Čaputová: Dosiahli sme slušné Slovensko, po ktorom ľudia pred piatimi rokmi po vražde Jána Kuciaka volali?
"Pokiaľ ide o slušné Slovensko, myslím si, že slušnosť je asi to posledné, čo nám pri charakteristike slovenskej politiky napadne. Klamstvo sa chce legitimizovať ako alternatívny názor, u politikov často slová predbiehajú myšlienky. Napriek tomu nesmieme na slušnosť nikdy rezignovať," vyhlásila Čaputová.
Apelovala na ľudí, aby nezabudli, po čom volali na námestiach pred piatimi rokmi, napríklad keď sa budeme rozhodovať pri voľbách.
Vyšetrovanie závažnej kriminality, korupcie, zneužívania moci je podľa prezidentky na dobrej ceste. "Množstvo káuz sa vyšetruje a niektoré sú už aj uzatvorené. Je to vďaka statočnosti mnohých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov," zhodnotila.
Heger: Verbálne útoky na novinárov zo strany politikov sú neakceptovateľné
Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z pilierov demokracie a v demokratickej spoločnosti je neakceptovateľné, aby predstavitelia vládnej moci verbálne atakovali novinárov, ktorí oprávnene upozorňujú na ich pochybenia. Vyhlásil to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO), ktorý sa v pondelok 20. februára stretol so zástupcami novinárskych organizácií
Tí sa v Bratislave zúčastnili na Medzinárodnej konferencii o slobode médií Media Freedom 2023. „Som presvedčený, že medzi politikmi a novinármi má fungovať vzájomná korektná a konštruktívna komunikácia. Dôveru v médiá musíme pomôcť posilňovať, o to viac, že čelíme hybridnej vojne a dezinformáciám," uviedol Heger.
Ako ďalej v tlačovej správe informoval tlačový odbor Úradu vlády SR, v súvislosti s piatym výročím vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej diskutoval predseda vlády s predstaviteľmi medzinárodných novinárskych organizácií o opatreniach, ktoré Slovensko prijíma na zaistenie slobodného a bezpečného výkonu práce novinárov.
„Ani dnes situácia nie je ideálna, vnímame však, že sme nastavili pozitívny trend. Dôkazom je aj medziročný posun Slovenska v rámci indexu slobody médií, ktorý každoročne pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc. Oproti roku 2021 sme sa v minulom roku zlepšili o osem priečok a umiestnili sme sa na 27. mieste spomedzi 180 krajín," uviedol Heger.
Sulík: Vražda novinára bola zlomom, ktorý sa nemal stať
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola pre Slovensko zlomom, ktorý sa nikdy nemal stať. Pri príležitosti piateho výročia vraždy to vyhlásil predseda SaS Richard Sulík. Tvrdí, že vražda sa stala symbolom arogancie moci, ktorá sa nezastavila pred ničím.
"Nemalo to zájsť tak ďaleko, že až smrťou dvoch mladých ľudí sa Slovensko dostalo zo zovretia smeráckych vlád. Považujem za svoju povinnosť zabrániť tomu, aby sme ešte niekedy dovolili korupcii spáchať taký ohavný skutok. Vražda novinára sa na Slovensku už nikdy nesmie zopakovať," uviedol Sulík.
Podpredseda strany Branislav Gröhling dodal, že vražda s cieľom zastaviť pravdu bola čiernym dňom slovenskej histórie. "Ani päť rokov po tomto odpornom čine sa Slovensko nedokázalo spamätať, aj keď to postupne viedlo k odkrývaniu prepojení medzi vládou, oligarchami, podnikateľmi, vyšetrovateľmi či súdnou mocou. Pre systém 'našich ľudí' a korupcie vyhasli dva mladé životy. Je zahanbujúce, že ich rodiny sa dodnes nedočkali spravodlivosti, keďže objednávatelia stále neboli potrestaní," uviedol.
SaS tiež upozornila, že útoky na novinárov doteraz neprestali. "Spochybňujú ich prácu, urážajú ich a zastrašujú. Toto je neprijateľné a neakceptovateľné," podotkol predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa. Apeluje na ochranu novinárov a slobody tlače.
Šeliga: Vražda sa nikdy nemala stať, musíme sa spojiť, aby odkaz nádeje pokračoval
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa nikdy nemala stať. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája a pokračovať v zápase, aby pokračoval aj odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť a boja proti korupcii. Pri príležitosti piateho výročia vraždy novinára a jeho snúbenice to skonštatoval podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.
"Zápas pokračuje. Musíme v sebe objaviť to, čo nás spája, odložiť žabomyšie vojny, aby aj odkaz Jána a Martiny, odkaz nádeje, boja za spravodlivosť, slušnosť, boja proti korupcii pokračoval. Teraz to máme vo svojich rukách a verím, že to nepokazíme, že všetci ukážeme kus dobrej vôle, rešpektu a snahy sa spojiť. Aby aj voľby, ktoré nás čakajú, a budúcnosť bola dobrá. Aby sa už nikdy nestalo, že novinár alebo ktokoľvek, kto sa venuje verejnému záujmu, bol zavraždený," uviedol Šeliga.
