Zdravotníci sa búria. Stabilizačný príspevok niektorým zdanili 25 percentami, tisíce ďalších ho ani nedostali

Zamestnávatelia poslali niektorým zdravotníkom päťtisíc eur v jednej transakcii s výplatou, preto sa im zdanila vyššou sadzbou. Prišli tak o stovky eur a cítia sa oklamaní.

Mal byť veľkým úspechom exministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Dôkazom, že dohoda s nemocničnými lekármi hroziacimi hromadnými výpoveďami sa skončila tak, že aj vlk bol sýty a aj ovca celá.

Matovič totiž nemocničných lekárov nazýval „teroristami“ a obviňoval ich z toho, že na ich zvýšenie platu sa bude zvyšok zdravotníckeho personálu pozerať so závisťou a zváži ďalšie pôsobenie v sektore. Dokopy dvesto miliónov eur preto malo zalepiť ústa 39,5 tisíca zamestnancom – zdravotným sestrám, sanitárom, zdravotným záchranárom, logopédom, psychológom, zubným technikom či zdravotníckym laborantom.

Päťtisíc eur každému z nich ako stabilizačný príspevok.

Všetkých 25 zdravotníckych profesií už v úvode vláde vyčítalo, že nejde o systémový krok, ktorý by dokázal udržať pracovníkov v zdravotníckom systéme. Chceli radšej zvýšiť mzdové koeficienty v zákone pre odmeňovanie, čo by platilo dlhodobo. Podporu štátu navyše od začiatku sprevádzali chaos, strašenie a nátlak. Zdravotníci mali na rozmyslenie len pár dní, ale podpisom sa zaviazali pracovať v príslušnom zariadení tri roky. Dlho nevedeli, či sa z položky odrátajú aj odvody, alebo len daň z príjmu. Strašili ich, že ak im vznikne trvalá práceneschopnosť, zamestnanec musí vrátiť celú sumu, nielen to, čo mu reálne vyplatili na účet.

Napriek tomu sa mnohí v snahe získať pár tisíc eur navyše, prekonali a uzavreli zmluvu, nevediac, do čoho idú. Minulý týždeň ostali niektorým zdravotníkom pri pohľade na výplatnú pásku len oči pre plač či tichá bezmocnosť.

Namiesto 19 rovno 25-percentná daň

Mnohé mzdové učtárne vyplácali peniaze tak, že pracovníkov ukrátili o stovky eur.

Stabilizačný príspevok v celkovej výške päťtisíc eur mal štát zdravotníkom vyplatiť na dvakrát. Do konca minulého roka mali dostať 2 500 eur a v roku 2023 rovnakú sumu. Keďže poslanci prijali zákon, ktorým oslobodili príspevok od zdravotných a sociálnych odvodov, zdravotníci si mali v čistom prilepšiť o 4 050 eur.

Príspevok sa mal vyplácať osve, a nie spolu s výplatami za daný mesiac. A práve tu vznikla chyba.

V niektorých prípadoch mzdárky poslali prvých 2 500 eur spoločne s decembrovou výplatou. „Tým suma výplaty prekročila 3 200 eur, kde je už vyššia sadzba dane – 25 percent. Druhá časť príspevku má byť súčasťou výplaty za január a existuje obava, že postup bude podobný. Ak suma opäť prevýši 3 200 eur, daň zníži reálnu sumu,“ vysvetľuje predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay.

Keby sa príspevok zdanil sadzbou 19 percent, zdravotníkom by poputovalo na účet 4 050 eur v čistom. Takto dostali podľa Szalaya len 3 600 eur. Zamestnávatelia podľa neho argumentujú „softvérom“. „Je to nesystémový a neštandardný postup zamestnávateľov. Ľudia dostanú menej peňazí, ako očakávali,“ hodnotí.

Podobne sú na tom podľa neho zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí mali aspoň viac času na podpis a mohli sa rozhodnúť do 20. januára 2023.

Szalay dodáva, že niekde konali zamestnávatelia korektne: neposlali príspevky spoločne s výplatou, a vďaka tomu ich zdanili sadzbou devätnásť percent.

Nových záchranárov to do systému určite nepriláka

Ukrátení ostali aj záchranári, hoci im prvú časť stabilizačného príspevku vo výške 2 500 eur vyplatili ako samostatnú platbu – zálohu na mzdu – do konca decembra 2022.

„Druhú časť stabilizačného príspevku (doplatok) sme vyplatili 13. januára 2023 spolu s decembrovou výplatou, pričom sa zúčtovala celá brutto suma stabilizačného príspevku spolu s dosiahnutou mzdou za 12/2022 a zdanila sa podľa príslušných ustanovení platného zákona,“ dopĺňa Darina Schreková, vedúca oddelenia komunikácie Záchrannej zdravotnej služby Bratislava, ktorá prevádzkuje 94 záchranárskych staníc vo viacerých krajoch.

Keďže druhá časť príplatku prišla v jednom balíku spoločne s výplatou, viacerým záchranárom ju zdanili štvrtinovou sadzbou. Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) František Majerský konštatuje, že táto forma odmeny nebola dostatočne motivačná a mladší kolegovia ju nepodpísali, lebo im nestála za vyššie spomenuté záväzky.

