Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Košice: Odborári a DPMK sa predbežne dohodli, štrajková pohotovosť trvá

Výsledkom rokovania odborárov a vedenia Dopravného podniku mesta Košice (DPMK) je dohoda o ďalších krokoch, ktoré sa už uskutočnia v rámci spoločného kolektívneho vyjednávania. Za odborárov pri DPMK o tom v stredu informovala Andrea Vindišová s tým, že štrajková pohotovosť naďalej trvá.

Ako pre TASR povedala, uvedená dohoda sa týka spravodlivého ohodnotenia zamestnancov a neprepúšťania v tomto roku. „K úplnému ukončeniu štrajkovej pohotovosti dôjde iba na základe prijatých a podpísaných opatrení, ktorými budú naplnené požiadavky - dôvody vyhlásenej štrajkovej pohotovosti," uviedla. Bližšie informácie odborári neposkytli.

Počas utorkového (14. 2.) ostrého štrajku, ktorý vyhlásili odborári, sa uskutočnilo rokovanie medzi vedením DPMK a zúčastnenými mestskými poslancami - prevažne šéfmi poslaneckých klubov. Garantovali v ňom napríklad dofinancovanie DPMK vo výške minimálne 30 miliónov eur či zvýšenie tarifných miezd zamestnancov v priemere o 15 percent. V rámci schvaľovania rozpočtu na rok 2023 o tom ešte definitívne musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Odborári po tomto rokovaní uviedli, že s vyhlásením nie sú spokojní, keďže ich požiadavky neboli naplnené v plnom rozsahu.

Generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák vysvetlil, že vyhlásenie je len východiskom k ďalšiemu kolektívnemu vyjednávaniu. Pre TASR v stredu potvrdil, že kolektívne vyjednávanie sa zatiaľ nezačalo, no po deklarovanom finančnom krytí budú môcť s odborármi rokovať o navýšení platov.

Utorkový ostrý štrajk paralyzoval košickú MHD. Zapojilo sa do neho 98 percent zamestnancov. Nepremávali takmer žiadne autobusy MHD a ani električky. Ostrý štrajk po rokovaniach s vedením DPMK odborári prerušili od uplynulej polnoci.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila lyžiara, ktorý sa vo Veľkej Rači zrazil s malým chlapcom

Čadčianska polícia obvinila v súvislosti s piatkovou (10. 2.) zrážkou v lyžiarskom stredisku Veľká Rača 19-ročného muža z prečinu usmrtenia. Po zrážke zomrel osemročný chlapec. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Zuzana Šefčíková.

Doplnila, že v lyžiarskom stredisku Veľká Rača Oščadnica, časť Lalíky, mal obvinený muž jazdiť na lyžiach zjazdom z hornej časti zjazdovky. „Pred jej zlomom do prudšieho klesania z doposiaľ presne nezistených príčin narazil zozadu do maloletého lyžiara jazdiaceho pred ním. Maloletý utrpel zranenia nezlučiteľné so životom," uviedla Šefčíková.

„Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania. Z dôvodu možného zmarenia alebo sťaženia vyšetrovania nebudeme poskytovať žiadne bližšie informácie," dodala krajská policajná hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Európske krajiny pošlú Ukrajine náhradné diely do tankov a ďalšiu pomoc

Ukrajina dostane od Spojeného kráľovstva a niekoľkých ďalších európskych krajín balík pomoci v hodnote viac ako 200 miliónov libier (225 miliónov eur). Jeho súčasťou bude vojenské vybavenie vrátane náhradných dielov do tankov a delostreleckej munície. Oznámilo to v stredu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Na prvom spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu sa Británia dohodla s Holandskom, Nórskom, Švédskom, Dánskom a Litvou. Obsahovať má „životne dôležité" potreby Ukrajiny, ako sú delostrelecká munícia či náhradné diely pre vojenské vybavenie vrátane tankov, a tiež nástroje na sledovanie a prieskum.

Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že nový balík pomoci „významne posilní schopnosti ukrajinských ozbrojených síl" pri obrane svojej krajiny. Neskôr by sa v tomto smere mala podpora pre Ukrajinu ešte navýšiť.

(tasr)

Minúta  |  

Enviro: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek za prvý rok prekonalo očakávania, návratnosť prekročila 70 percent

Zálohový systém funguje od 1. januára 2022 a návratnosť PET fliaš a plechoviek prekročila 70 percent, pričom optimistické scenáre rátali so 60 percentami. Minister životného prostredia Ján Budaj je presvedčený, že za úspešne zvládnutým zavedením zálohového systému stoja všetci priaznivci čistého a ekologického Slovenska. Minister Budaj a riaditeľ Správcu zálohového systému Marián Áč o tom informovali na dnešnej tlačovej besede.

„So Správcom zálohového systému sme prekonali stanovený cieľ návratnosti, už v prvom roku sme dosiahli viac ako 70 percent. Je to veľký úspech, ale je to zásluha najmä obyvateľov Slovenska, ktorí sa stotožnili so zálohovaním,“ vyhlásil minister Budaj. Riaditeľ Správu zálohového systému uviedol, že sa v prvom roku zaregistrovalo viac ako 3 900 zálohových produktov a vytvorila sa sieť 3 008 odberných miest, z nich až 1 824 je takých, ktoré sa do systému zapájali dobrovoľne. Zálohomaty využíva až takmer 75 percent všetkých odberných miest. „Spoločnými silami sme už v implementačnom roku vyzbierali viac ako 820 miliónov zálohovaných obalov, pričom na trh bolo uvedených približne 1,1 miliardy zálohovaných obalov,“ informoval riaditeľ Áč a dodal, že približne 57 percent vyzbieraných obalov tvoria plastové fľaše a 43 percent plechovky.

