Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Euro sa v pondelok dostalo na deväťmesačné maximum 1,0903 dolára za euro

Spoločná európska mena sa na začiatku nového týždňa dostala na najvyššiu úroveň od jari minulého roka. V pondelok ráno sa predávala po 1,0892 USD, pričom v noci na pondelok sa jej kurz vyšplhal až na 1,0903 USD/EUR. To bolo najviac od apríla 2022, keď sa kurz eura dostal až na 1,0936 USD/EUR.

Európska centrálna banka stanovila v piatok (20. 1.) popoludní referenčný kurz eura na 1,0826 (vo štvrtok: 1,0815) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9237 (0,9246) eura.

V septembri 2022 kurz eura klesol až na 0,9536 USD/EUR. Hlavnou príčinou boli obavy, že ruská vojna proti Ukrajine stiahne európsku ekonomiku do hlbokej recesie.

Medzitým sa zvýšil optimizmus týkajúci sa budúceho vývoja európskej ekonomiky. Navyše, predstavitelia ECB, vrátane jej šéfky Christine Lagardovej, minulý týždeň potvrdili, že budú v rámci boja s vysokou infláciou pokračovať v ráznom sprísňovaní menovej politiky. Finančné trhy naopak počítajú s tým, že americká centrálna banka (Fed) bude menej agresívna.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília a Argentína možno budú mať spoločnú menu

Brazília a Argentína chcú dosiahnuť väčšiu ekonomickú integráciu a v tomto úsilí sa budú zaoberať možnosťou zaviesť spoločnú menu. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a argentínsky líder Alberto Fernández to uviedli v spoločnom článku, informovala v nedeľu agentúra Reuters.

"Máme v úmysle prekonať prekážky v našich výmenách, zjednodušiť a modernizovať pravidlá a podporovať miestne meny," píše sa v texte zverejnenom na argentínskom spravodajskom webe Perfil.

"Rozhodli sme sa tiež pokročiť v diskusiách o spoločnej juhoamerickej mene..., čím sa znížia náklady na operácie a naša zraniteľnosť zvonka," uviedli prezidenti s tým, že po bilaterálnom projekte by nasledovalo pozvanie ďalších latinskoamerických štátov.

Myšlienku spoločnej meny predniesli vo svojom vlaňajšom článku brazílsky minister financií Fernando Haddad a jeho výkonný tajomník Gabriel Galipolo. Lula sa o nej zmieňoval počas kampane pred prezidentskými voľbami. Brazília navrhuje, aby sa táto mena nazývala sur (juh).

Lula si v súlade s tradíciou zvolil pre prvú zahraničnú cestu susednú Argentínu ako najväčšieho obchodného partnera Brazílie v regióne. Nedeľňajšia návšteva sa koná po štyroch rokoch napätých vzťahov počas vlády predošlého brazílskeho pravicového prezidenta Jaira Bolsonara.

Lulovou cestou sa Brazília tiež vracia do Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Z toho vystúpila v roku 2019 na pokyn Bolsonara, ktorý účasť v regionálnej skupine odmietal z dôvodu členstva Kuby a Venezuely.

Fernández a Lula zdôraznili potrebu dobrých vzťahov Argentíny a Brazílie, ako aj posilnenia regionálnej integrácie, píše sa v článku.

(tasr)

Minúta  |  

Podozrivý zo streľby v Kalifornii s 10 zabitými je mŕtvy

Podozrivý zo streľby v tanečnom klube v Kalifornii, ktorá si vyžiadala desať životov, sa sám zastrelil po tom, ako ho vypátrala polícia. Oznámili to v nedeľu miestne úrady, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Streľba v meste Monterey Park v okrese Los Angeles zo sobotňajšieho večera si vyžiadala tiež desať zranených, pričom sa objavili správy o možno pokuse o útok v ďalšej tanečnej sieni. Došlo k tomu krátko po ukončení miestnych osláv čínskeho nového roka, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí.

Páchateľ bol po streľbe na úteku. Policajti pri pátraní po podozrivom našli v nedeľu bielu dodávku, ktorá podľa svedkov odchádzala z miesta činu. Keď sa k nej priblížili, počuli zvnútra jeden výstrel. Za volantom následne našli mŕtveho muža.

Okresný šerif Robert Luna na tlačovej konferencii uviedol, že podozrivým bol 72-ročný Huu Can Tran. Po ďalšej osobe v prípade nepátrali. Motív činu nie je stále známy.

V dodávke, zastavenej v 40 kilometrov vzdialenom meste Torrance, našli aj poloautomatickú útočnú pištoľ, aká bola použitá pri útoku.

V mestách Monterey Park i Torrance býva mnoho Američanov ázijského pôvodu, ktorí počas víkendu slávili začiatok nového čínskeho lunárneho roka.

Americký prezident Joe Biden v nedeľu nariadil, aby boli všetky vlajky USA na verejných budovách 26. januára spustené na pol žrde po poctu obetí tejto hromadnej streľby, ktorú označil za nezmyselný násilný čin.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajine zabili alebo zranili 180-tisíc ruských vojakov, odhaduje nórska armáda

Počet ruských vojakov zabitých alebo zranených na Ukrajine dosahuje takmer 180-tisíc Na ukrajinskej strane si vojna dosiaľ vyžiadala 100-tisíc mŕtvych alebo zranených vojakov a 30-tisíc zabitých civilistov. Tieto odhady zverejnila v nedeľu nórska armáda.

Náčelník generálneho štábu Eirik Kristoffersen v rozhovore pre televíziu TV2 nešpecifikoval, ako k týmto údajom dospeli. Moskva a Kyjev už mesiace neposkytli spoľahlivé informácie o svojich stratách.

