Utorkové rozhodnutie Európskeho parlamentu znamená, že po roku 2035 si nové auto so spaľovacím motorom na území Európskej únie už nekúpime. Návrh však prešiel pomerne tesne a istá šanca na zvrat stále existuje. Ako pri revolúcii v osobnej mobilite hlasovali slovenskí europoslanci?
Európsky parlament v utorok definitívne schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest a nahradiť elektrickými vozidlami do polovice tohto storočia.
Členské štáty Európskej únie už príslušnú legislatívu schválili a teraz ju odsúhlasil aj europarlament. A to aj napriek odporu konzervatívnych poslancov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.
Napriek laickému zdaniu, že v Bruseli existuje v tejto otázke veľký konsenzus, hlasovanie o prelome v automobilovom priemysle bolo pomerne tesné. V pléne síce hlasovalo za zákaz 340 poslancov, no až 279 z nich bolo proti a 21 zástupcov členských štátov sa zdržalo.
Ako hlasovali naši europoslanci?
Pokiaľ ide o zástupcov Slovenska, návrh podporili ôsmi z nich. Menovite Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Šimečka, Michal Wiezik a Katarína Roth Neveďalová.
Proti zákazu sa zas vyslovili piati. Konkrétne Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Miroslav Radačovský, Ivan Štefanec a Milan Uhrík.
Hlasovania, ktorého kompletné výsledky nájdete na tejto adrese, sa zdržal iba jeden slovenský europoslanec Peter Pollák.
Za a proti
Stúpenci legislatívy argumentujú, že európskym výrobcom automobilov poskytne jasný časový rámec prechodu na výrobu elektrických vozidiel s nulovými emisiami. A podporí aj investície v rámci boja s konkurenciou z Číny a USA. Okrem toho vraj zákaz predaja áut so spaľovacími motormi podporí aj ambiciózny plán EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou ekonomikou.
Oponenti zákazu však tvrdia, že ani európsky priemysel, ani mnohí motoristi nie sú pripravení na také dramatické prerušenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom, ktoré ohrozuje státisíce pracovných miest.
Varovali pred „efektom Havany“, teda predlžovaním využívania starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpu drahého elektromobilu.
Šanca na spiatočku či pribrzdenie stále existuje
Ako však pripomenul komentátor českého portálu Echo 24 Daniel Kaiser, ani s definitívnym koncom spaľovacích motorov to nemusí byť až také jednoznačné, ako sa zdá. Skeptici si totiž vyrokovali dve výnimky. Prvou sú zadné dvierka pre spaľovacie motory, pokiaľ dokážu jazdiť na syntetické palivá. Druhou je opätovné preskúmanie zákazu v roku 2026.
V súčasnosti je približne 12 percent nových áut predaných v EÚ elektrických, pričom spotrebitelia sa chtiac-nechtiac postupne vzdávajú áut s konvenčnými agregátmi vzhľadom na čoraz prísnejšie normy a vyššie ceny palív.
Existuje aj druhý bič
Paralelne so zákazom predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035 sa na úrovni Európskej únie rozhoduje aj o novej emisnej norme Euro 7, ktorú vlani na jeseň predložila Európska komisia.
Norma Euro 7 prenáša emisné limity pre všetky motorové vozidlá: osobné, dodávkové, autobusové a nákladné autá, pod jeden súbor pravidiel. Nové pravidlá sú palivovo a technologicky neutrálne a stanovujú rovnaké limity bez ohľadu na to, či auto používa benzín, naftu, elektromotor alebo alternatívne palivá.
Nové pravidlá majú podľa EK zaistiť lepšiu kontrolu emisií znečisťujúcich látok zo všetkých nových vozidiel, a to rozšírením rozsahu jazdných podmienok, na ktoré sa vzťahujú testy emisií. Zaktualizujú a sprísnia limity pre emisie znečisťujúcich látok. Limity sa sprísnia pre nákladné autá a autobusy a najnižšie limity pre osobné a dodávkové vozidlá budú platiť bez ohľadu na palivo, ktoré používajú.
Normy Euro 7 budú prvými emisnými normami, ktoré prekročia rámec regulácie emisií výfukových plynov a stanovia dodatočné limity pre emisie častíc z bŕzd a pravidlá o emisiách mikroplastov z pneumatík. Tieto pravidlá budú platiť pre všetky autá vrátane elektrických.
Aj Euro 7 bude mať podľa kritikov negatívny dosah na zamestnanosť v automobilovom priemysle, od ktorého je Slovensko bytostne závislé, a predraží už aj tak ťažšie dostupné nové autá. Hovorí sa aj o zániku niektorých segmentov vozidiel.