„Ide len o jednorazový príplatok. Ak si to človek rozráta na tri roky, vychádza to necelých sto eur mesačne. To dokáže udržať starších záchranárov, ale nepriláka nové mladé posily, ani nezabráni mladším, ktorí chcú zmeniť povolanie alebo odísť do zahraničia,“ myslí si Majerský. Situáciu by podľa neho vyriešilo zvýšenie koeficientov, ako navrhovala SKZZ: koeficient 1,4 pre záchranára s vysokoškolským vzdelaním a 1,6 pre vysokoškolsky vzdelaného záchranára so špecializáciou.

Zdravotníci sa boja aj ochorieť

Netransparentne opisuje konanie zamestnávateľov aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP). „Do konca decembra dostali pracovníci na účet preddavok 2 500 eur. Na výplatnú pásku v januári dostali zvyšných 1 500 eur, ale zaúčtovali im celých päťtisíc eur, čo sa zdanilo vyššou sadzbou,“ ilustruje prezidentka komory Iveta Šluchová.

Medicínsko-technickí pracovníci tak dostali v čistom spravidla okolo 3 800 eur namiesto sľubovaných 4 050 eur. Hoci stabilizačný príspevok považuje SK MTP za istú formu odmeny, lepšie by vraj bolo pravidelné ročné zvyšovanie miezd, zlepšenie pracovných podmienok a zabezpečovanie dostatku odborného personálu. Takto sa pracovníci cítia nielen oklamaní, ale aj vystresovaní, lebo podľa zmluvy nesmú nasledujúce tri roky požiadať zníženie pracovného úväzku či preradenie na inú pracovnú pozíciu.

„Väčšina zdravotníkov má obavy z trojročného záväzku, kde mnohí prežívajú pocit, že sa stali rukojemníkmi systému. Boja sa dlhodobých PN alebo situácií, keď budú chcieť zmeniť pracovisko a podobne. Mnohí si preto odložili peniaze na samostatný účet, aby ich v prípade potreby mohli
vrátiť,“ dodáva Šluchová.

Lepíme diery, ktoré tam o chvíľu budú opäť

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) uvádza, že vo všeobecnosti bol o túto formu príspevku záujem, sprevádzal ju však chaos, neistota a obavy.

„Sestry a pôrodné asistentky, ktoré nás kontaktovali, hovorili o tom, že januárová výplata bola citeľne nižšia, a to aj napriek tomu, že im vyplatili druhú časť príspevku. Avizovaných bolo asi 1 500 eur. Reálne bola tá suma nižšia. Či sa príjem zdanil sadzbou 19 alebo 25 percent, je individuálne, ale avizovaná suma, ktorú zdravotníci očakávali, to byť nemusela,“ konštatuje riaditeľ kancelárie SKSaPA Lukáš Kober.

Podľa Komory nedokáže tento príspevok stabilizovať personál ani motivovať nové sestry a pôrodné asistentky. „Samotný príspevok si doslova zobrali tí zdravotníci, ktorí neplánujú odísť z profesie či meniť zamestnávateľa. Priemerný vek sestier je viac ako 52 rokov, takže nemocnice si možno na tri roky zastabilizovali časť zdravotníckeho personálu, ale v rámci plánovania a riadenia ľudských zdrojov ide o nesystémový krok. Doslova lepíme diery, ktoré tam o chvíľu budú opäť,“ uzatvára Kober s dôvetkom, že zmena nastane, keď budú politici počúvať a akceptovať hlas sestier.

https://standard.sk/79331/riaditel-kancelarie-komory-sestier-mladu-generaciu-sestier-vobec-nemame/

Na podporu nemajú nárok tisíce zdravotníkov

Koľko pracovníkov nakoniec o finančnú odmenu požiadalo, nevedno. Ministerstvo zdravotníctva do uzávierky neodpovedalo na otázky, koľko zamestnancov sa o ponúkané peniaze zaujímalo a koľko to štát nakoniec bude stáť. Isté je, že namiesto pocitu akej-takej útechy cítia hnev.

Búria sa nielen tí zdravotníci, ktorí z príspevku dostali o stovky eur menej, než očakávali. Tisíce ďalších totiž táto podpora obišla úplne. Napríklad sedemtisíc zdravotných sestier pracujúcich v ambulanciách, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a školských zariadeniach.

„Na okraji záujmu ako vždy ostali dialyzačné centrá či zdravotníci pracujúci u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. V nemocniciach pracujú aj pomocné sily, respektíve pomocní pracovníci v zdravotníctve, ktorí nie sú zdravotníckymi pracovníkmi, ale pôsobia a pracujú v priamej starostlivosti o pacienta, podobne ako napríklad sanitári,“ vyčíta Kober.

Naprázdno obíde aj zhruba 1 200 vodičov dopravnej a záchrannej zdravotnej služby, hoci mesačne prepravia v rámci Slovenska vyše 150-tisíc pacientov. Hoci ide o skupinu menej príjmových zamestnancov v zdravotníctve, dodnes nedostali ani prisľúbený 350-eurový bonusový covidový príplatok.

„Stabilizačný príspevok sa nevzťahuje ani na zamestnancov Národnej transfúznej služby, ktorí patria k zdravotníkom,“ uzatvára Szalay zoznam ministerstvom prehliadaných profesií.