ako si utiera oči a azda aj slzy za jedného zo svojich najbližších spolupracovníkov a – ako sa ukázalo nedávno – zároveň najväčších kritikov.

KresťanstvoTento pontifikát je katastrofa, nový pápež musí obnoviť normálnosť. Čo napísal kardinál Pell podpísaný ako Demos

Smútočný obrad viedol kardinál Giovanni Battista Re, ktorý je takzvaný dekan Kardinálskeho kolégia, teda hlava pápežovho poradného zboru. V homílii prečítal kondolenčný list pápeža Františka po smrti austrálskeho preláta. Vďačne spomenul na jeho „dôsledné a angažované svedectvo“, „oddanosť evanjeliu i cirkvi a obzvlášť horlivú spoluprácu so Svätou stolicou“ pri „ekonomickej reforme, ktorej múdro a rozhodne položil základy“. Bol to „verný služobník, ktorý bez váhania vytrvalo nasledoval svojho Pána aj v hodine skúšky“, uzavrel rímsky biskup v kondolencii.

Kardinál Re za seba dodal, že George Pell mal silný charakter, ktorý mohol pôsobiť tvrdo.

Tie isté slová, doplnené vďakou a ocenením, povedali autorovi článku aj niekoľkí účastníci pohrebu. Presne tak, kardinál Pell hovoril pravdu, a tá často rozdeľuje.

Kardinál George Pell zomrel nečakane v utorok po komplikáciách pri operácii. Považovali ho za jedného z najvplyvnejších kardinálov (a azda najvplyvnejšieho) v anglo-americkom svete. Bol „najmocnejší a najkontroverznejší katolík“ v histórii Austrálie, napísal tamojší denník. Bol „hlboko polarizujúca osobnosť počas života“ a vraj „rozdeľuje i po smrti“.

Krátko po jeho úmrtí sa ukázalo, že bol autorom kritického textu o stave cirkvi a Františkovho pontifikátu. Britský konzervatívny týždenník Spectator v stredu 11. januára, deň po jeho smrti, vydal článok kardinála Pella, napísal ho krátko pred operáciou. V texte kritizuje Františkovu vlajkovú loď, synodalitu. Oficiálne ide o spoločné kráčanie a angažovanie sa všetkých pokrstených. Ale podľa Pella sa má cirkev radšej „oslobodiť od tejto toxickej nočnej mory“. Taký bol austrálsky prelát: verejne, občas kontroverzne, no s autoritou a s pádnymi argumentmi sa vyjadroval o problémoch v cirkvi i spoločnosti.

Nečakané odhalenie, aj keď pre zasvätených a vatikanistov vonkoncom nie prekvapivé, vyostruje situáciu v postbenediktovej cirkvi. Po nedávnej smrti emeritného pápeža Benedikta XVI. totiž jeho tajomník Georg Gänswein vydal knihu, ktorá obsahuje niekoľko kritických vyjadrení voči pápežovi Františkovi.

George Pell bol nezvyklý ešte niečím, z jeho názorov bolo zrejmé, že politicky je to pravičiar, čo je opäť pomerne vzácne a zriedkavé. Pell pozitívne vnímal brexit, odmietal démonizovať klimatické zmeny a americký prezident Donald Trump podľa neho prispel počas vlády „v prospech kresťanskej veci“ („Christian cause“). Vedel sa vyjadriť k téme islamu, dokázal kritizovať súčasný liberalizmus a zároveň byť svedkom niečoho, čo od väznenia kňazov v čase komunizmu dnes poznáme skôr z Číny – a Austrálie. Kardinál mal dobré srdce, zmysel pre humor a usiloval sa o zlepšenie vatikánskych financií, čo uznávajú aj jeho kritici.

Kardinála Pella nespravodlivo odsúdili za zločin, ktorý nespáchal. Po vyše roku vo väzení ho Najvyšší súd v Austrálii v roku 2020 jednomyseľne oslobodil. Kritici Pellovi vyčítali, že jeho priaznivci z neho robili mučeníka, ale bolo to nepresvedčivé a neprajné až hanebné, keďže Pell si naozaj odsedel mesiace vo väzení, kde nemohol slúžiť ani omšu.

Pokiaľ ide o obvinenia, ktoré mu aj dnes nevkusne a zavádzajúco pripomína aj slovenský Denník N („interrupcie boli pre neho horšie ako znásilňovanie detí,“ píše Kristína Bohmer), aj tu je pravda iná. Okrem toho, že Pell si svoje meno očistil pred súdom, čo by mali rešpektovať azda aj novinári, tak za arcibiskupa bol tento odvážny a priamy človek vymenovaný práve preto, aby sa pokúsil tento hrozný neduh medzi niektorými kňazmi odstrániť a vyriešiť.

„Georgea Pella vymenoval ešte pápež Ján Pavol II. za arcibiskupa v meste Melbourne, lebo sa očakávalo, že on tento problém odstráni. Problém sa v krajine teda začal riešiť práve vtedy, keď sa stal arcibiskupom v Melbourne. Posledných 20 rokov bol kardinál Pell lídrom austrálskej cirkvi. Bežní ľudia nevedeli, že problém zneužívania riešil, no vnímali ho ako šéfa cirkvi,“ vysvetlila minulý rok pre Štandard Tracey Rowlandová, prvá Austrálčanka, ktorá získala prestížnu Ratzingerovu cenu.

Cirkevný hodnostár z väzenia napísal denník, ktorý vyšiel v niekoľkých zväzkoch a viacerých prekladoch. Zvlášť ho ocenil Benedikt XVI., ktorému už desaťročia pripisovali údajné krytie sexuálneho zneužívania v cirkvi. Štandard z neho uverejnil úryvok.

EsejČo napísal kardinál Pell z väzenia

Kardinál Pell bol verejne aktívny do poslednej chvíle. Verejne – aj v rozhovore pre Štandard minulý rok – upozorňoval na nebezpečie v nemeckej synodálnej ceste, ako aj na podkopávanie židovsko-kresťanských základov západnej civilizácie. Vystríhal pred útokmi na náboženskú slobodu, ochranu života a kresťanskú antropológiu.

George Pell sa narodil v roku 1941 v Austrálii. Ako mladý kňaz na Oxforde obhájil doktorát o výkone autority v ranej cirkvi. Bol arcibiskupom v Melbourne, potom v Sydney a pred 20 rokmi ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Pred desiatimi rokmi ho pápež František menoval za člena Rady kardinálov, teda okruhu jeho najbližších spolupracovníkov. Mal na starosti reformu vatikánskych financií ako prefekt Sekretariátu pre ekonomiku. Reforme sa venoval len niekoľko rokov, lebo sa rozhodol vrátiť do rodnej Austrálie, aby čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania mladistvých. Tam bol nespravodlivo odsúdený a uväznený, o jeho nevine rozhodol až tamojší Najvyšší súd. Odvtedy žil v Ríme, zomrel 10. januára tohto roku. Cirkvi bude jeho jasné slovo a oddaná služba chýbať.