Washington Post: Pentagón riadil na Ukrajine prísne tajné programy. Chce ich obnoviť

Pentagón chce na Ukrajine obnoviť prísne tajné programy. Ak by mu dal Kongres zelenú, armádne jednotky pre špeciálne operácie by opäť mohli využívať ukrajinských operatívcov na pozorovanie ruských pohybov a na boj proti dezinformáciám, píše denník Washington Post.

Podľa denníka Pentagón nalieha na Kongres, aby obnovil na Ukrajine financovanie dvoch prísne tajných programov, ktoré musel pozastaviť pred minuloročnou ruskou inváziou. Odvoláva sa na súčasných a bývalých predstaviteľov americkej administratívy, z ktorých väčšina hovorila pod podmienkou anonymity.

Tvrdia, že v prípade úspechu v Kongrese by sa mohli tieto programy opätovne sfunkčniť už v roku 2024. Nie je však jasné, či by administratíva prezidenta Joea Bidena umožnila komandám vrátiť sa priamo na Ukrajinu, alebo či by programy riadili z niektorej zo susedných krajín.

Oprášiť vzťahy

Vojenskí predstavitelia sa už nevedia dočkať obnovenia týchto aktivít, pretože súčasná vojna by im mohla narušiť ťažko vypestované vzťahy s Ukrajincami, citoval denník Marka Schwartza, trojhviezdičkového generála vo výslužbe, ktorý viedol americké špeciálne operácie v Európe v čase spustenia oboch programov v roku 2018.

„Keď pozastavíte tieto veci, pretože rozsah konfliktu sa mení, stratíte prístup… Prídete o informácie a spravodajské údaje o tom, čo sa v konflikte vlastne deje,“ vysvetlil generál.

Washington Post pripomína, že americké komandá už mnoho rokov platia vybrané zahraničné vojenské a polovojenské jednotky na Blízkom východe, v Ázii a Afrike. Využívajú ju ich ako „zástupcov“ v protiteroristických operáciách proti al-Káide, Islamskému štátu a ich pridruženým skupinám. Novšie programy, ako tie na Ukrajine, sú považované za formu „neregulárneho boja“. Sú určené proti protivníkom ako Rusko a Čína, s ktorými sú Spojené štáty v konkurenčnom boji, ale nie v otvorenom ozbrojenom konflikte.

Za a proti

Kritici programov sa však obávajú, že môžu zatiahnuť Spojené štáty do priamejšej úlohy vo vojne na Ukrajine. Rusko by totiž mohlo chápať reaktiváciu programov ako provokáciu – a reagovať rozšírením rozsahu vojny.

„To, čo sa začalo ako prieskumná misia, sa môže rýchlo zmeniť na bojovú… Myslím si, že na Ukrajine je to reálna možnosť, a nie som si istý, ako chce ministerstvo zmeniť názory ľudí v Kongrese,“ uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi v Kongrese. Podľa jeho slov sa totiž Pentagón bude snažiť získať si na svoju stranu skeptických zákonodarcov.

Zástupcovia obrany však predkladajú nasledovný argument: že na rozdiel od väčšieho a otvorenejšieho úsilia Pentagónu o vyzbrojenie ukrajinskej armády by tieto tajné programy priamo neprispievali k bojovej schopnosti Ukrajiny. A to z toho dôvodu, že ukrajinskí operatívci a ich americkí riadiaci dôstojníci by mali oprávnenie len na „nenásilné akcie“, ako to robili do pozastavenia týchto aktivít.

Podľa denníka sa Pentagón neúspešne snažil o revíziu zákona, keď Kongres diskutoval o tohtoročnej legislatíve o rozpočte na obranu. Vojenskí predstavitelia však teraz tlačia na to, aby programy pokračovali aj v prípade, ak hostiteľská krajina, nie samotné Spojené štáty, vstúpi do otvorenej vojny. Zároveň chcú presvedčiť zákonodarcov o rozšírení zákona, aby nebolo možné programy v budúcnosti pozastaviť.

Tajné programy

Operácie, aké prebiehali na Ukrajine, majú názov „programy 1202“, približuje Washington Post. A to podľa odseku 1202 zákona o národnej obrane z roku 2018, ktorý povoľuje ich vykonávanie a financovanie. Výnimkou je obdobie tzv. „tradičného ozbrojeného konfliktu“, aký sa vlani rozhorel na Ukrajine, pričom viedol k pozastaveniu programov.

Pred ruskou inváziou riadili americké špeciálne jednotky na Ukrajine dva programy „zástupnej“, „nepravidelnej vojny“.

„Mali sme ľudí, ktorí rozkrývali ruskú propagandu a na svojich blogoch rozprávali skutočné príbehy,“ opísal pre Washington Post prvý program zdroj z komunity pre špeciálne operácie.

Druhý program slúžil na vysielanie ukrajinských operatívcov na tajné prieskumné misie na východe Ukrajiny. „Mali sme vycvičených zástupcov na zbieranie signálov z ruských radarov… podobné veci,“ povedal ďalší zdroj. „Ukrajincov sme necvičili a neplatili za to, aby išli za nás zabíjať Rusov,“ dodal.

Spomínaný generál Schwartz k tomu poznamenal, že americké komandá neposkytovali svojim zástupcom na Ukrajine výcvik a zbrane, ktoré by neskôr v prípade zneužitia mohli spôsobiť problémy.

„Nechceli sme vybaviť Ukrajincov sofistikovanými prostriedkami na ničenie, pretože ak by ich previezli cez hranicu do Ruska a použili by americké výbušniny na sabotážne operácie, ktoré sme neschválili, nastala by eskalácia,“ upozornil.

Zlom v Nigeri

Washington Post konštatuje, že aj v prípade obnovenia programov by tie boli stále obmedzené len na „nebojové operácie“. Odsek 1202 totiž špecifikuje, že zástupné jednotky nemôžu vykonávať misie, na ktoré nemajú oprávnenie ani americké špeciálne jednotky.

Toto obmedzenie zaviedli kongresové výbory pre obranu po tom, čo americké komandá použili protiteroristické zástupné programy na bojové misie, ktoré sa skončili neúspechom, pričom prekvapili aj samotných zákonodarcov, pripomenul nemenovaný predstaviteľ Kongresu.

Napríklad v roku 2017 sa americké zelené barety v Nigeri a ich tamojšie zástupné jednotky ocitli pod paľbou povstalcov. Zahynuli štyria americkí vojaci. Zákonodarcov to mimoriadne nahnevalo. Ako tvrdili, vôbec netušili, že americkí vojaci v Nigeri sa podieľajú na takýchto nebezpečných misiách.

„Niger bol pre mnohých členov kľúčovým momentom,“ dodal zdroj z Kongresu.