Preskočiť na obsah
  |  

Švédska polícia podnikla veľkú raziu voči zločineckým gangom

Viacero podozrivých, zadržali švédske úrady v rámci operácie zameranej proti stupňujúcej sa aktivite zločineckých gangov. Polícia počas razií zhabala aj zbrane a veľké množstvo drog. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na piatkové oznámenie švédskej prokuratúry.

Po veľkej policajnej razii v meste Sundsvall zhruba 400 kilometrov severne od hlavného mesta Štokholm zadržali vo štvrtok sedem osôb podozrivých z násilných trestných činov a porušenia zbrojnej a protidrogovej legislatívy, spresnila prokurátorka Karin Everittová.

K zatýkaniu medzitým došlo aj v samotnom Štokholme, kde za uplynulých 24 hodín zadržali 16 ľudí. Medzi zadržanými sú aj dve neplnoleté osoby vo veku 17 rokov. Počas razií zaistili okrem zbraní a drog aj výbušniny.

Švédsko už roky čelí narastajúcej kriminalite zločineckých gangov. Situácia mimoriadne eskalovala v posledných týždňoch, keď sú takmer každodenne hlásené prípady streľby a výbuchy, ktoré sú súčasťou vojny medzi viacerými gangami v Sundvalle a Štolholme.

(tasr, min)

  |  

Vodič pri úteku pred políciou zrazil v Banskej Bystrici chodcov

Vodič automobilu zrazil v piatok popoludní na chodníku v Banskej Bystrici troch chodcov. K zrážke prišlo po tom, ako nerešpektoval výzvu polície na zastavenie a po náraze do iného vozidla zišiel mimo cesty. Banskobystrická krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Policajti sa vodiča osobného automobilu pokúšali zastaviť z dôvodu, že jeho jazda ohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky. "Tento na výzvy polície nereagoval, naopak, dal sa na útek," priblížili policajti.

Vodič počas unikania porušil svojou jazdou viacero dopravných predpisov, nerešpektoval ani dopravné značenie. "Následne s vozidlom havaroval. Po náraze s ďalším vozidlom zišiel mimo cestu, pričom zrazil aj po chodníku idúcich troch chodcov," dodali s tým, že zatiaľ nebol ustálený rozsah zranení.

(tasr, min)

  |  

Ministerstvo zdravotníctva a ambulancie sa dohodli na dofinancovaní sektora

Do ambulancií má ísť 283 miliónov eur navyše. Zdroje sa rozdelia rovnomerne medzi segment všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Rezort zvážil, že k stredajšej ponuke 172 miliónov môže ambulanciám na sanovanie zvýšených nákladov poskytnúť ešte ďalších 111 miliónov eur. Informoval o tom dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po piatkovom rokovaní.

Štyri dni pred kolapsom ambulantnej sféry sa teda súkromní lekári s vládou dohodli. O jeden rok predĺžia zmluvy s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Dôverou.

Poplatky nebudú

Pôvodne hrozilo, že ak sa ministerstvo so súkromnými lekármi nedohodne, tí začnú vyberať dobrovoľné poplatky od dvoch do desiatich eur s prihliadnutím na kúpyschopnosť obyvateľstva.

Hoci minister nedávno načrtol, že zdravotná starostlivosť je čoraz drahšia a v budúcnosti sa nevyhneme „finančnej spoluúčasti pacienta“, po piatkovom rokovaní sa podľa Hegera lekári zaviazali, že nebudú od chorých pýtať peniaze navyše.

Poplatky za poskytovanie zdravotnej starostlivosti aktuálne nie je možné vyberať. "Neplánujeme do legislatívy zavádzať poplatky, určite nie v tomto čase," uistil dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Ambulancie ešte čakajú ďalšie rokovania

Súkromných poskytovateľov teraz čakajú vyjednávania o štátnej pomoci v dôsledku rastúcich cien energií. Niektorým lekárom prišli niekoľkonásobne vyššie zálohové platby. Pôvodne požadovali, aby im štát zastropoval ceny energií ako v prípade domácností.

„Ešte nás čakajú rokovania s ministerstvom hospodárstva o tom, akým spôsobom zabezpečiť, aby ambulancie nepocítili zvýšené platby za energie," priblížil Lengvarský. Dodal, že rezort intenzívne pracuje na vytvorení nového cenníka, na základe ktorého preplácajú zdravotné poisťovne ambulanciám výkony.

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová zdôraznila, že dohoda je zatiaľ len podmienečná. "Našou podmienkou bolo, že dôjde k regulácii cien energií ambulantného sektora v posledných dňoch pred vypršaním našich zmlúv," dodala s dôvetkom, že ambulancie zatiaľ nepatria do žiadnej kapitoly, z ktorej by mohli čerpať štátnu pomoc. Nájdenie riešenia očakáva počas pondelka (30. januára). Ambulancie si podľa nej dali podmienku, že môžu s okamžitou platnosťou vypovedať zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ak im neočakávane narastú náklady a nebudú môcť ďalej udržať prevádzku.

Zástupcovia viacerých organizácií upozornili, že dofinancovanie je esenciálne a neposlúži na rozvoj ambulancií. "Budeme sa musieť uskromniť pri nákupe nových prístrojov a inovatívnych postupov," uviedla prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková.

