Stránka Policajného zboru venovaná hoaxom a podvodom už nedehonestuje občanov zverejňovaním ich kritických súkromných správ spolu s ich fotkou a odkazom na osobný profil. Zmena nastala po tom, ako na možnú protiprávnosť takéhoto konania vlani v novembri upozornil Štandard.
Facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR prestala so zverejňovaním súkromných správ od kritických občanov. Týmto spôsobom sa zviditeľňovala v pravidelnej rubrike s názvom Výber z jednoduchšej policajnej pošty.
V rámci nej v rozmedzí niekoľkých mesiacov publikovala celkovo dvanásť príspevkov. Prvý z nich 22. júna minulého roka a naopak posledný 3. novembra.
Spornou stránkou veci bolo predovšetkým to, že polícia si pri zverejňovaní súkromných správ nedávala námahu so začierňovaním mien odosielateľov a v príspevkoch dokonca umiestňovala ich fotografie vo veľkom formáte a linky na ich súkromné profily.
Správy boli zväčša tvrdej až vulgárnej povahy, no obsahovali aj prirodzenejšie podnety a poznámky. V jednej z nich sa napríklad používateľ Slavomír pozastavoval nad tým, že políciu so zaujatým vystupovaním musí platiť zo svojich daní a napísal, že sa za jej agendu hanbí.
Polícia mlčí, o dôvode môžeme len špekulovať
Zaujímavosťou je, že zmena nastala po tom, ako Štandard v článku z 10. novembra informoval, že polícia môže podľa právnych expertov v dôsledku tohto správania stáť na zlej strane zákona. Od tohto momentu správcovia nezverejnili už ani jeden príspevok rovnakého druhu.
To, či muži zákona ukončili rubriku v reakcii na článok Štandardu alebo ide o vec náhody, prípadne to, či za rozhodnutím stojí iný dôvod, sme sa nedozvedeli. Tlačové oddelenie Prezídia Policajného zboru totiž na našu otázku ani po štyroch dňoch nereagovalo.
Pripomeňme, že experti pre Štandard konkretizovali, že polícia môže porušovať paragrafy 376 a 377 Trestného zákona.
„Kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ znie prvý.
„Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ stojí v druhom.
Občanov vraj chceli motivovať
Hovorkyňa prezídia Denisa Bárdyová sa vlani v novembri k problematike možnej protiprávnosti priamo nevyjadrila, no pre Štandard uviedla, že pri zverejňovaní týchto príspevkov chceli v prvom rade povzbudiť časť spoločnosti, ktorej jednotlivci sa stretávajú s nevhodnými prejavmi.
„Policajný zbor chce motivovať občanov, aby sa nenechali zastrašovať podobnými správami, aby o nich verejne hovorili a aby v Policajnom zbore videli inštitúciu, ktorá sa dokáže takýmto prejavom verejne postaviť, odsúdiť ich a ich autorov demotivovať v pokračovaní takej činnosti,“ pokračovala.
V druhom rade vraj polícia zverejňovaním podobných správ reagovala na niektoré dezinformácie, ktoré sa šíria. Bárdyová tým narážala na skutočnosť, že fotky dopĺňal obsiahly popis, v ktorom polícia oponovala niektorým rozšíreným nepravdám.
„V treťom rade ide z pohľadu Policajného zboru o strategický krok vo vzťahu ku kontinuálnym pokusom o ovplyvňovanie jeho príslušníkov či priamo utlmenie činnosti niektorých jeho súčastí,“ pokračovala hovorkyňa s dôvetkom, že zbor chce vyslať signál, že polícia vo svojich aktivitách bude pokračovať nezávisle od toho, aký typ vyhrážky či nátlaku bude k jej príslušníkom smerovať.
Bárdyová vtedajšiu reakciu uzavrela tvrdením, že názvy používateľských účtov a ich fotografie boli verejne dostupnými materiálmi pre akéhokoľvek používateľa internetu.