Minister Náhorného Karabachu: Už 50 dní žijeme v izolácii, ohrozených je 30-tisíc detí. Vyzývam civilizované krajiny, ozvite sa

Náhorný Karabach je malá enkláva uprostred Azerbajdžanu. Za posledné desaťročia tu vypuklo niekoľko konfliktov, posledný v roku 2020, keď Azerbajdžan pričlenil časť územia. Prímerie odvtedy garantuje Rusko, Azerbajdžan sa od 12. decembra usiluje zmeniť status quo. O vzniknutej situácii po blokáde Lačinského koridoru sme sa rozprávali s ministrom zahraničných vecí Náhorného Karabachu Sergejom Kazaryanom. Rozhovor sa uskutočnil cez videohovor.

Arméni, ktorí žijú v Náhornom Karabachu, sú už 50 dní blokovaní a odkázaní na samých seba. Arménsko nedokáže vyvinúť žiadnu významnejšiu aktivitu na ich pomoc, nekoná ani Rusko, ktoré garantuje mierovú dohodu po vojne v roku 2020. Náhorný Karabach, ktorí Arméni nazývajú Arcech, dúfa v pomoc a podporu medzinárodného spoločenstva. Keďže je u nás zaužívaný názov Náhorný Karabach, používame ho aj v rozhovore.

Aká je situácia s Lačinským koridorom?

Bohužiaľ, ako viete, 12. decembra isté azerbajdžanské štruktúry, maskované za ekológov, zablokovali túto cestu. Želali by sme si a sme pripravení prijať medzinárodných expertov na monitorovanie situácie. Môžu si robiť svoju prácu na oboch stranách sporu. Taký variant však Azerbajdžan odmieta, pretože cieľ tejto akcie je celkom iný.

Čo považujete za jeho cieľ?

Myslím si, že je to zrejmé. Cieľom je vyvinúť značný tlak na obyvateľov Náhorného Karabachu a pripraviť ľudí o základné potreby a živobytie. Ide teda o porušovanie ich základných ľudských práv pre 120-tisíc našich obyvateľov, z toho 30-tisíc detí.

Prečo si myslíte, že cieľom je práve takáto likvidačná blokáda?

Pretože azerbajdžanská strana zablokovala aj dodávky plynu a bolo poškodené elektrické vedenie. Našu požiadavku, aby umožnili opravárske práce na tejto základnej infraštruktúre, odmietli, čo hovorí nielen o povahe týchto škôd, ale aj ich zámere.

Ako dlho môže Náhorný Karabach vydržať v tejto izolácii?

Trvá to už 50 dní. Obávame sa o svoju fyzickú bezpečnosť, o svoje právo žiť vo svojej historickej vlasti, o zachovanie základných ľudských práv. Ale tento boj nám dodáva aj silu. Vieme, že bez ohľadu na všetky komplikácie, bohužiaľ, inú možnosť nemáme. Situácia sa každým dňom zhoršuje. Dúfame v zodpovedajúcu reakciu medzinárodného spoločenstva vrátane európskych štruktúr. Neraz sme tvrdili, že to nie je len otázka obyvateľstva Náhorného Karabachu, ale aj otázka univerzálnych ľudských hodnôt. V tejto situácii čakáme na reakciu medzinárodného spoločenstva, ktoré musí odsúdiť túto genocídnu politiku azerbajdžanskej strany a pritlačiť na opatrenia na čo najskoršie odblokovanie tohto koridoru.

PolitikaPomôžte ukončiť etnické čistky v Náhornom Karabachu, žiada Arménsko Medzinárodný súdny dvor

Nejde len o teplo, energie, ale aj o lieky a ďalšie veci. Spýtam sa vás ešte raz, ak by koridor Azerbajdžanci neodblokovali, ako dlho môže Náhodný Karabach prežiť v takejto izolácii?

Chápem vašu otázku, ale je ťažké povedať, ako dlho vydržíme, ak neintervenuje medzinárodné spoločenstvo. Na druhej strane, už sme si tým prešli v roku 1991 a zvládli sme v takomto režime veľmi dlho prežívať bez ohľadu na komplikácie. Je to však pre nás nežiaduci scenár, pretože ide o deti. Až 30-tisíc detí je zbavených základných práv. Nemôžu dostávať zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, život v nedostatku ich poznačí.

