Lekár výjazdovej detskej pohotovosti: Deti si tým najhorším prešli už v decembri. Vysoký vek pediatrov je časovaná bomba

Lekár Patrik Karvan. Foto: Matúš Zajac

Chrípková sezóna sa začala minulý rok už koncom novembra a v takej sile, že nás to prekvapilo, hovorí pediater Patrik Karvan. Len v Bratislavskom kraji chýba vyše päťdesiat pediatrov a každý druhý je dôchodca. Ambulantné detské pohotovosti sa rušia, lebo v nich nemá kto pracovať.

Počas prázdnin klesla chorobnosť detí. Už cítite, že sa vrátili do školských kolektívov?

Návratom detí po vianočných sviatkoch začína chorobnosť stúpať. Vidíme to na počtoch výjazdov aj telefonátov. Keďže pracujeme aj v ambulanciách, vieme nápor pacientov porovnať aj v tejto sfére.

Majú deti vážnejšie symptómy?

Vrátil by som sa k chrípkovej sezóne, ktorá sa začala už v posledné novembrové dni. Deti mali výraznejšie príznaky aj horší a dlhší priebeh choroby, zrejme pre oslabenú imunitu počas posledných dvoch covidových rokov. Odborná verejnosť sa domnieva, že koronavírus zohral úlohu viacerými mechanizmami. Okrem toho, že deti neboli vystavené patogénom, a teda si netrénovali imunitu, sa tiež nešírili choroby, lebo sme nosili rúška a mali lockdowny.

Je dobré, že sa teraz po dvoch rokoch deti opäť nakazia rôznymi chorobami?

Inej cesty niet, to by museli ostať len doma a problém by sa odďaľoval. Nemyslím si, že je to zlé.  

Majú deti, ktoré prešli chorobou v decembri, už v tohtoročnej vlne epidémie pokoj?

Nie všetky, lebo existuje veľa patogénov, ktorými sa mohli nakaziť. Napríklad je viacero typov chrípky a aj v rámci jedného typu môže chrípka mutovať – preto sa označujú H1, N2, čo znamená bielkovinové štruktúry (antigény) na povrchu vírusu chrípky. Dieťa sa môže nakaziť aj tým istým vírusom chrípky v rámci jedného roku, hoci to nie je bežné. Okrem toho poznáme rinovírusy, parainfluenzu, adenovírusy aj bakteriálne infekcie, ktorými sa dieťa môže nakaziť, hoci prekonalo v decembri chrípku.

Vstupujeme do druhej vlny epidémie. Aká bude podľa vás chorobnosť?

To sú len predpovede, nejde o medicínu založenú na dôkazoch. Pri výrobe vakcíny proti chrípke sa vychádza z historických dát a z údajov z južnej pologule, lebo tam chrípka príde skôr. Spraví sa štvorkombinácia najčastejších typov vírusu a vyrobí sa subjednotková, teda nie živá vakcína. Tá nespôsobuje chorobu, ale učí organizmus vyvinúť si protilátky. Rovnaký systém badáme aj pri epidémii.

Pred covidom si pamätám, že chorobnosť začala vždy stúpať, keď deti nastúpili do škôlky. Pomaly rástla až do konca decembra, keď nastali prázdniny. Potom sa to zas začalo a najväčší nárast bol vždy v prvej polovici februára. Teraz nastala epidémia už v decembri a v miere, ktorá nás prekvapila. Nevieme, čo sa stane s deťmi, ktoré neochoreli, ale osobne si myslím, že to už nebude také zlé ako v decembri.

Prečo?

Chorobnosť určite začne stúpať, ale deti si už podľa mňa tie najhoršie stavy pretrpeli v decembri.

Lekár Patrik Karvan. Foto: Matúš Zajac

Čo radíte školákom, aby v nasledujúcich týždňoch ostali zdraví?

Teplo sa obliekať, prijímať dostatok tekutín, brať vitamíny, zdravo sa stravovať. Dôraz treba klásť na škôlky, lebo tam sú deti ešte v užšom kontakte a nemajú úplne vyzretú imunitu. Rodičia ich tam často dávajú, hoci nie sú úplne zdravé a to vytvára podmienky na lepšie šírenie. Ak má dieťa začínajúce príznaky, rodič má zvážiť, či ho dá do kolektívu.

Odporučili by ste deťom nosiť rúška?

Tým si len získajú čas. Ak sa necítia dobre, nemali by vôbec ísť do školy. Tým najväčšmi zabránia šíreniu choroby.

Ako ovplyvňuje chorobnosť nedostatok liekov?

