Zomrela talianska herecká legenda Gina Lollobrigida

Vo veku 95 rokov zomrela legendárna talianska herečka Gina Lollobrigida. Oznámila to v pondelok jej rodina, informuje talianska agentúra ANSA.

Lollobrigida sa naposledy objavila na verejnosti 21. novembra, keď sa v televíznej talk-show Domenica in na stanici Rai 1 rozplakala nad svojou rodinnou situáciou.

„Mám právo žiť a zomrieť v pokoji,“ povedala herecká legenda v súvislosti so súdnym sporom, ktorý proti nej viedol jej syn Milco Skofic a vnuk Dimitri po tom, čo svojmu mladému opatrovateľovi Andreovi Piazzollovi zanechala veľké množstvo peňazí.

Moderátorka Mara Venierová sa ju snažila utešiť, avšak niekdajšia držiteľka titulu najkrajšej ženy sveta – o ktorý svojho času súperila so svojou krajankou Sophiou Lorenovou – odvetila, že tieto rodinné prieky ju ponížili a nemyslí si, že sa cez to niekedy prenesie.

Najvyšší kasačný súd niekoľko týždňov predtým rozhodol, že Lollobrigida potrebuje poručníka, aby zabránil cudzím osobám v parazitovaní na jej majetku. Súd ju síce neuznal za duševne chorú, avšak podľa znalcov sa u nej „znižovala schopnosť správne posudzovať realitu“, a tak by sa mohla stať obeťou podvodníkov.

Herečka ešte vlani v septembri neúspešne kandidovala vo voľbách do talianskeho Senátu za stranu Suverénne a ľudové Taliansko. Jej prasynovec Francesco Lollobrigida je vo vláde premiérky Giorgie Meloniovej ministrom poľnohospodárstva, potravinovej zvrchovanosti a lesného hospodárstva za stranu Bratia Talianska.

Gina Lollobrigida sa narodila 4. júla 1927 v talianskom mestečku Subiaco ako druhá zo štyroch dcér výrobcu nábytku. V detskom veku si prežila kruté obdobie druhej svetovej vojny, po jej skončení sa s rodinou presťahovala do Ríma. Na vzdelanie si zarábala ako modelka a zúčastňovala sa na rôznych súťažiach krásy. V roku 1947 sa stala treťou najkrajšou ženou Talianska.

Jej filmová kariéra sa začala filmom Attention bandits! (Pozor, banditi!) v roku 1951, ale ikonou sa stala po účinkovaní v dnes už legendárnej snímke Fanfan la Tulipe (Fanfán Tulipán, 1952), v ktorej si zahrala po boku slávneho Gérarda Philipa. Následne sa predstavila v ďalších úspešných filmoch Les belles de nuit (Krásky noci, 1952), Pane, amore e fantasia (Chlieb, láska a fantázia, 1953), La Romana (Rimanka, 1954) a Pane, amore e gelosia (Chlieb, láska a žiarlivosť, 1954), ktoré z nej spravili najlepšie platenú európsku herečku.

Preslávila sa aj ako krásna Esmeralda vo filme Zvonár u Matky Božej, ktorý nakrútili podľa svetoznámeho románu Victora Huga. Filmografiu talianskej herečky tvoria tiež snímky Come September (Talianske prázdniny, 1961), Woman of Straw (Bezcharakterná žena, 1964) alebo Buona Sera, Mrs. Campbell (Dobrý deň, pani Campbellová, 1968). Výkon v poslednej menovanej komédii vyniesol Lollobrigide nomináciu na Zlatý glóbus (1969).

V 60. rokoch minulého storočia opustila filmové ateliéry v prospech svojho veľkého koníčka – fotografovania. Mala takmer neobmedzený prístup k najrôznejším osobnostiam. Objektom jej fotografií sa stali napríklad brazílska futbalová hviezda Pelé, americký prezident Ronald Reagan, americký herec Paul Newman, maliar Salvador Dalí či Fidel Castro.

Gina Lollobrigida využila svoj štatút celebrity na dobročinné účely, keď sa v roku 1999 stala čestnou veľvyslankyňou Organizácie Spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo (FAO). V roku 2013 vydražila svoju zbierku šperkov za 4,7 milióna švajčiarskych frankov, ktoré venovala na výskum kmeňových buniek a financovanie výstavby medzinárodnej nemocnice zameranej na ich výskum.

Za účasti stoviek obdivovateľov osadila Gina Lollobrigida dňa 27. júna 1996 počas významného slovenského filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach svoju pamätnú tabuľku na Most slávy.

Legenda svetovej kinematografie ako 95-ročná kandidovala v predčasných voľbách na jeseň 2022 do talianskeho Senátu za novovzniknutú euroskeptickú politickú alianciu Zvrchované a ľudové Taliansko (Italia sovrana e popolare – ISP). Slávna herečka sa už v politike angažovala aj v roku 1999, keď sa uchádzala o zvolenie do Európskeho parlamentu ako kandidátka centristickej strany Demokrati (Democratici) založenej bývalým predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. Získala približne 10-tisíc hlasov, čo jej na zvolenie nestačilo.

(tasr)