Niektorí ľudia sa nemusia dostať včas k akútnej zdravotnej starostlivosti. Lengvarského reforma má trhliny

Vladimír Lengvarský. Foto: Dano Veselský/TASR Vladimír Lengvarský. Foto: Dano Veselský/TASR

Dojazdové časy do nemocníc stanovil rezort zdravotníctva na základe ideálnych dopravných podmienok, inak by sa vraj musela sieť nemocníc meniť aj niekoľkokrát ročne. Počítali sa metódou Žilinskej univerzity, podľa jej informácií sú vyrátané časy len orientačné.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že dojazdové časy z jednotlivých obcí do nemocníc rátalo „podľa metodiky Žilinskej univerzity, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie autority v tejto oblasti na Slovensku“.

Čas dojazdu sa určuje v minútach a zaokrúhľuje na dve desatinné miesta. Každá úroveň nemocníc má iný čas dojazdu. Všetky však musia byť v stanovenom čase dostupné minimálne pre deväťdesiat percent populácie v spádovom území motorovým vozidlom maximálnou rýchlosťou jazdy, ktorá je primeraná typu pozemnej komunikácie a je v súlade s osobitnými predpismi. 

Rozsah a hierarchia nemocníc podľa Optimalizácie siete nemocníc. Zdroj: ministerstvo zdravotníctva

Iné zákonitosti cestnej premávky, ako napríklad cestné zápchy či schodnosť ciest počas zimných mesiacov, rezort nebral do úvahy. Spôsobilo by to vraj chaos.

„Reálny dojazdový čas je veľmi variabilný už aj počas dňa, nieto počas roka, mení sa v závislosti od stavu vozovky, je iný pri prebiehajúcich opravách a obmedzeniach na danej ceste, ale aj na cestách v okolí, po väčších a rozsiahlejších úpravách ciest sa môže skrátiť. Ak by bol zákon definovaný na reálny čas, musela by sa sieť nemocníc meniť aj niekoľkokrát ročne,“ vysvetľuje ministerstvo s dôvetkom, že na sieť nemocníc bude nadväzovať aj sieť záchraniek.

Odborníci však upozorňujú, že ani viac sanitiek neprejde rýchlejšie po zlých regionálnych cestách. Hustejšia sieť možno zaistí rýchlejší dojazd k pacientovi, ale nie do spádových nemocníc.

Časy sú len orientačné, bráni sa univerzita

Žilinská univerzita – jej Fakulta riadenia a informatiky – priznáva, že dostala od ministerstva zadanie spracovať „matice dojazdových časov“ z jednotlivých obcí do nemocníc. Jej analýza vychádzala z verejne dostupných podkladov a bežne používaných matematických modelov. A prečo excelovské tabuľky nesedia?

Podľa univerzity mohol nastať problém práve pri stanovení priemerných rýchlostí vozidiel, ktoré špecifikovalo ministerstvo. Ako sme už spomínali, tie počítajú s ideálnymi dopravnými podmienkami a nezohľadňujú napríklad zvýšenú intenzitu dopravy v čase rannej a poobedňajšej špičky.

„Na území Slovenska sú na množstve úsekov intenzity dopravy v špičkách a iné obmedzenia také časté, že majú zásadný vplyv na čas jazdy a pre takú závažnú problematiku, akou je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ich nie je možné ignorovať. Rozdiely v jazdných časoch na mnohých úsekoch sú natoľko veľké a náhodné, že jazdné časy sú často niekoľkonásobne vyššie ako pri použití priemerných rýchlostí v ideálnych podmienkach dopravy,“ konštatuje rektor Žilinskej univerzity Ján Čelko.

Na exaktné riešenie dostupnosti by bolo podľa vedenia univerzity potrebné spracovať dopravný model na základe podrobnejších informácií o križovatkách či predpokladanej doprave na jednotlivých úsekoch. Rektor okrem iného odporúča vziať do úvahy, že niektorí ľudia môžu do nemocnice cestovať verejnou dopravou – vlakovou či autobusovou. Zohľadniť by sa podľa neho mala aj veková štruktúra obyvateľstva.

„Spracovanú ,maticu dojazdových časov‘ nemožno použiť na stanovenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v reálnych dopravných podmienkach na cestnej sieti. Bez dôkladnej analýzy reálnych časov a štatistík nie je možné na základe teoretických predpokladov a základných dát urobiť také vážne rozhodnutie, ako je dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára Čelko.

Výhrady nemocníc pribúdajú

Výhrady nemocníc proti optimalizácii siete týchto zariadení pribúdajú. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej úrovne, tri štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 druhej a 42 nemocníc prvej úrovne a ďalšie patria do kategórie špecializovaných nemocníc.

Nevôľu vyvoláva najmä rušenie akútnych nemocníc. Na regionálnej (druhej) úrovni majú byť zariadenia dopravne dostupné v časovom limite maximálne do 45 minút. Ak sa zrušia menšie nemocnice na periférii krajov, rozšíria sa aj spádové oblasti. Ľudia tak do nich zrejme nestihnú dôjsť do trištvrte hodiny. V niektorých častiach Slovenska chýba cestná infraštruktúra, tvoria sa zápchy a ani dopravné spoje nie sú dostatočné. 

Dojazdy do zdravotníckych zariadení nie sú jedinou prekážkou. Niektoré akútne nemocnice majú širokú spádovú oblasť. Ak by zanikli, nemocnice na regionálnej úrovni by nedokázali prijať všetkých pacientov.

Čo si počnú ľudia vo Svidníku, Stropkove či Medzilaborciach?

V Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) sa optimalizácia dotkne priamo piatich nemocníc, ktoré sa majú zmeniť na zariadenia komunitného typu: Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Svidník a Snina.

