Toho, kto sleduje peňažnú zásobu a kroky centrálnej banky, nemohla prekvapiť vysoká cenová inflácia v roku 2021. Tá prišla ako následok masívnej monetárnej expanzie v roku 2020 podporenej najväčším fiškálnym stimulom od druhej svetovej vojny.

Vo finančnom cykle máme za sebou letný slnovrat. Datoval by som ho na začiatok roku 2022. Dnes putujeme do druhého extrému. Americká peňažná zásoba je už od jari v modernej histórii nevídanej deflácii. Počet dolárov v oficiálnom bankovom systéme za posledných 12 mesiacov klesol o 4 percentá.

Veľkú časť amerických dolárov vo svete generujú tieňové, neregulované banky a peňažné ústavy mimo USA. Tieto elektronické doláre v oficiálnych štatistikách nevidno. Vzhľadom na to, čo sa deje s úrokmi a momentálnou silou dolára, možno odhadnúť, že klesol aj ich objem.

Ako som písal v knihe Zlé peniaze, peňažná deflácia je priamym dôsledkom predchádzajúcich inflačných politík centrálnej banky: „Ak rozbehne centrálna banka vo finančnom systéme neudržateľný proces inflácie a nafúkne bubliny v cenách aktív a dlhu, nemôže byť následne prekvapená, že po zvyšovaní úroku sa objavia deflačné tendencie.“

Rastúce úroky a sťahovanie likvidity z obehu centrálnou bankou vedú k menšej tvorbe elektronických dolárov. Menej dolárov v obehu znamená drahší jeden dolár. Keďže v dolároch sa naceňujú služby, statky, nehnuteľnosti, akcie a kadečo iné, silnejší dolár znamená nižšie ceny v porovnaní so situáciou, keď by dolárov bolo ako minulý rok. Monetárna deflácia preto redukuje tendencie na ďalší rast cien spotrebných statkov, znižuje dolárové ceny aktív a posilňuje dolár oproti iným menám, ktorých peňažná zásoba rástla.

Áno, s obľubou kritizujem infláciu zlých peňazí, ale to automaticky neznamená, že pri monetárnej deflácii otváram šampanské. Ten, čo robí všetko naopak, nie je nezávislý. Je iba inverznou karikatúrou toho, od čoho sa snaží odpútať. Svet je komplikovanejší.

Proti cenovej deflácii ako následku rastu produktivity nemám nič. Iné to je, keď v systéme zlých peňazí tie zrazu miznú. Tak ako má negatívne ekonomické dosahy inflácia, negatívne dôsledky má aj deflácia. Zahmlieva ekonomickú realitu, sťažuje podnikanie, mýli domácnosti, podnikateľov a prerozdeľuje majetok.

„Prekvapivý pokles cien a rast úrokov môžu ekonomickí aktéri mylne interpretovať ako nedostatok reálneho kapitálu na investície či spotrebu alebo ako prepad dopytu. Nebudú teda toľko investovať a spotrebúvať napriek tomu, že sa s množstvom reálneho kapitálu nič nestalo. Je to, akoby v Krugmanistane zhorel kamión s peniazmi, ktorých stratu by nik v obehu nenahradil. Rovnako ako v prípade peňažnej inflácie, ani v prípade peňažnej deflácie by sa reálne bohatstvo krajiny nezmenilo, akurát by došlo k jeho prerozdeleniu nutnou úpravou cien tak, aby zodpovedali novej realite počtu peňažných jednotiek v obehu.“ popisoval som negatívne dopady procesu peňažnej deflácie v knihe Zlé peniaze.

Ekonóm Ludwig Von Mises defláciu po inflačnej perióde prirovnával k tomu, keď vodič autobusu po tom, ako niekoho prešiel, s dobrým úmyslom zaradí spiatočku a prejde ho ešte raz. Peniaze, ktorých ponuka sa pod taktovkou štátnych úradníkov maniodepresívne nafukuje a sfukuje, sú zlé.

V dnešnom systéme plnom špekulácie a zombie firiem je monetárna deflácia celkom problém. Systém je postavený na obrovskom množstve dlhu, ktorý na seba zobrali subjekty v očakávaní budúcej japonskej nirvány nízkych úrokov. Teraz je zrazu dolárov málo a úroky rastú. Kým v expanznej fáze finančného cyklu rastie zadlženie, ceny nehnuteľností a panuje dobrá nálada vo finančnom systéme, zima finančného cyklu so sebou prináša pokles cien nehnuteľností, bankroty domácností, firiem, štátov a bankový des.

To je moje očakávanie na ďalšie roky. Roky, nie mesiace. Monetárne mlyny melú pomaly, zmeny v peňažnej zásobe vidno v cenách dlhopisov, akcií a ekonomickej aktivite s ročným a niekedy aj dlhším oneskorením.

Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.