Je to žena, pochádza z východnej Európy. Čaputová by vraj mohla byť novou šéfkou NATO

Summit èlenských krajín NATO Zuzana Čaputová počas summitu lídrov členských krajín NATO v anglickom Watforde 4. decembra 2019. Foto: Jakub Kotian/TASR

Nástupníčkou Jensa Stoltenberga v kresle generálneho tajomníka NATO by mohla byť aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. V jej prospech hrajú hneď dve často skloňované požiadavky. Do absolútnej extratriedy však nepatrí.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová patrí do skupiny favoritov na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO). Začiatkom tohto týždňa o tom informoval portál Politico.

Podľa nemenovaného vysokopostaveného európskeho diplomata, na ktorého sa web odvoláva, sa však najčastejšie spomína predĺženie funkčného obdobia súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga.

Na druhom stupni pravdepodobnosti sa nachádza holandský premiér Mark Rutte, estónska premiérka Kaja Kallasová a britský minister obrany Ben Wallace.

Tretiu skupinu menej často spomínaných mien tvoria podľa diplomata litovská premiérka Ingrida Šimonytė, spomínaná prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová z Nemecka.

Čo hrá v jej prospech?

Čaputovej a ostatným zástupkyniam nežnejšieho pohlavia môže hrať do karát fakt, že v radoch NATO údajne existuje tlak na vymenovanie ženy, keďže všetci doterajší generálni tajomníci boli muži. „Je čas na ženskú generálnu tajomníčku,“ povedal aliančný diplomat.

Rovnako by vraj bolo veľmi „logické a triezve“, aby nástupca Stoltenberga pochádzal z východnej časti Európy. Taký človek vraj rozumie „ruskej logike a mentalite“.

Čaputová teda spĺňa obe požiadavky, no jej meno sa v aliančných kruhoch aj tak spomína menej.

Prezidentkin hovorca [zrejme ide o Martina Strižinca, hoci ho portál nemenuje, pozn. red.], záujem slovenskej hlavy štátu o tento lukratívny post pre Politico nepotvrdil, no ani nevyvrátil.

Prezidentka sa podľa neho sústreďuje na svoju súčasnú prácu, no už len možnosť, že sa na tento post dostane niekto zo Slovenska, je vraj „silným odrazom našich zahraničných a bezpečnostných rozhodnutí“. 

Rovnováha v zbrojení

„Budúci generálny tajomník musí hrať tvrdú rovnováhu pri povzbudzovaní hlavných miest, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine a budovaní vlastnej obrany NATO – a to všetko pri formálnom vylúčení z konfliktu,“ píše Politico.

Portál zároveň konštatuje, že rozhodnutie, ktoré si vyžaduje konsenzus lídrov všetkých 30 členských krajín NATO, komplikuje vojna Ruska proti Ukrajine.

Článok Politica nie je precedens

Nie je to prvýkrát, čo médiá skloňujú Čaputovú ako potenciálnu šéfku najväčšieho vojenského paktu na svete. S článkom s týmto posolstvom prišiel v novembri minulého roka aj americký denník New York Times.

V Bruseli aj vo Washingtone v čase uverejnenia článku podľa média panoval konsenzus na tom, aby bol nový líder NATO známy pred prezidentskými voľbami v USA v novembri roku 2024.

Čaputovej sa pritom dovtedy skončí päťročné funkčné obdobie. Hlavu štátu inaugurovali v júni 2019 a ešte nie je zrejmé, či sa bude o ústavnú funkciu uchádzať opätovne.

Stoltenbergovi, bývalému nórskemu premiérovi, uplynie funkčné obdobie 30. septembra tohto roka. Na svojom poste nadsluhuje pre vypuknutie vojny na Ukrajine. Už do konca roka 2022 mal pôvodne nastúpiť na post guvernéra centrálnej banky vo svojej rodnej krajine.


Ďalšie články