KDH nechce Dzurindu ani Záborskú, ponuku dostal iba Heger. Budaja nechce nikto a Dzurindovi vzrástli šance

Projekt Mikuláša Dzurindu má už dnes silnú podporu médií, v kuloároch sa čoraz viac šepká o dohode Dzurindu s bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý možno povedie jeho kandidátku.

Parlament v utorok schválil termín predčasných volieb, ktoré budú 30. septembra, a na Slovensku sa začína odpočítavať iný čas. Zatiaľ čo Smer a Hlas sú stabilizované a zrejme – zvlášť v prípade Smeru – budú hľadať nejakú možnosť posilnenia kandidátky na poslednú chvíľu, pred pár mesiacmi sa špekulovalo o predvolebnej dohode s SNS, úplne iná situácia je vo zvyšku spektra.

Tu vládne predovšetkým neistota a snaha o spájanie sa prepletá s novým prerozdeľovaním v prostredí medzi KDH, Dzurindom a SaS.

KDH ponúklo miesto číslo dva na svojej kandidátke pre Eduarda Hegera, ponuka sa však viaže iba na jeho osobu, nie pre skupinu najmä liberálnejších politikov, ktorí spolu s Hegerom uvažujú o odchode z OľaNO a vlastnej strane. Povedal to predseda KDH Milan Majerský v relácii TV Markíza Na telo Plus. Majerský sa tak snaží rozdeliť najmä Hegera a ministra obrany Naďa, ktorého zjavne na kandidátke nechcú. Ako povedal, pri stretnutí s Hegerom v Nimnici o ňom ani nebola reč.

Majerský nevie, ako sa Heger rozhodne: „Je dokonca možné, že z tých debát nič nebude a bublina nakoniec spľasne,“ povedal. Heger mohol byť podľa neho lepším premiérom, keby sa bol od Matoviča viac dištancoval.

Majerský sa vymedzil aj voči Modrej koalícii Mikuláša Dzurindu a Miroslava Kollára. Tento projekt označil za liberálny a progresívny. Hypotetickú spoluprácu odmietol s odkazom na zlú skúsenosť s pri dohode s Progresívnym Slovenskom a stranou Spolu pred poslednými voľbami, ktorú vtedy uzavrel Alojz Hlina, s čím podľa neho KDH nemá dobré skúsenosti. Vtedy to však nebola dohoda o spoločnom postupe či jednej kandidátke, iba o neútočení, aj to však voliči nepochopili, keďže práve obavy z progresívnej agendy mnohých mobilizovali pred voľbami.

Šéf KDH Dzurindovu Modrú koalíciu kritizoval slovami, že nevie, čo sú zač, že ide o stranu detí bývalých politikov, ktorá sa až príliš podobá na Matovičovo OĽaNO, ktoré sa tiež pospájalo s malými stranami, vďaka čomu sa napokon stalo „mačkopsom,“ ktorý sa po troch rokoch rozpadol. Spájanie s Dzurindom prirovnal k novému SDK, čo by podľa Majerského mohlo jeho stranu zničiť.

Majerský si nemyslí, že „Mikuláš Dzurinda je ten, ktorý má povedať, či bude s touto krajinou amen,“ pričom polpercentná strana Miroslava Kollára by „nemala určovať pravidlá hry“.

Predseda KDH sa vyjadril aj k spolupráci s inými dvoma malými stranami, o ktorých sa v poslednom čase špekulovalo. Odmietol spoluprácu so stranou Za ľudí, s odkazom na názory členskej základne. Realisticky nevidí ani dohodu so stranou Anny Záborskej. „Cesty Anny Záborskej s KDH sa rozišli ešte v predchádzajúcom volebnom období. Myslím si, že pani Záborská do KDH a o KDH mať záujem nebude,“ povedal Majerský s tým, že Záborská podľa neho už možno v najbližších voľbách ani nebude kandidovať.

Záborská ešte zatiaľ také rozhodnutie neoznámila, jej snahy o rokovanie s KDH však končia dlhodobo nezáujmom na strane KDH.

Majerský tvrdí, že niektorí jednotlivci z KÚ majú záujem o vstup na kandidátku KDH. Podľa kuloárnych informácií o to najviac stojí bývalý europoslanec Branislav Škripek, poslanec Vašečka vyčkáva na vývoj s Eduardom Hegerom a podmienky dohody s Igorom Matovičom. Ponuku od Matoviča považujú v KÚ za istú vec.

Zdá sa teda, že KDH môže ísť napokon do volieb naozaj bez nových posíl. Eduard Heger má na stole aj ponuku od Mikuláša Dzurindu, ktorá by sa nevzťahovala iba na neho, ale aj na ministra Naďa a ďalších politikov.

Dzurindov projekt má už dnes silnú podporu médií, v kuloároch sa čoraz viac šepká o dohode Dzurindu s bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý možno povedie jeho kandidátku.

Táto kandidátka, hoci ju Dzurinda predstavuje ako konsolidovanú a pripravenú skupinu, je tiež pekne rôznorodá. Miroslav Kollár kandidoval pred dvoma rokmi za stranu Andreja Kisku, teraz je v strane založenej Miroslavom Beblavým. Europoslanec Vladimír Bilčík je v strane Spolu, programovo je nerozlíšiteľný od člena Progresívneho Slovenska, ešte nedávno bol v Sieti. Bilčík pred časom podporoval rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá kritizovala slovenskú cirkev aj našu legislatívu o definícií manželstva ako vzťahu muža a ženy. Miroslav Kollár zase v utorok blokoval zákon na podporu tehotných žien, strana sa tak radikálne vymedzuje aj voči umierneným návrhom, aj voči cirkvi. Nazývať to konzervatívno-liberálnym spojenectvom bude naozaj ťažké, ak nie nemožné. Ako sa k tomu postaví Eduard Heger, zostáva otázkou.

Ak by však Korčok a Heger išli na kandidátku Mikuláša Dzurindu, pravdepodobne by tým rozhodli o tom, že strana sa dostane cez päť percent, ale súčasne s tým by zrejme oslabili strany SaS a KDH, čiastočne možno aj Progresívne Slovensko či Sme rodina.

V neľahkej situácii sa ocitá aj liberálny projekt Jána Budaja. Ten spolu so skupinou poslancov už opustil OĽaNO, tá si okamžite zmenila názov a škrtla odkaz na Buajovu niekdajšiu stranu Zmena zdola. Budaj plánoval na zajtra zvolať okrúhly stôl demokratických strán, ale na poslednú chvíľu ho zrušil. Možno predpokladať, že pre nezáujem. O Budaja totiž v tejto chvíli nestojí ani Dzurinda, ani Sulíkova SaS, ani progresívci a už vôbec nie KDH. Môžu za to viaceré spory z minulosti a – v prípade Dzurindu – najmä vyhodnotenie Budajovho správania v politike.

To, čomu sa kedysi hovorilo pravica, je teda osem mesiacov pred voľbami v dezolátnom stave. Zdá sa, že vinníkov nemožno hľadať nikde inde, iba vo vlastných radoch.