Putinovo obmedzenie ťažby ropy mu do pokladnice nové financie neprinesie

Ešte v októbri ohlásila Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC+) zníženie ťažby ropy o 2 milióny barelov denne. Trhy na správy okamžite reagovali. Cena na krátky čas vzrástla. Avšak obavy z globálnej recesie ich rýchlo potlačili späť nadol.

Teraz sa situácia opakuje. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok minulý týždeň vyhlásil, že Rusko zníži produkciu ropy o 500-tisíc barelov denne. Ceny rastú a spomína sa aj to, že by mohli v trende pokračovať aj naďalej. Tak ako v októbri to však nebude na programe dňa.

Čo stálo za Putinovým rozhodnutím?

Po ohlásení o ruskom znížení ťažby sa v mediálnom priestore skloňovali viaceré dôvody, ktoré k tomu mohli Putina viesť. Napríklad, že Rusko nevie udržať vysoký level produkcie kvôli nedostatku západných technológií.

Podobné názory sa šírili aj na jar minulého roka. Po prvých sankciách voči Kremľu sa polemizovalo, či bude krajina schopná udržať si dovtedajší level produkcie ropy. Mnoho spoločností z krajiny odišlo a sankcie tiež obmedzili prístup k západným technológiám. Ako sa ukázalo, strednodobý účinok sankcií na ťažbu bol obmedzený. Produkcia síce spočiatku klesla a v apríli sa dostala na najnižšiu úroveň 10,05 milióna barelov denne, no odvtedy sa odrazila od dna a koncom roka 2022 sa v Rusku vyťažilo približne 10,9 milióna barelov denne, píše Bloomberg.

Podobné špekulácie tu boli aj v uplynulých týždňoch, keď Kremeľ hrozil znížením produkcie.

"Nebolo to dobrovoľné, bolo im to nanútené," uviedol eurokomisár pre energetiku Kadri Simson. "Nemajú schopnosť udržať objem produkcie, pretože nemajú prístup k potrebným technológiám," doplnil.

Údaje z Ruska však hovoria niečo iné, píše Bloomberg. Tamojšie spoločnosti vlani vykonali najviac vrtov za viac ako desaťročie, pričom je len málo náznakov, že medzinárodné sankcie alebo odchod niektorých veľkých západných firiem priamo narušili ťažobné operácie. V minulom roku bolo celkovo vyvŕtaných viac ako 28-tisíc kilometrov a počet začatých vrtov vzrástol o takmer 7 percent na vyše 7 800. Väčšina kľúčových ropných spoločností zároveň prekonala svoje výsledky z predchádzajúceho roka.

Nedostatočné sklady

Ruský ropný priemysel čelí podľa agentúry iným výzvam. Bloomberg píše, že krajine skôr chýbajú skladovacie kapacity. Ak spoločnosti nemôžu kvôli západným obmedzeniam predať to, čo vyťažia, reťazec sa ľahko naruší a ropu treba niekde uskladniť. Tento jav bolo možné pozorovať v týždňoch bezprostredne po invázii, keď štrajk odberateľov ruskej ropy zvýšil zásoby do takej miery, že ťažba musela byť znížená približne o 500-tisíc barelov denne.

Podľa agentúry však aktuálne neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by zákaz dovozu ropy do EÚ z 5. decembra spôsobil porovnateľné problémy. Ruská produkcia sa odvtedy počas decembra aj januára držala na rovnakej úrovni. Bloomberg doplňuje, že na zhodnotenie plného vplyvu embarga EÚ z 5. februára na nákup ruských palív je ešte priskoro.

Chcel Putin podporiť rast cien ropy? Ak áno, tak zrejme neuspeje

Vzhľadom k tomu je najpravdepodobnejšia hypotéza, ktorá tvrdí, že cieľom ruského prezidenta bolo popohnať svetové ceny ropy k ďalšiemu rastu a oživiť príjmy do štátnej pokladnice, ktoré v ostatných dvoch mesiacoch ochabli.

Podľa hlavného ekonóma Inštitútu medzinárodných financií Robina Brooksa je však tento krok bezpredmetný a minie sa účinkom. Poukazuje na to, že obdobie nadmerných ziskov sa skončilo a Putinovo obmedzenie ťažby svetovými cenami ropy výraznejšie nepohne kvôli obavám z globálnej recesie.

„Ak si myslíte, že zníženie ťažby v Rusku zvýši ceny ropy, zamyslite sa ešte raz. Zníženie produkcie OPEC+ v novembri minulého roka bolo väčšie a nedokázalo zdvihnúť ceny ropy, takže nie je šanca, že toto zníženie produkcie niečo prinesie,“ píše na Twitteri Brooks. „Dynamika globálnej recesie je jednoducho príliš silná. Dopyt je slabý,“ dopĺňa.

„Svetové ceny ropy sa v polovici novembra prepadli do pásma 80 – 90 dolárov a nedokázali sa nad neho dostať. Toto rozpätie sa udržalo aj napriek zníženiu produkcie OPEC+, napriek začiatku uplatňovania cenového stropu G7 a teraz aj napriek zníženiu ruskej produkcie. To, čo drží ceny ropy dole, je globálna recesia,“ píše v inom príspevku Brooks.

Global oil prices fell into a $80 - $90 range mid-November and have failed to rise above it. That range has held despite an OPEC+ production cut, despite the start of the G7 price cap, and now despite Russian production cuts. What's keeping oil prices down is global recession... pic.twitter.com/qdG2mVrvWW

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) February 13, 2023

Cena európskej vlajkovej ropy Brent od konca jesene kolíše v pásme 80 až 90 dolárov, ale už od septembra odmietala prekonať hranicu 100 dolárov, a to napriek viacerým faktorom, ktoré na ceny pôsobia pozitívne. Podobné kolísanie platilo aj pre o niečo lacnejšiu WTI a aj ďalšie typy ropy. Ruská ropa Urals sa tiež dlhšie drží pod hranicou 60 dolárov, čo je zároveň výška cenového stropu, ktorý bol stanovený západnou koalíciou krajín.