Krajina pána generála

Stúpenec pohľadu do poloplného pohára, ktorý najprv hľadá pozitíva, u Pavla môže menovať: reprezentatívny zovňajšok, jazykovú výbavu, pokoj, keď Hrad neprispieva k chaosu v českej politike. Pesimista, ktorý vidí, že pohár je poloprázdny, si všimne program, s ktorým generál do volieb šiel. Je pre rast daní –⁠ DPH, dani z majetku (a proti kráteniu výdavkov v sociálnej oblasti, čo je v ére drahých energií pochopiteľné), je pre uzákonenie sobášov homosexuálov, je tak nejako pre prijatie eura, a najmä: ani za energetickej krízy sa neodchyľuje od hlavného prúdu: „Ako prezident budem upozorňovať na príležitosti na využitie vlastných obnoviteľných zdrojov, najmä slnka, vetra a biomasy, ktoré môžu prispieť k stabilizácii cien, a podporovať diskusiu o príležitostiach a rizikách jednotlivých prístupov na zabezpečenie a využitie všetkých druhov energií.“

Všimnime si zadných vrátok, ktorými je diskusia o príležitostiach a rizikách, ale celkovo sa tomu vyhnúť nedá: je to konformista. Musíme sa pýtať, ako sa môže stať, že krajina, ktorej obyvateľstvo je v tých veľkých otázkach väčšinou inde ako na politických pozíciách pána generála, volí toto.

Jeden dôležitý dôvod spočíva v povahe prezidentského úradu, ktorý je z veľkej časti ceremoniálny. Neplatí to tak úplne, prezident zvolený za dva týždne takmer kompletne (13 sudcov z 15) preobsadí Ústavný súd. Špičky justície môžu mať kľúčový vplyv na určovanie tempa, s ktorým bude musieť vláda znižovať emisie –⁠ a teda zasahovať do životov ľudí, zdražovať a vytláčať z Českej republiky priemysel. Takéto témy sa však ťažko sprostredkovávajú a vo verejnej debate ťažko nastoľujú, takmer to nejde.

Treba konštatovať, že témy ako štátna suverenita, odpor voči zelenej revolúcii EÚ, voči vnucovaným novotám typu sobášov pre homosexuálov, všeobecne sloboda, čo sú témy konzervatívnej i klasicky liberálnej pravice, zastávali paradoxne oveľa častejšie kandidáti ľavice, vedľa Babiša tiež Jaroslav Bašta. Že neuspeli, je jednak logické –⁠ Babiš stelesňuje to, čo je zvrátené na dnešnej európskej integrácii: chudobnejší sa skladajú bohatším na subvencie. Po druhé bol predsa len po väčšinu svojej politickej dráhy politikom ľavicovým; Bašta je (staro)ľavičiar. Ale aj proti nim pôsobí efekt Lionel Shriverová.

Lionel Shriverová je významná americká spisovateľka (Musíme sa porozprávať o Kevinovi) a publicistka. Jej komentáre pre britský časopis Spectator po väčšinu roka 2020 zosmiešňovali takmer všetky politické stanoviská Joea Bidena aj Bidena osobne, než však bezprostredne pred voľbami napísala, že bude Bidena voliť. Argument bol svojou podstatou estetický, vecné na ňom bolo len to, že Donald Trump nehovorí v celých vetách. Čitateľ z toho pochopil, že pohnútky Shriverovej boli sociálne, nie politické. Vnútri jej strany jednoducho hlasovať za Trumpa bolo nepredstaviteľné. Petr Pavel dnes žne hlasy na spôsob Bidena tiež od mnohých ľudí, ktorí z akýchsi civilizačných pohnútok nie sú schopní hlasovať za pochybných nositeľov svojich názorov.

Zaujímavé budú až nejaké budúce prezidentské voľby, keď veľké názorové prúdy budú mať svojich prirodzených reprezentantov.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.