V novembri predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley uviedol, že v radoch ruskej armády je viac ako 100-tisíc mŕtvych alebo zranených, pričom pravdepodobne podobná bilancia je aj na ukrajinskej strane. Tieto čísla nemožno nezávisle overiť.

Kristoffersen tiež uviedol, že Rusko je napriek ťažkým stratám schopné pokračovať v konflikte na Ukrajine "dosť dlho". Najviac sa podľa vlastných slov obáva toho, či Ukrajina dokáže udržiavať ruské vzdušné sily mimo vojny, čo sa jej doposiaľ darí vďaka protivzdušnej obrane.

Nórsky generál okrem toho vyzval na rýchle dodanie tankov Ukrajine. "Ak (Ukrajinci) pôjdu počas tejto zimy do ofenzívy, potrebujú ich rýchlo," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš vyhlásil, že pomoc napadnutej krajine NATO by neposlal. Rýchlo však otočil

Kandidát na českého prezidenta Andrej Babiš v predvolebnej debate Českej televízie v nedeľu povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky. Po skončení debaty však na sociálnej sieti Twitter napísal, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy dodržal a pomoc by poskytol, informuje spravodajkyňa TASR.

Na otázku, či by malo Česko poslať vojakov na pomoc, ak by došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, český expremiér reagoval, že je to "čisto teória". Na opakovanú otázku moderátora potom odpovedal zamietavo. "Nie, určite nie. Ja chcem mier, ja nechcem vojnu. A v žiadnom prípade by som neposielal naše deti a deti našich žien do vojny," povedal Babiš.

"Pán Babiš žije asi v inom svete. My sme sa stali členmi NATO, aby sme zaistili mier, pretože je to najsilnejšia obranná organizácia. Kedykoľvek je niekto napadnutý, ostatní mu prídu na pomoc," reagoval na to jeho súper Petr Pavel.

Po skončení debaty sa však Babiš opravil. Na sociálnej sieti Twitter napísal, že by pomoc poskytol. "V dueli Českej televízie som vôbec nechcel odpovedať na hypotetickú otázku o napadnutí Poľska alebo Pobaltia. Som presvedčený, že sa to nestane a nechcem to vôbec pripúšťať," uviedol bývalý predseda českej vlády.

Je podľa neho zodpovednosťou svetových politikov, aby vojne zabránili. "Ak by ale došlo k reálnemu napadnutiu, pochopiteľne by som dodržal článok päť. O tom nie je debata," dodal Babiš.

Česká ministerka obrany Jana Černochová neskôr pre Seznam Zprávy uviedla, že sa jej nechce veriť, že by bývalý predseda vlády nepoznal obsah zmluvy o kolektívnej obrane. "Zdvorilo prosím našich zahraničných partnerov, aby momentálne výroky pána Babiša brali ako kampaň a vnímali vyhrotenú atmosféru v našej krajine pred prezidentskou voľbou," povedala ministerka a dodala, že Česko je pevnou súčasťou NATO.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám bude považovaný za útok proti všetkým. V takom prípade majú členské krajiny NATO vykonať takú akciu, ktorú budú považovať za nutnú, vrátane použitia ozbrojenej sily. Česko sa stalo členom Severoatlantickej aliancie v roku 1999.

(tasr)

Minúta  |  

Metsolová priznaním protokolárnych darov vraj neporušila žiadne pravidlá

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v snahe zdôrazniť potrebu transparentnosti vo veci prijímaných darov a oficiálnych návštev členov EP platených mimo rozpočtu tejto inštitúcie doplatila na vlastnú horlivosť. Vyplýva zo stanoviska, ktoré médiám poskytlo tlačové oddelenie EP, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Tlačové oddelenie EP opakovane zdôraznilo, že šéfka europarlamentu neporušila žiadne vnútorné pravidlá týkajúce sa prijatých darov a nijaký dar si neponecháva.        

Podľa vnútorného poriadku všetky dary pre predsedu Európskeho parlamentu preberá osoba zastávajúca túto funkciu v mene inštitúcie, čiže v mene Európskeho parlamentu ako takého, nie vo svojom mene. Nemožno ich vnímať ako dary pre radového poslanca EP (ktorý práve zastáva post predsedu EP), ale ako protokolárne dary, ktoré si vymieňa predseda EP so zástupcami tretích krajín alebo iných inštitúcií či organizácií na základe zaužívaných protokolárnych postupov.        

Pre dary, ktoré prevzala Metsolová od svojho nástupu do funkcie v januári 2022, platí, že nejde o nedeklarované dary, ktoré musí ako ostatní europoslanci osobne nahlásiť do 30 dní od ich prijatia. Všetky dary pre europarlament ako inštitúciu sa evidujú interne hneď po ich prevzatí a ponecháva si ich inštitúcia, nie osoba momentálne zastávajúca post predsedu EP.        

Metsolová priznala, že za necelý rok dostala 142 darov v hodnote do 150 eur (knihy, pamätné mince, ozdobné predmety, čokoládu, víno a šampanské či tričko španielskej ženskej futbalovej reprezentácie) a zúčastnila sa na piatich oficiálnych návštevách mimo Bruselu a Štrasburgu platených tretími stranami.        

Viaceré médiá uviedli, že priznanie o daroch a návštevách urobila až po stanovenom termíne. Tlačový odbor EP následne spresnil, že to tak nie je a Metsolová nemeškala pri zaevidovaní protokolárnych darov. Naopak, zverejnenie darov, ktoré dostala ako šéfka EP, bolo bezprecedentným krokom z jej strany zameraným na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie existujúcich postupov vzťahujúcich sa na prijímanie darov pre EP ako inštitúciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.