Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko by pomohlo napadnutému členovi NATO, vyhlásil Zeman po stretnutí s Dudom

Český prezident Miloš Zeman považuje za úplne samozrejmé, že v prípade napadnutia akéhokoľvek členského štátu Severoatlantickej aliancie by Česko dodržalo svoje záväzky a svojim spojencom by pomoc poskytlo. Povedal to v utorok po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Zeman tým reagoval na vyhlásenie expremiéra a prezidentského kandidáta Andreja Babiša v predvolebnej diskusii, že v prípade napadnutia Poľska či pobaltských krajín by tam ako prezident nevyslal vojakov. Po skončení diskusie však na sociálnej sieti uviedol, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane dodržal.

Zeman podotkol, že v Česku prebieha volebná kampaň, čo je podľa neho "občianska vojna svojho druhu". Niektoré vyhlásenia, ktoré môžu byť vytrhnuté z kontextu, pôsobia podľa českého prezidenta ako rozbuška. Predvolebnú atmosféru v Česku označil za džungľu. "Nie je dobré podliehať predvolebnej hystérii a jednotlivé výroky vytrhávať z kontextu," dodal.

Pripomenul však, že Babiš otázku pomoci Poľsku označil za hypotetickú. "Ešte pred rokom by som ja sám označil za hypotetickú otázku o pomoci Ukrajine," zdôraznil Zeman. Ruský útok na Ukrajinu podľa neho nikto neočakával a napriek tomu k nemu došlo. Na druhej strane to ale podľa Zemana bola Babišova vláda, ktorá potvrdila rozmiestnenie českých jednotiek v pobaltských krajinách.

Poľský prezident Andrzej Duda k Babišovým výrokom uviedol, že síce išlo o teoretickú situáciu, článok 5 Severoatlantickej zmluvy je však veľmi praktický. "Otázka položená jednému z kandidátov nebola úplne múdra. Možno sa ho mali spýtať, čo by urobil, ak by zaútočili na Slovensko," povedal poľský prezident s odkazom na slovenský pôvod českého expremiéra.

Utorková schôdzka najvyšších predstaviteľov ČR a Poľska v českom prihraničnom meste Náchod sa konala v rámci Zemanových rozlúčkových stretnutí na konci jeho druhého mandátu. Ako podotkol Zeman, išlo o jeho dvanáste prezidentské stretnutie s Dudom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prezidentka zatiaľ nevidí dôvod chodiť na rokovania vlády, o bodoch rozhoduje ešte pred nimi

Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nevidí dôvod chodiť na rokovania dočasne poverenej vlády. Ako vysvetlila, rozhodovanie o bodoch, ku ktorým sa má vzhľadom na obmedzené právomoci kabinetu vyjadriť, sa deje ešte pred tým, ako vláda zasadne.

"Ten súhlas alebo nesúhlas, ktorý udeľujem vláde, sa musí udiať vopred. Ja som dopredu oboznámená s podkladmi a s bodmi, ku ktorým sa mám vyjadriť. Buď sa k nim vyjadrím súhlasne, alebo nesúhlasne, následne to vláda už len sprocesuje," priblížila Čaputová.

Dočasne poverená vláda by až do predčasných volieb mala pokračovať v režime, ktorý sa začal v decembri jej odvolaním. "Nie je to najšťastnejšie, je to vláda, ktorá je odvolaná, a z povahy veci vyplýva, že jej právomoci sú limitované. To je aj dôvod, pre ktorý som hovorila o potrebe predčasných volieb už v júni," podotkla prezidentka.

Ako pripomenula, niektoré právomoci nemôže vláda vôbec vykonávať a časť právomocí môže vykonávať s jej súhlasom. "Pokiaľ ide o nejaké úvahy o tom, že by sa právomoci, ktoré vykonávať nesmie, dali obchádzať, nie je to celkom tak, pretože nie všetko sa dá schváliť cez zákon v parlamente, čo je jediná cesta, ktorou môže vláda realizovať závažnejšie kroky," myslí si hlava štátu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecko odložilo rokovania so Švédskom a Fínskom o ich vstupe do NATO

Turecko odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do Severoatlantickej aliancie. V utorok o tom informovali turecké médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP. Tieto rokovania sa mali konať vo februári, uviedli turecké diplomatické zdroje.

Rozhodnutie Ankary prišlo podľa TASR deň po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Švédsko, aby neočakávalo, že Turecko podporí jeho žiadosť o vstup do NATO.

AFP konštatuje, že Erdoganove výroky, rovnako ako rozhodnutie o odložení rokovaní so Štokholmom a Helsinkami, znižujú šance oboch severských krajín, aby sa do NATO dostali ešte pred májovými parlamentnými a prezidentskými voľbami v Turecku.

Obe krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí na budúci mesiac.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v utorok po prvý raz naznačil, že jeho krajina bude možno zvažovať aj členstvo v NATO bez Švédska, a to z dôvodu diplomatických problémov medzi Ankarou a Štokholmom.