Garantom tohto koridoru aj istej základnej ochrany Arménov v regióne je Rusko. To je však práve vo vojne, ale aj tak, ako na vzniknutý problém reagujú Rusi?

Pozrite, jedným z cieľom tejto akcie je diskreditácia ruskej mierotvornej misie. Nie je to po prvý raz, čo sa Azerbajdžan snaží podkopať dôveru a reputáciu mierotvorcov. Veľmi dobre vie, že pri súčasnej zložitej situácii vo svete, keď dominujú udalosti na Ukrajine, sa nám dostáva dvojakého štandardu. V prípade Ukrajiny celý svet hovorí, že sa tam porušujú ľudské práva. Ale tu, bohužiaľ, európske krajiny pokračujú v spolupráci s Azerbajdžanom a kupujú od neho plyn.

To máte pravdu, ale obávam sa, že Západ pre vás – Amerika určite a Európa obávam sa tiež – nebude ochotný spraviť ani zlomok toho, čo Rusko. Existuje operatívna komunikácia medzi vašou vládou v Náhornom Karabachu a Ruskom na dennej báze?

Naše orgány každodenne komunikujú s predstaviteľmi ruského kontingentu mierových síl. A s pomocou Červeného kríža sa využívajú rozličné možnosti na zjednotenie rodín, pretože po zablokovaní cesty veľmi veľa rodín zostalo rozdelených. Časť bola v Arménsku, časť v Náhornom Karabachu. Skromnú časť humanitárnej a zdravotnej pomoci sa s pomocou Červeného kríža a mierotvorcov podarilo dopraviť do Náhorného Karabachu. Mierotvorcovia sa takisto snažia riešiť túto situáciu. Ale tie požiadavky, ktoré zdôrazňuje Azerbajdžan, majú ultimatívny charakter. Žiaľ, veľmi dobre vieme, že nemôžeme tieto požiadavky prijať.

Prečo?

Pretože po nich prídu ďalšie a ďalšie.

Náhorný Karabach je v zložitej situácii, pre vojnu na Ukrajine v zložitejšej, ako to bolo v 90. rokoch. Turci nemajú dôvod zatlačiť na Azerbajdžan, čo v tejto situácii realisticky očakávate od Západu?

Sme si vedomí závažnosti, ale očakávame isté kroky a prístup, a to nielen od Západu. Často opakujeme, že to musí riešiť celé civilizované spoločenstvo. Veríme, že v tomto duchu môže každý v rámci svojich možností reagovať na túto komplikovanú situáciu. V prvom rade očakávame reakciu od členov Minskej skupiny OBSE, teda Ruska, Francúzska a USA, krajín, ktoré dlho viedli rokovací proces a nesú zodpovednosť za túto situáciu. Bohužiaľ, Azerbajdžan tento rokovací proces využíval na zbrojenie. V roku 2020 začal agresiu voči Náhornému Karabachu. Svoju zodpovednosť za to nesie aj Rusko, aj Francúzsko a USA. Keďže situácia je vážna, veríme, že aj stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v kompetencii zatlačiť na Azerbajdžan, aby zrušil túto blokádu. Nehovoríme, že je to zodpovednosť len jedného či dvoch štátov. Nie. Naše očakávaniu sú zviazané so všetkými stranami. Je to zodpovednosť civilizovaného spoločenstva. Je to lakmusový papierik toho, či sa štáty naozaj hlásia k tým hodnotám, o ktorých hovoria. Kto zareaguje, s tým budeme počítať. Kto túto situáciu odignoruje, s tým, bohužiaľ, počítať nemôžeme.

Čo môže urobiť Slovensko a slovenský minister zahraničných vecí? Ako by mohlo pomôcť?

Slovensko si vážime, v minulosti práve z vašej malej krajiny prišli slová podpory v ťažkých chvíľach. Slovensko môže odsúdiť neprípustné kroky Azerbajdžanu. Ste členom civilizovaného spoločenstva, ste členom EÚ, môžete okamžite vyzvať na zrušenie blokády a dodržiavanie ľudských práv, ktoré teraz Azerbajdžan porušuje.