Recesia je pravdepodobná a je to problém Západu, ukazuje prieskum Svetového ekonomického fóra
Pohľad ekonómov na vývoj globálnej ekonomiky v najbližšom období je pesimistický. Takmer dve tretiny oslovených predstaviteľov významných súkromných i verejných inštitúcií očakávajú v tomto roku recesiu, takmer pätina ju považuje za extrémne pravdepodobnú.
Predikcie sa však líšia podľa toho, na ktorý svetový región sa zameriavajú. Väčšina hlavných ekonómov očakáva mierny alebo silný rast na Blízkom východe, v severnej Afrike a v južnej Ázii. Na druhej strane existuje v podstate konsenzus týkajúci sa slabého rastu v Európe a Spojených štátoch amerických.
Oslovení odborníci sa zhodujú aj v tom, že ekonomika bude v nasledujúcom roku utváraná vojnou a geopolitickým napätím. Viac než štvrtina tento vplyv považuje za extrémne silný.
Ekonómovia sa v prieskume vyjadrili aj k problému inflácie a rastúcich životných nákladov. V tejto oblasti sú predpovede optimistické. Dve tretiny z oslovených očakávajú zmiernenie krízy do konca roku 2023. Vysoká inflácia bude problémom predovšetkým v Európe a Latinskej Amerike.
Prieskum Svetového ekonomického fóra ukazuje určitý optimizmus v súvislosti s energetickou krízou. Jej zmiernenie očakávajú takmer dve tretiny oslovených. Náklady na energie pritom ekonómovia zaraďujú medzi najvýznamnejšie faktory negatívne ovplyvňujúce životnú úroveň. Ďalšími sú náklady na jedlo a obsluhu dlhov – tie sa ako negatívny faktor vnímajú najmä v chudobných štátoch.
Pokiaľ ide o zaistenie energetickej bezpečnosti štátov dovážajúcich energie, za najlepšie riešenie považujú oslovení experti zvyšovanie energetickej efektívnosti a diverzifikáciu zdrojov. O niečo menšiu podporu má snaha o znižovanie spotreby a posilňovanie energetickej sebestačnosti.
Pokiaľ ide o faktory, ktoré budú negatívne ovplyvňovať ekonomickú aktivitu v tomto roku, vysoké ceny vstupov sú až na treťom mieste. Výrazne silnejšie vnímajú hlavní ekonómovia slabý dopyt a vysoké náklady na pôžičky. Naopak, rozvrat dodávateľských reťazcov – veľkú tému obdobia po koronavírusovej pandémii – vníma ako negatívny faktor už menej ako štvrtina oslovených.