V týchto nemocniciach môže reálne dôjsť k redukovaniu poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti, čím sa táto starostlivosť ohrozí v aj ostatných zariadeniach. Tie podľa župy zatiaľ nie sú personálne ani priestorovo pripravené na väčší nápor pacientov z okolitých nemocníc.

Zariadenia komunitného typu budú môcť poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť, pokiaľ požiadajú o zaradenie takzvaných nepovinných alebo doplnkových programov. „Otázkou v tomto prípade ostáva istota ich zazmluvnenia so zdravotnými poisťovňami. Tento proces bude ešte len prebiehať,“ vysvetľuje hovorkyňa PSK Daša Jeleňová.

Prešovská župa je svojou rozlohou druhá najväčšia na Slovensku. Zároveň má značne členité územie a chýbajúcu dopravnú infraštruktúru. Reforma nemocníc a s ňou spojená redukcia akútnych lôžok bude mať podľa župy nežiaduci dosah na geografickú, časovú a sociálnu dostupnosť zariadení. „Reálne tu hrozí riziko zhoršenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov nášho kraja, najmä v okrajových oblastiach severovýchodu, ako sú okres Svidník, Stropkov a z veľkej časti aj okresy Medzilaborce a Snina,“ dodáva Jeleňová.

Mapa Prešovského kraja. Zdroj: Google

V Trenčianskom kraji sa má transformovať až päť nemocníc

Popri Prešovskom kraji obišiel čo do počtu komunitných nemocníc najhoršie Trenčiansky kraj. Na najnižšiu úroveň tam ministerstvo zaradilo až päť nemocníc: v Myjave, Partizánskom, Ilave, Handlovej a Bánovciach nad Bebravou. O prvé dve vymenované kraj bojuje najintenzívnejšie.

Nemocnice v Trenčíne, Bojniciach a Považskej Bystrici totiž nemajú dostatočné kapacity na to, aby prevzali pacientov z týchto spádových oblastí. Problém s dostupnosťou ústavnej zdravotnej starostlivosti má kraj už teraz, lebo v menších nemocniciach zanikajú celé oddelenia a rušia sa akútne lôžka.

Napríklad okres Myjava tvorí pätnásť obcí a dve mestá. Ak sa tamojšia nemocnica zmení na komunitnú, občania do nej nestihnú prísť do pol hodiny, ako to stanovuje zákon. Rovnako je na tom okres Partizánske. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) preto požaduje, aby obe nemocnice ostali na II. úrovni.

„Ide o komplexné všeobecné nemocnice, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť, pričom každá má osem lôžkových oddelení vrátane anesteziológie a intenzívnej medicíny. Rozsahom poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti a komplexnosťou sa výrazne odlišujú od ,menších nemocníc‘, ako sú NsP Ilava či Nemocnica AGEL Handlová, preto nemôžeme súhlasiť s tým, aby boli v rovnakej kategórii,“ konštatuje hovorkyňa TSK Lenka Kukučková.

Svet zdravia bude bojovať o Galantu

Trnavská župa nie je zriaďovateľom nemocníc. Optimalizáciu považuje za racionálny krok v systéme, ktorý síce nie je populárny, ale potrebný. Spomedzi piatich nemocníc v tamojšom kraji zaradili predbežne jednu do 3. kategórie, tri do 2. a jednu do 1. kategórie.

Napriek tomu žiada župa od ministerstva zohľadniť regionálne špecifiká a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a to najmä v prípade galantskej nemocnice, ktorá má byť komunitnou.

„Evidujeme verejné vyhlásenia siete nemocníc Svet zdravia, že manažment galantskej nemocnice plánuje podniknúť kroky smerujúce k jej preradeniu do vyššej kategórie,“ uvádza župa.

Za nemocnicu v Brezne bojuje jej vedenie, ľud i akcionári

Samosprávy na Horehroní, Nemocnica s poliklinikou (NsP) Brezno i Železiarne Podbrezová, ktoré sú jej akcionárom, spúšťajú petíciu proti rozhodnutiu zaradiť brezniansku nemocnicu na prvú úroveň novej siete. Mohlo by to ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Horehroní.

„Okres Brezno má 29 obcí a okresné mesto. Až sedemnásť obcí s počtom obyvateľov viac ako 23-tisíc má čas dojazdu do nemocnice druhej alebo vyššej úrovne viac ako 45 minút, ale v niektorých prípadoch až vyše jednej hodiny,“ priblížil primátor Brezna a predseda správnej rady NsP Brezno Tomáš Abel.

Dojazdový čas sa v zimnom období ešte zvyšuje.

Samosprávy na Horehroní, nemocnica i jej akcionári žiadajú, aby rezort zdravotníctva prehodnotil svoje rozhodnutie a nemocnicu v Brezne zaradil medzi zariadenia druhej úrovne. V rámci apelu plánujú na Horehroní spustiť aj petičnú akciu.

Nemocnica v Brezne funguje už takmer pol storočia, prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, ďalšie nelôžkové oddelenia a 27 ambulancií. Za posledné roky tam z eurofondov preinvestovali viac ako 8,3 milióna eur. Zrekonštruoval sa urgentný príjem, centrálne operačné sály i viaceré oddelenia a ambulancie.

Vedenie zariadenia sa obáva aj o rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý bude môcť pacientom v budúcnosti poskytovať. „V rámci doplnkových programov sme dostali z 27 požadovaných, o ktorých bola komunikácia s ministerstvom, možnosť robiť sedemnásť,“ priblížil riaditeľ nemocnice Jaroslav Mačejovský. Na udržanie doplnkových programov budú musieť každoročne spĺňať požadovaný počet určených výkonov.


Ďalšie články