Lieky začali chýbať už v druhej polovici minulého roku, ale súčasná intenzita ma prekvapila. Je nedostatok obalových materiálov, účinných a prídavných látok. Pri liekoch na recept je problém aj v našej legislatíve. Ako chudobnejší štát EÚ chceme mať lacné lieky, takže pri ich registrovaní platí zásada, že by mali byť lacnejšie než je priemer troch najlacnejších krajín. Ak je nejaký liek najlacnejší trebárs v Bulharsku, Rumunsku a Poľsku, spraví sa priemer a u nás ho môžu zdravotné poisťovne preplácať len do takej výšky.

Čiže výrobcovia nechcú dodávať na náš trh, lebo sa to neoplatí?

Áno. Navyše, ak majú výrobný problém, uprednostnia krajiny, ktorým to môžu predať za dvojnásobok, aj keď s ohľadom na predajné predpovede. V pediatrii sú lieky lacnejšie a používa sa menej druhov, než u dospelých. Často vzniká situácia, že prídem na pohotovosť a pacienti sa vracajú z lekárne, že daný liek nemajú. Keď idem na pohotovosť na Kramáre, idem najprv zistiť, aké lieky majú. Často majú z dvadsiatich sirupových antibiotík tri a potom mi farmaceutka oznámi, že z tých troch druhov má jeden posledný kus. Nerozumiem, prečo ako lekár nemôžem vidieť, ktoré lieky sú nedostupné a ktoré sa obnovili.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv tvrdí, že denne aktualizuje informácie o prerušeniach, zrušeniach a obnoveniach dodávok liekov na svojej webovej stránke.

Áno, ale tam sú lieky, ktoré chýbajú dlhodobo, alebo bol problém s nejakou šaržou. Ak na tri týždne vypadne Augmentin DUO, nevieme o tom. Dozvieme sa to, až keď sa vráti prvý pacient, ktorý liek nezohnal. Prekvapil ma aj výpadok voľnopredajných liekov, lebo som to v takejto miere ešte nezažil.

Lekár Patrik Karvan. Foto: Matúš Zajac

Začiatkom decembra ste na sociálnej sieti napísali, že „prednosť majú paušálni klienti, a preto, žiaľ, nemôžete pomôcť všetkým jednorazovým volajúcim“. Cítiť u nás nedostatok pediatrov?

Určite. Nie je to len slovenský, ale aj európsky problém. Obvodní pediatri majú u nás priemerný vek 63 rokov a každý druhý z nich je dôchodca. Nemôžu teda mať toľko pacientov, hoci pracujú veľmi veľa. Je to časovaná bomba, lebo ak má pediater trebárs sedemdesiat rokov, možno očakávať zdravotnú prekážku, pre ktorú bude musieť zavrieť ambulanciu. Nájsť si náhradu je takmer nemožné. Vyšší územný celok má potom veľmi nevďačnú úlohu prerozdeliť zdravotné karty okolitým pediatrom, ktorí aj bez toho môžu mať nadpriemer pacientov.

Koľko pediatrov chýba v Bratislavskom kraji?

Oficiálne 50 až 60 pediatrov.

Čo si myslíte o tom, že detské pohotovosti by sa niekde mali rušiť?

Je to veľmi citlivá téma. Kedysi platil normatív, že na 50-tisíc detí musela byť jedna pohotovosť – vtedy sa to volalo lekárska služby prvej pomoci. V Bratislavskom kraji je okolo 150-tisíc detí, takže tu bolo treba aspoň tri pohotovosti. Tie boli v Malackách, Pezinku a v Bratislave. Dnes funguje už len tá v hlavnom meste a čiastočne v Pezinku. V iných okresoch je situácia ešte horšia.

Starších pediatrov pohotovostné služby veľmi vyčerpávali a v okresoch, kde je ich nedostatok, bol problém zostaviť pracovné zmeny. Ak je v jednom okrese trebárs osem pediatrov, tridsať služieb za mesiac sa rozpočíta medzi nich a hoci môžu mať menej náročné služby, ak má niekto sedemdesiat rokov, je to limitujúci faktor a mnohí chceli radšej zavrieť ambulanciu, lebo by nestíhali robiť oboje. Niektoré okresy sa dohodli a nechali len jednu pohotovosť, hoci sa potom občania sťažujú, že musia dochádzať do druhého okresu.

V rámci okresu je to znesiteľné, keďže mnoho ľudí má dnes už auto. Hovorilo sa však o tom, že týchto pacientov prevezmú urgentné príjmy a nemocničné pohotovosti, čo vyvolalo aj nesúhlas v odbornej verejnosti, lebo by to preťažilo nemocničných lekárov.