Na predchádzajúcich kolách trojstranných rozhovorov sa zúčastnili predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí. Boli zamerané na konkrétne turecké požiadavky, medzi ktoré patrí vydanie desiatok podozrivých osôb prevažne kurdského pôvodu do Turecka.

Erdogan v pondelok kritizoval víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Odsúdil predovšetkým pálenie Koránu počas demonštrácie zorganizovanej protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Erdogan kritizoval švédske úrady, že takúto demonštráciu povolili napriek ostrým námietkam Turecka.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ruská armáda potrebuje veľké reformy, čelí totiž celému Západu, vyhlásil Gerasimov

Ozbrojené sily Ruskej federácie potrebujú výrazné reformy, zdôraznil v utorok náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov po 11 mesiacoch bojov na Ukrajine.

"Takú úroveň a intenzitu bojových operácií ešte moderné Rusko nezažilo," povedal Gerasimov v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty. Ruská armáda podľa jeho slov v súčasnosti čelí prakticky celému Západu.

Dodal, že pri prebudovaní a rozvoji ozbrojených síl budú zohľadnené skúsenosti nadobudnuté počas bojov na Ukrajine. Kľúčové bude zriadenie vojenských obvodov v Petrohrade a Moskve, ktoré bude reakciou na plánované pristúpenie Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, povedal.

Dodal, že Moskva plánuje aj vytvorenie troch veľkých vojenských jednotiek s obrnenou pechotou v Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine, ktorých časti Rusko vlani nezákonne anektovalo.

Gerasimov načrtol, že plánuje zriadiť armádny zbor v Karelskej republike na severozápade Ruska, ktorá hraničí s Fínskom. Cieľom týchto reforiem je podľa neho zabezpečenie suverenity Ruska a vytvorenie podmienok pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny.

Zároveň priznal problémy s čiastočnou mobilizáciou záložníkov, ktorú vlani v septembri vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že pôvodne nastavený systém nespĺňal moderné požiadavky, a preto bol v procese mobilizácie upravený. "Takáto mobilizácia nebola od druhej svetovej vojny," povedal Gerasimov.

Niektorí povolaní záložníci boli nespôsobilí na vojenskú službu pre svoj vek, zdravotný stav či iné dôvody, píše DPA. Vojaci sa tiež sťažovali na nedostatok techniky.

Západní odborníci tvrdia, že Rusko sa vo vojne na Ukrajine chystá na veľkú ofenzívu.

(tasr) 

Minúta  |  

Samosprávy koncom januára na protest proti vláde vypnú verejné osvetlenie

Samosprávy 30. januára večer vypnú na polhodinu verejné osvetlenie. Vyjadriť tak chcú nespokojnosť s tým, že vláda nerieši ich otázky.

Zástupcovia miest sa na tom v utorok dohodli na online rokovaní Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). TASR o tom informoval predseda Komory miest ZMOS a podpredseda ZMOS Jozef Božik.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanec Smeru navrhol upraviť ústavu podobne, ako to chceli docieliť referendom

Poslanec Národnej rady (NR) SR Boris Susko (Smer-SD) navrhol upraviť novelu Ústavy SR týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia tak, ako to chceli docieliť v sobotňajšom (21. 1.) referende.

Hoci referendum nebolo úspešné a nezúčastnila sa na ňom nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, Susko poukázal na to, že viac ako 1,2 milióna ľudí sa vyjadrilo za takúto zmenu. Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh sa od referendovej otázky líši tým, že na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 a nie 76 poslancov.

Susko hovorí o troch možnostiach skrátenia volebného obdobia parlamentu, a to uznesením NR SR, ústavným zákonom alebo referendom. Pýta sa, akú logiku má to, že zastupiteľská moc (parlament) má mať legitimitu skrátiť volebné obdobie NR SR a priama moc (občania v referende) takú možnosť nemá mať. Návrh koalície vypustiť z novelizácie referendum označil za selektívne a nevidí za tým iný dôvod ako snahu súčasnej garnitúry udržať sa čo najdlhšie pri moci.

"Videli sme tu celý zvyšok decembra a celý január cirkus, keď odvolaný premiér zháňal 76-ku na to, aby mohol pokračovať vo vláde, na čo poverenie od prezidentky nemal. Teraz vidíme cirkus, ako sa vládna koalícia snaží zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu," podotkol.

Kritizoval pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), ktorý obsahuje aj zakotvenie jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v ústave. Rovnako namietal aj návrh Juraja Šeligu (nezaradený), ktorý zas mieni do ústavy zakotviť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Susko pripomenul, že zmeny nesúvisia s predčasnými voľbami.

"Tieto návrhy sú úplne scestné, nemajú žiadnu legitimitu a my ich ani nemôžeme podporiť," podčiarkol. Pripomenul, že vláde Eduarda Hegera (OĽANO) vyslovil parlament nedôveru a keďže je len dočasne poverená výkonom funkcie, chýbajú jej niektoré kľúčové kompetencie.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.