Tisíce, najmä bielych, tínedžeriek z robotníckeho prostredia sú v britských mestách dlhodobo a systematicky skupinovo znásilňované pakistanskými groomingovými gangmi. Kľúčovým faktorom je, že páchatelia svoje obete vnímajú ako "rasovo menejcenné". Charlie Peters o tom informuje vo svojom videu (nižšie). Politici a polícia však v duchu woke politiky tieto zločiny utajujú, lebo nechcú byť obvinení z rasizmu. Je to neprijateľná cena za politickú korektnosť. Píše Rod Dreher.
Ak ste ešte nevideli dokument Charlieho Petersa o groomingových znásilňovacích gangoch v GB News, môžete si ho pozrieť tu na YouTube. Mali by ste. Je to absolútne rozhorčujúce. Písal som o ňom tu („Among The ‚White Slags‘„). Film je o tisícoch britských tínedžeriek z pracujúcej triedy a z chudobných rodín – väčšinou bielych –, ktoré boli v britských mestách zneužité a zmanipulované, hromadne znásilnené a predané pakistanskými moslimskými gangmi.
Nie je to žiadna novinka; prvé správy sa objavili už pred rokmi. Novinkou je to, čo Peters vyhrabal o utajovaní zo strany polície a politikov, ktorí nechceli podnecovať rasizmus. Kľúčovým faktorom pri týchto zločinoch bola rasa, pretože pakistanskí muži, ktorí tieto činy páchali, považovali biele dievčatá za menejcenné plemená vzhľadom na ich rasu.
Spomínam si, ako som bol pred niekoľkými rokmi v Holandsku, keď miestne úrady zatvárali verejné bazény. Prečo? Marockí moslimskí tínedžeri chodili obťažovať holandské biele dievčatá, nazývali ich štetkami a k*rvami a vyhrážali sa im znásilnením – to preto, lebo pre týchto chlapcov boli všetky biele Európanky šľapky, ktoré si to zaslúžia.
Inými slovami, obetovali tieto dievčatá na woke oltári. Peters tvrdí, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že tieto veci sa v Spojenom kráľovstve stále dejú.
Keď to sledujete ako Američan, nemôžete si pomôcť a musíte myslieť na veci, o ktorých sa v Amerike kvôli politickej korektnosti nehovorí. Alebo skôr o veciach, o ktorých americké médiá nehovoria a o ktorých my ostatní vieme, že nesmieme otvorene diskutovať.
V priebehu rokov som viackrát písal o tom, ako médiá odmietli hovoriť o úlohe, ktorú v škandále so zneužívaním zohrali tajné a sebaochranné siete homosexuálnych katolíckych kňazov. Strýko Ted McCarrick nie je výnimočný prípad. Pre väčšinu médií bolo dôležitejšie vyhnúť sa upevňovaniu stereotypu, než povedať úplnú pravdu.
Takýchto príbehov je veľa. Vyberte si svoju posvätnú kravu. Takto to dopadne, keď sa rozhodnete, že niektorí ľudia – z rasových dôvodov, sexuálnych dôvodov, triednych dôvodov, z akéhokoľvek dôvodu – sú vyňatí spod posudzovania a kontroly a iní ľudia si z toho istého dôvodu či dôvodov nezaslúžia ochranu.
Nikto – bez ohľadu na rasu, sexuálnu identitu, spoločenskú triedu alebo náboženstvo – by nemal byť v očiach zákona menejcenný a nikto by nemal dostávať osobitnú ochranu preto, že ľuďom vo vrchnosti záleží viac na ich ideologickom príbehu než na ľuďoch z mäsa a kostí.
Všetci viete, ako silno to prežívam, pretože mám skúsenosti s katolíckou cirkvou a mnohí pred tým chceli v priebehu rokov zatvárať oči, aby chránili cirkev. Môžem vám rozprávať aj príbehy z tej časti sveta, kde som vyrastal – z čias Jima Crowa, keď boli beztrestne vraždení čierni ľudia (napadajú mi dva prípady), pretože boli čierni a ich vrahovia boli mocní bieli muži (mŕtvi už mnoho desaťročí).
Zaujímalo by ma, aké príbehy by mohol americký Charlie Peters rozprávať v Amerike? Stojí za to zdôrazniť, že Spojené kráľovstvo kontrolujú policajti, ktorí veľmi rýchlo vyšetrujú a dokonca obvinia Britov, ktorí na sociálnych sieťach hovoria zlé veci, alebo ešte horšie, ticho sa modlia v blízkosti potratovej kliniky. Ale pakistanské groomingové gangy, ktoré zdrogujú a znásilňujú neplnoleté ženy a obchodujú s nimi na sexuálne účely? Nevidia zlo, nie, ak zlo pácha človek hnedej pleti na človeku bielej pleti, najmä ak je táto obeť z nesprávnej sociálnej triedy.
Minulý týždeň som bol v Írsku a počul som veľmi smutné príbehy o zdrvujúcej porážke katolíckej viery v tejto krajine. Dôvodov je viacero, ale jeden z najväčších je všeobecný odpor voči desaťročiam odporného správania katolíckej inštitúcie, krytia sexuálneho zneužívania kňazmi a s tým súvisiacich vecí. Na mnohých z nich sa podieľala aj írska vláda, ktorá chránila cirkev pred kontrolou a zodpovednosťou. Nakoniec to všetko vyšlo najavo. Čo dobré to prinieslo cirkvi? Nič. Teraz je z nej len pozostatok jej bývalej podoby.
Keby vedúci predstavitelia cirkvi v minulosti – biskupi – viedli cirkev čestne a svedomito, keby tieto problémy riešili otvorene a hneď, ako sa objavili. Keby polícia a iné štátne orgány hnali cirkev k zodpovednosti, pomohli by ju zachrániť pred ňou samou.
Myslieť si, že slúžite vyššej spravodlivosti tým, že oslobodíte škodcov od kontroly a zodpovednosti, pretože majú nejakú identifikačnú vlastnosť, ktorá im zabezpečuje priazeň vo vami preferovanom naratíve, je skazené. A časom to pravdepodobne nebude fungovať.
Článok pôvodne vyšiel v denníku American Conservative. Všetky práva vyhradené.