Áno, počas epidémie by vznikol obrovský nápor na urgentné príjmy, ktoré sú už beztak preťažené. Napríklad v Národnom ústave detských chorôb pôsobí zvlášť tím ľudí na urgentnom príjme. V menších nemocniciach však lekár slúži na oddelení a zbieha dolu do ambulancie. To je nepredstaviteľné.

Od mája 2016 pracujete ako lekár výjazdovej detskej pohotovosti. Vedia Slováci, v ktorom prípade majú volať pohotovosť?

Do júla 2018 to preplácala zdravotná poisťovňa, pacient platil len dve eurá, a preto sa naše výjazdy nadužívali. Či to pacienti robili schválne, to je skôr sociologická otázka. Dnes je to nezmluvná záležitosť, za ktorú si ľudia platia, takže sa to neberie ako nadužívanie. Rodičia často nevedia vyhodnotiť zdravotný stav detí alebo sa zľaknú. Ťažko to však vyčítať, najmä ak ide o prvé dieťa. Niektorí sa unáhlene poberú na pohotovosť, iní sa napríklad poradia s rodičmi, ako to riešili oni. Je to individuálne.

Pri akých symptómoch by mali rodičia vyhľadať lekársku pomoc a čo ešte zvládnuť doma?

Neexistuje pravidlo, hoci odborná spoločnosť vydala odporúčanie, ktoré je aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Čím mladšie dieťa, tým opatrnejšie treba k chorobe pristupovať a skôr vyhľadať lekársku pomoc. Niekedy nám ľudia volajú, že ich dieťa má 39 horúčku a či už treba ísť na pohotovosť. Záleží skôr na tom, ako dieťa vyzerá, či sa darí teplotu zraziť, či pije a má nejaké ďalšie symptómy, než že by existoval postup typu: s teplotou 39,5 ešte netreba ísť k lekárovi, ale 39,6 už áno. Nie všetko sa dá vyjadriť číslami. Ľudia často volajú a opíšu symptómy, ale na to nevie nikto odpovedať. Je to o prebratí zodpovednosti a tú má vždy rodič, ktorý dieťa vidí, a nie lekár, ktorý zdvihne telefón a podľa parametrov nevie určiť závažnosť choroby. Ak sa dieťa dusí, modrie, alebo má teplotu 40, ktorá nejde dolu, ide o jasné symptómy, s ktorými už ani netreba volať, ale priamo vyhľadať lekársku pomoc.

Koľko lekárov sa nachádza vo vašom tíme?

Máme šesť lekárov, ktorí dokážu pokryť mesačné služby.

V čom sú vaše výhody oproti kamenným pohotovostiam?

Pacient nemusí nikam chodiť, čaká na lekára v pohodlí domova. Pre niekoho nie je problém naložiť dieťa a čakať s ním na pohotovosti, iný si radšej zaplatí a počká na nás doma.

Platí sa 380 eur na rok na jedno dieťa. Je o takýto druh služby záujem v tejto ťažkej dobe?

Špeciálne v tejto chrípkovej epidémii, keď mali toho pediatri veľa, nastal taký záujem, že sme museli zastaviť prijímanie nových pacientov, lebo sme dosiahli kapacitu 250 detí. V náročných decembrových dňoch sme fungovali na dvoch autách, takže slúžili dvaja lekári. Nie vždy sa to dá, nedostatok pediatrov cítiť aj vo výjazdovej detskej pohotovosti.

Na stránke uvádzate, že z legislatívnych dôvodov nemôžete navštíviť dieťa mimo územia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). O čo ide?

Hlavne sa to myslí v rámci Slovenska, lebo nám často volajú ľudia z Bergu, Kittsee či Maďarska, kam nemôžeme ísť, lebo tam platia iné zákony a nemáme členstvo v daných lekárskych komorách. Povolenie na činnosť máme z BSK, kde ponúkame naše služby, preto je to mimo neho problematické.

Iné kraje nemajú záujem spraviť výjazdové detské pohotovosti?

Otázne je, či by tento ekonomický model vychádzal v iných krajoch. Záleží to od kúpyschopnosti obyvateľstva, dostupnosti lekárov a aj hustoty obyvateľstva. Funguje to najmä v krajinách, kde je komerčnejší systém zdravotného poistenia. Tam je toľko výjazdových pohotovostí pre dospelých a deti, že majú aj vlastnú stavovskú organizáciu.

Ďalšie články