(tasr, est)

  |  

Belgicko pošle Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 93,6 miliónov eur

Belgicko oznámilo, že pošle Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 93,6 milióna eur. V piatok to uviedol belgický premiér Alexander De Croo, informoval denník The Guardian.

Belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová vyhlásila, že najnovší balík pomoci bude obsahovať protilietadlové rakety zem-vzduch, protitankové zbrane, guľomety, granáty a ďalšiu muníciu.

Niektoré z nich budú pochádzať zo skladov belgických ozbrojených síl a ďalšie Brusel kúpi od belgických zbrojných podnikov. Dedonderová však nespresnila, o aké množstvo zbraní pôjde.

Šéfka belgického rezortu obrany dodala, že Belgicko Ukrajine pošle aj obrnené džípy a nákladné autá. Všetky vozidlá sú schopné prevádzky alebo sa čoskoro podrobia kompletnému servisu.

Belgicko už vrátane najnovšieho balíka poskytlo Ukrajine väčšiu vojenskú pomoc, než ktorejkoľvek inej krajine.

(tasr, min)

  |  

Je to referendum o Babišovi, uviedol Babiš o českých voľbách prezidenta

Český prezidentský kandidát Andrej Babiš očakáva "obrovskú" volebnú účasť v druhom kole volieb. Poukázal pri tom na prieskumy, ktoré naznačujú, že k urnám by mohlo prísť až 84 percent voličov. V prvom kole ich prišlo 68 percent. Babiš vystúpil pred novinármi po tom, ako odovzdal svoj hlas v piatok popoludní na obecnom úrade v Průhoniciach pri Prahe, informuje TASR.

"Je to referendum o Babišovi, to viete," zhodnotil podstatu volieb. "Ak majú ľudia pocit, že sa majú horšie než za Babiša, tak by toho Babiša mali voliť," odporučil český expremiér, ktorý bol v úrade v rokoch 2017 – 2021.

Podľa neho sa v týchto voľbách rozhoduje o budúcnosti krajiny. "Máme päťkoalíciu, ktorú volilo 46 percent oprávnených voličov. Tri milióny voličov majú zastúpenie v opozícii, milión nemá zastúpenie vôbec," skonštatoval. Od prezidenta očakáva, že by mal byť pracovitý, poznať problémy ľudí a mať prehľad v jednotlivých rezortoch.        

V prípade svojho zvolenia by chcel s premiérom Petrom Fialom spolupracovať na odstránení nevraživosti v spoločnosti. Situáciu označil za "hroznú" a vyjadril potešenie, že so svojím rivalom Petrom Pavlom mali v priebehu štvrtka a piatka neútočné debaty a ukázali, že vedia spolupracovať. Ak bude zvolený Pavel, tak aj v tom prípade Babiš vyzve ľudí, aby odložili nenávisť.

Krátko po prípadnom zvolení za prezidenta by Babiš navštívil krajiny Vyšehradskej štvorky, kde by chcel získať podporu pre svoj mierový plán pre Ukrajinu. Už predtým – podobne ako Pavel – avizoval, že jeho prvá cesta by mierila na Slovensko.

Podľa vlastných slov je rád, že už aj bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Pavel prebral jeho rétoriku a hovorí o mieri. Česi hlasujú v druhom kole prezidentských volieb v piatok od 14.00 do 22.00 h. Volebné miestnosti sa opäť otvoria v sobotu o 8.00 h, voliť bude možné do 14.00 h.

(tasr, min)

  |  

Vo Fínsku odsúdili dvoch novinárov za zverejnenie tajných vojenských informácií

Fínsky súd v piatok usvedčil dvoch investigatívnych novinárov jedného z najväčších fínskych denníkov zo zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa obrany krajiny. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.

Prokuratúra žiadala pre redaktorov denníka Helsingin Sanomat – Tuoma Pietiläinena a Lauru Halmiovú – podmienečný trest v trvaní minimálne 1,5 roka väzenia. Súd však namiesto toho udelil Pietiläinenovi len finančnú pokutu v nezverejnenej výške, zatiaľ čo Halmiová vyviazla bez trestu, keďže jej úloha pri publikovaní sporného článku bola len okrajová.

Obaja však boli uznaní za vinných z odhalenia štátnych tajomstiev. Helsinský súd zároveň zbavil viny vtedajšieho manažéra denníka Helsingin Sanomat. Verdikt ešte nie je konečný a obe strany sporu môžu ešte podať odvolanie.

Prokuratúra tvrdila, že článok, ktorý Pietiläinen a Halmiová zverejnili v roku 2017, obsahoval informácie z tajných dokumentov. Obžalovaní sa bránili tvrdením, že vychádzali len z verejne dostupných zdrojov a že nijaké štátne tajomstvá neprezradili.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) označila verdikt fínskeho súdu za "nebezpečný precedens" v krajine, ktorá sa umiestňuje na popredných priečkach v globálnom indexe slobody tlače. Predmetný článok uverejnený 16. decembra 2017 v denníku Helsingin Sanomat sa zaoberal činnosťou centra fínskej vojenskej rozviedky, ktoré zhromažďovalo informácie pre armádu.

V texte sa napríklad objavili vtedy desať rokov staré približné údaje týkajúce sa polohy centra a úloh spravodajskej jednotky. Podľa verdiktu okresného súdu v Helsinkách článok obsahoval viacero informácií, ktoré mali ostať utajené v záujme bezpečnosti Fínska, uviedla tamojšia verejnoprávna televízia YLE.

(tasr, min)