Tým odborníkov pod vedením psychológa Christiana Harta publikoval štúdiu, v ktorej sa usiluje poskytnúť dôkazy na požiadavku, že patologické klamanie by sa malo stať diagnózou. Nová diagnóza by mala spadať pod duševné choroby.
Každý z dvadsiatich expertov, ktorí sa na štúdii podieľali, podal svoj návrh na definíciu diagnózy. Medzi vedcami však stále nepanuje zhoda na konečnej definícii patologického klamania. Iba vysoká miera pravidelne opakujúceho sa klamania je jediný zjednocujúci prvok, na ktorom sa dosiaľ zhodli.
Christian Hart popri práci na štúdii zistil, že väčšina ľudí vysloví priemerne jednu lož denne. Usiloval sa vymedziť mieru klamstiev, pri ktorej je nutné spozornieť. Dopracoval sa k záveru, že o nebezpečnej miere klamania možno hovoriť už pri dvoch lžiach denne. Na občasné klamanie štúdia nazerá ako na bežný a normálny stav.
Hart sa domnieva, že za závažný stav je možné považovať už to, že dotyčná osoba klame natoľko, že s tým nevie prestať a môže to zasahovať aj jej okolie. V tomto prípade už hovorí o abnormálnom klamaní, ktoré si vyžaduje liečbu. Hart uvádza, že v štúdii zaznamenáva aj ľudí, ktorí vyslovia lož aj desaťkrát za deň. Tí podľa neho spĺňajú klasický popis prípadovej štúdie patologického klamania.