Správca zálohového systému vylaďuje procesy, aby fungovali z pohľadu zákazníka pohodlne, motivačne a bez problémov. Okrem toho plánuje systematicky rozširovať odbernú sieť a posilniť oblasti, v ktorých dnes zákazníci nemajú vo svojom blízkom okolí možnosť vrátiť zálohované obaly. Už minulý rok sa vytvorila možnosť vrátenia obalov aj na iných miestach, ako napríklad v aquaparkoch, v niektorých firmách, na kúpaliskách či festivaloch. Cieľom v roku 2023 je aj zabezpečenie udržateľnej, efektívnej a ekologickej prepravy posilnením a optimalizáciou vozového parku, či posilnením infraštruktúry medziskladov.

„Verím, že dosiahnuť tohtoročný 80-percentný cieľ návratnosti je reálny. Slovensko navyše má všetky predpoklady na to, aby dosiahlo 90.percentnú návratnosť plastových nápojových obalov skôr, ako to požaduje Európska únia, teda pred rokom 2029,“ zdôraznil minister Budaj. Slovensko sa stáva krajinou, ktorá inšpiruje okolité štáty v zavedení zálohového systému.

(sita)

Minúta  |  

Exprezidenti sa zhodli, že predčasné voľby by mali byť skôr ako v septembri

Bývalí prezidenti SR - Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska - sa zhodli, že predčasné parlamentné voľby mali byť skôr ako v septembri. Uviedli to v stredu po spoločnom novoročnom obede so súčasnou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou.

„Všetci sme sa zhodli na tom, že termín predčasných volieb mal byť skôr, že jún by bol lepší," uviedol Kiska. „Tiež sa prikláňam k tomu, že voľby čo najskôr a nech sa rozdajú nové karty tým novým," skonštatoval Schuster.

Gašparovič prezidentke odporúčal, aby sa o dátume volieb rokovalo nielen s koalíciou, ale aj s opozíciou. „Vtedy sa skôr nájde konsenzus a možno by sa upravili veci, ktoré pre budúcnosť Slovenska nebudú dobré," myslí si. Stále vidí priestor na zmenu termínu.

Úradnícku vládu vnímajú podľa exprezidentov politici zväčša ako hrozbu. Schuster ju nazval „strašidlom". „Máme dobrý príklad z Čiech, kde pôsobila veľmi úspešne. Na ich mieste by som ju tiež neprijal. Keby aj tu sa podarilo zostaviť takú vládu, potom by mali horšie volebné výsledky," komentoval.

Podľa Kisku hrozba úradníckej vlády vždy spôsobí, že vládnuci politici sa zobudia a niečo sa stane. Gašparovič dodal, že aj po páde vlády Ivety Radičovej bola pripravená vláda odborníkov, čo podľa neho vtedajšiu politickú scénu vystrašilo.

(tasr)

Minúta  |  

Päťstoeurová odmena za volebnú účasť neznie ministrovi školstva Horeckému zle

Finančná odmena za volebnú účasť neznie poverenému ministrovi školstva Jánovi Horeckému zle. Otázne ale podľa neho je, či na to máme dostatok prostriedkov, prípadne nemáme iné záležitosti, na ktoré prostriedky potrebujeme viac.

Príspevok 500 eur za účasť vo voľbách môže byť podľa ministra školstva signálom, že na voľbách, demokracii i názore každého jednotlivca záleží. Horecký to povedal po dnešnom rokovaní vlády.

Ako ďalej pripomenul, podobný mechanizmus majú i vo Švajčiarsku, preto to nevníma ako nejakú kuriozitu. Myslí si však, že podobný efekt by sa dal dosiahnuť i so stoeurovou odmenou pre voliča, a to aj vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je dostatok prostriedkov na všetko potrebné. Dodal však, že to nevie posúdiť. Nepáči sa mu, že sa väčšmi hovorí o tom, kto daný návrh priniesol, než o samotnom obsahu návrhu.

Šéf rezortu školstva vníma ako pozitívum návrhu to, ako štát motivuje k účasti vo voľbách, aká je táto účasť dôležitá. Dodal však, že on sám by takýto návrh nepodal, ani v takej výške, keďže sumu 500 eur vynásobenú počtom voličov podľa neho vieme využiť aj lepšie. Bol by rád, ak by čosi také niečo nebolo vôbec potrebné.

Horeckého výroky na sociálnej sieti skritizoval bývalý minister školstva a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling. Pripomenul, že stále počúvame, že nie sú peniaze, a to či už ide o platy v školstve, alebo energie. „Modernizačný dlh v školách ani nespomínam. Na platy v zdravotníctve. Pre mestá a obce, ktoré bagrový balíček úplne zničil… Podľa premiéra Hegera nemáme ani sto miliónov na obedy zadarmo," napísal Gröhling v statuse. Dodal, že školstvo má v roku 2023 po odrátaní platov ešte menej prostriedkov, než v predchádzajúci rok. „A minister školstva spokojne povie toto. Nevychádzam z údivu," vyjadril sa bývalý šéf rezortu školstva.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) predložilo do parlamentu návrh, na základe ktorého by mal štát každému, kto príde voliť v nasledujúcich predčasných voľbách do Národnej rady SR, vyplatiť 500 eur bez akýchkoľvek daní a odvodov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.