Európska komisia presadzuje homoadopcie, matku a otca má nahradiť prvý a druhý rodič. Minister Karas je proti.
Európska komisia pripravila návrh nariadenia EÚ o uznávaní rodičovstva. S uznávaním rodičovstva otca a matky samozrejme problém nie je, to funguje odjakživa. Eurokomisia však chce presadiť, aby sme za rodičov uznávali aj osoby rovnakého pohlavia.
Nejde o úplne novú vec, o tomto návrhu sme informovali už v máji minulého roka. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vtedy povedala, že „ak ste rodičom v jednej krajine, ste rodičom v každej krajine“.
Teraz sa proces presúva do fázy schválenia Komisiou, po ňom by malo nasledovať hlasovanie v Európskom parlamente a v Rade. Keďže sa v tejto veci vyžaduje súhlas všetkých krajín, návrh zrejme Radou neprejde. Aj Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Viliama Karasa zaujalo k návrhu odmietavý postoj. Slovensko by tak popri Maďarsku a Poľsku malo byť ďalšou krajinou, ktorá bude nariadenie blokovať.
Napriek tomu je dôležité všimnúť si, ako o tejto veci uvažuje Európska komisia.
Eurokomisia sa posúva k dúhe
V západnom svete sa vedie spor o rodičovstvo. Z biologického hľadiska platí, že dieťa má otca a matku. Aj právne určovanie rodičovstva vychádza z biologickej reality. Dnes však mnohé krajiny tento súvis práva s realitou opúšťajú. Kvôli dúhovej ideológii. Eurokomisia sa k nim pridáva a chce, aby sa za rodičov považovali aj osoby, ktoré nimi nie sú.
Príloha nariadenia obsahuje vzor tlačív, ktorými sa má preukazovať rodičovstvo v Únii. Rodičia sa v nich neoznačujú ako matka a otec, ale ako prvý rodič a druhý rodič. Pohlavie dieťaťa možno zaškrtnúť buď mužské, ženské, alebo neuvedené, pohlavie rodičov sa v tlačivách pre istotu vôbec neuvádza. Európska komisia bola často považovaná skôr za pragmatickú, neideologickú inštitúciu, minimálne v porovnaní s Európskym parlamentom.
Žiaľ, už to neplatí.
Eurokomisia svoj postoj obhajuje najlepším záujmom dieťaťa. Lenže v najlepšom záujme dieťaťa je to, aby mohlo vyrastať s mamou a otcom. Pre dieťa je ale tiež dôležité, aby nebolo klamané o svojom pôvode a o tom, kto sú jeho rodičia. Nariadenie má potenciál prispieť k tomu, že ešte viac detí bude vyrastať v nekompletnej rodine, kde chýba buď otec, alebo matka – napríklad adopciou osobami rovnakého pohlavia. Eurokomisia ukazuje, ako ľahko sa dá „najlepší záujem dieťaťa“ prekrútiť proti deťom. Aj na tento pojem si už treba dávať pozor. Komisia navyše hovorí, že nariadenie sa má aplikovať aj na prípady náhradného materstva, ktoré vykorisťuje chudobné ženy a z detí robí tovar.
Keď už sme pri surogácii – Eurokomisia sa chystá podporiť umelé oplodnenie a náhradné materstvo aj iným nariadením, ktorým chce uľahčiť cezhraničnú výmenu látok ľudského pôvodu. Za také látky výslovne považuje aj spermie a vajíčka, embryonálne kmeňové bunky (ktoré sa získavajú zabíjaním embryí), dokonca aj samotné ľudské embryá. Komisia sa pritom sústredí výhradne na technické a bezpečnostné otázky, etické limity nerieši. Zjednodušenie výmeny eticky sporných látok ľudského pôvodu bude mať za následok viac vykorisťovania (najmä žien) v ekonomicky slabších krajinách, a viac zneužívania pri ich používaní v krajinách s nízkymi etickými štandardmi. Ministerstvo zdravotníctva zaujalo k tomuto nariadeniu súhlasný postoj.
Európska komisia chce z Európskej únie spraviť nástroj ideologickej kolonizácie – má vytvárať tlak na krajiny, najmä tie z východnej Európy, aby prijali gender ideológiu, ktorá sa šíri najmä zo západnej časti Európy. Takto už neskrývane funguje Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor EÚ. S týmto sme však do EÚ nevstupovali, len si spomeňme na Deklaráciu Národnej rady SR o zvrchovanosti členských štátov v kultúrno-etických otázkach z januára 2002. Európska únia sa pre vytváranie ideologického nátlaku stáva čoraz nedôveryhodnejšou inštitúciou.
Návrh nariadenia zasahuje do práva štátov na výhradu verejného poriadku. Štáty si chránia integritu svojho právneho poriadku tým, že odmietajú aplikovať právo cudzieho štátu, ktoré sa prieči ich verejnému poriadku. Náš Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom túto zásadu vyjadruje takto: „Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“
Európska komisia by však právo štátov na výhradu verejného poriadku rada zregulovala. Nariadenie síce počíta s možnosťou výhrady verejného poriadku, ale súčasne ho chce limitovať, najmä právom EÚ, pričom osobitne odkazuje na článok 21 Charty základných práv o zákaze diskriminácie (aj) na základe sexuálnej orientácie. Aby nedošlo k interpretačnému omylu, dôvodová správa k Nariadeniu uvádza, že rodičovstvo sa má uznávať „bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo dieťa počaté alebo sa narodilo, a bez ohľadu na druh rodiny dieťaťa.“ V tomto duchu sa má aj znemožniť výhrada verejného poriadku. Darmo bude štát argumentovať, že dve ženy nemôžu porodiť to isté dieťa, darmo sa bude oháňať výhradou verejného poriadku. Keď bude treba, výhrada verejného poriadku sa okliešti cez Súdny dvor EÚ. Takýto zásadný zásah do suverenity štátu už súd spravil v prípade Coman.
Komisia chce počuť vaše názory
Ak by sa k tomuto návrhu chceli vyjadriť aj bežní občania alebo organizácie, Európska komisia dáva takúto možnosť do pondelka 13. februára 2023 (do polnoci) na stránke iniciatívy. Pred vyplnením spätnej väzby je potrebné vytvoriť si účet.
Pre zaujímavosť uveďme, že k nariadeniu sa mohli občania vyjadriť už v skoršej fáze prípravy dokumentu pred rokom a pol. Zo Slovenska vtedy prišlo najviac odpovedí, spolu ich bolo 117, čo predstavuje približne tretinu všetkých odpovedí. Komisia vo vyhodnotení dotazníka uviedla, že slovenskí respondenti „boli väčšinou kritickí voči prijatiu akejkoľvek iniciatívy na úrovni EÚ o uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi.“
Možno by teraz takýchto nesúhlasných vyjadrení mohlo byť ešte viac.