Krajina pána generála
Po sobote sa zdá, že za dva týždne bude českým prezidentom zvolený generál v.v. Petr Pavel. Andreja Babiša dokonca tesne porazil, hoci protibabišovský tábor bol rozštiepený do viacerých jednotlivých kandidatúr ako tábor opozičný. Pokiaľ platí, že voliči sú rozdelení zhruba do dvoch blokov, muselo by k Babišovi prebehnúť viac ako 500-tisíc voličov z druhého brehu. V tejto poznámke vychádzame z pracovného predpokladu, že vyhrá Pavel, za ktorým sa zoradí tzv. Česko A (výraz je prevzatý z poľštiny, kde však Polska A neznamená automaticky to lepšie Poľsko; konzervatívne hodnoty sú zastúpené oveľa viac v Polske B).
Petr Pavel. Foto: TASR/AP
Petr Pavel. Foto: TASR/AP
Stúpenec pohľadu do poloplného pohára, ktorý najprv hľadá pozitíva, u Pavla môže menovať: reprezentatívny zovňajšok, jazykovú výbavu, pokoj, keď Hrad neprispieva k chaosu v českej politike. Pesimista, ktorý vidí, že pohár je poloprázdny, si všimne program, s ktorým generál do volieb šiel. Je pre rast daní – DPH, dani z majetku (a proti kráteniu výdavkov v sociálnej oblasti, čo je v ére drahých energií pochopiteľné), je pre uzákonenie sobášov homosexuálov, je tak nejako pre prijatie eura, a najmä: ani za energetickej krízy sa neodchyľuje od hlavného prúdu: „Ako prezident budem upozorňovať na príležitosti na využitie vlastných obnoviteľných zdrojov, najmä slnka, vetra a biomasy, ktoré môžu prispieť k stabilizácii cien, a podporovať diskusiu o príležitostiach a rizikách jednotlivých prístupov na zabezpečenie a využitie všetkých druhov energií.“
Všimnime si zadných vrátok, ktorými je diskusia o príležitostiach a rizikách, ale celkovo sa tomu vyhnúť nedá: je to konformista. Musíme sa pýtať, ako sa môže stať, že krajina, ktorej obyvateľstvo je v tých veľkých otázkach väčšinou inde ako na politických pozíciách pána generála, volí toto.