Vyzval, aby smrť novinára a jeho snúbenice bola pre spoločnosť zároveň silou pokračovať v boji za to lepšie v našej krajine. Poznamenal, že vražda je aj po piatich rokoch tragédiou a ranou pre Slovensko. Zároveň však vyzdvihol nádej a schopnosť spoločnosti spojiť sa pred piatimi rokmi. "Dokázali sme sa po vražde spojiť a dostať tých, ktorí nesú politickú zodpovednosť za vraždu, preč z vlády," uviedol. Šeliga verí, že v apríli bude známy rozsudok súdu v kauze vraždy a že bude potrestaný objednávateľ i vykonávatelia skutku.
Šéfka strany Za ľudí a dočasne poverená vicepremiérka Veronika Remišová doplnila, že vražda otriasla krajinou a ľudia v roku 2020 vo voľbách rozhodli, že takto Slovensko už ďalej nemôže ísť. "Nezabudneme! Zlo a korupcia už nesmú sa vrátiť," vyhlásila s tým, že očista spoločnosti od korupcie sa nikdy nedeje sama od seba a automaticky. "Na to je potrebná odvaha, silná politická vôľa a vytrvalé úsilie. Toto úsilie prinieslo pozitívne výsledky, v rebríčku vnímania korupcie sme sa zlepšili o rekordných 11 miest," dodala. Po piatich rokoch však Slovensko podľa nej opäť stojí na križovatke.
Bez silných, slobodných a nezávislých médií demokracia neprežije, vyhlásil minister Káčer
Nesmie sa len mlčky prizerať, keď novinárky a novinári odhaľujúci korupciu a prešľapy mocných čelia nenávisti, hrozbám či spochybňovaniu ich integrity. Bez silných, slobodných a nezávislých médií, ktoré pátrajú po pravde, demokracia nemôže prežiť. Uviedol to poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer, ktorý si pripomenul pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Káčer uviedol, že Ján a Martina chceli žiť v slušnom a spravodlivom štáte, ktorý nezneužíva svoju moc a dbá na dodržiavanie pravidiel. „Zomreli však rukami tých, ktorí si takéto hodnoty nielenže nectia, ale ešte ich aj vedome ničia a dokonca vraždia nositeľov takýchto cností. Odpoveďou boli plné námestia volajúce po zmene, návrate slušnosti a spravodlivosti,“ uviedol šéf diplomacie.
Pamiatku Jána a Martiny si uctil aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorému sa podarilo zaradiť portrét Jána Kuciaka od slovenskej výtvarníčky Veroniky Rónaiovej medzi oficiálne dary Európskeho parlamentu, ktoré v ňom budú následne vystavované. „Obraz s podobizňou Jána Kuciaka bude pripomínať všetkým europoslancom a aj návštevníkom europarlamentu dve chladnokrvné vraždy mladých snúbencov, ktoré sa stali zrkadlom a symbolom doby, ktorá sa viac nesmie zopakovať v žiadnej krajine Európskej únie," povedal Štefanec s tým, že sa nesmie zabúdať na to, čo vražde novinára a jeho snúbenice predchádzalo
„Predchádzali jej dlhoročné slovné útoky najvyššie postavených politikov na novinársku obec, ktorá si len poriadne robila svoju prácu. Vládni predstavitelia ich označovali za zahraničných zapredaných zradcov a vtedajší minister vnútra Kaliňák zľahčoval Kočnerove vyhrážky na Jána Kuciaka. Vtedajší úradujúci premiér Róbert Fico nazval novinárov „špinavými protislovenskými prostitútkami“," zdôraznil Štefanec a doplnil, že k vládnym činiteľom mali na strane druhej otvorené dvere ľudia prepojení na mafiu. „Aj preto sa téma slobody médií a bezpečnosti novinárov stala jednou z priorít ľudskoprávnej agendy slovenskej diplomacie," uzavrel Štefanec.
V Nitre zriadili pietne miesto na uctenie pamiatky Kuciaka a Kušnírovej
Piate výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pripomenú v Nitre viaceré podujatia. Na ich organizácii sa podieľa mesto Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) i kultúrny priestor bod.K7. Radnica pri tejto príležitosti zriadila pietne miesto pri Mariánskom stĺpe na Svätoplukovom námestí. "Počas celého utorka sem môžu ľudia prísť, zapáliť sviečku a uctiť si ich pamiatku," informovalo mesto.
Spomienkovú besedu s názvom Nezabudneme zorganizovala v utorok aj UKF, kde Ján Kuciak i Martina Kušnírová študovali. Kultúrny priestor bod.K7 pripravuje spomienkové podujatie na štvrtok 23. februára o 18.00 a 20.00 h. "Budeme premietať dokumentárny film Kuciak: Vražda novinára. Snímka podrobne skúma nielen vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj dôsledky tejto dramatickej udalosti," uviedli organizátori.
Po piatich rokoch od vraždy Kuciaka sú zatiaľ právoplatne odsúdení vykonávatelia a sprostredkovateľ
V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po piatich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.
Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel. Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.
V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej momentálne ŠTS opätovne prejednáva obžalobu voči nim. Najvyšší súd totiž v júni 2021 zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie ich viny dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Kočnera postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol.
(tasr, sita)