Západ sa netají tým, že chce strategicky poraziť Rusko. Pre nás to znamená, že s ním navždy končíme, vyhlásil Putin

Vojnu na Ukrajine rozpútal Západ a Rusko požíva silu, aby ju zastavilo, vyhlásil v utorok pred členmi oboch komôr parlamentu v Moskve šéf Kremľa Vladimir Putin. Okrem iného povedal, že Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. Na základe tejto dohody boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. V priebehu dňa prednesie prejav aj americký prezident Joe Biden, a to vo Varšave, kam zavítal po pondelňajšej prekvapivej návšteve Kyjeva.

„Začali vojnu. A použili sme silu a používame ju, aby sme ju zastavili. Chránime svoje životy. Chránime svoj domov. A cieľom Západu je neobmedzená moc,“ vyhlásil Putin.

Podľa neho žiadna krajina na svete nemá toľko základní v zahraničí ako Spojené štáty. „Sú ich stovky, stovky základní po celom svete, je nimi posiata celá planéta. Jednostranne rozbili základné dohody, ktoré udržujú svetový mier. Nakoniec sme v decembri 2021 oficiálne poslali do USA a NATO bezpečnostné zmluvy. Ale na všetky pre nás kľúčové pozície sme dostali priame odmietnutie. Potom sa ukázalo, že agresívne akcie dostali zelenú a oni sa nezastavili. Hrozba narastala,“ povedal šéf Kremľa.

Upozornil, že Kyjev pod patronátom Washingtonu plánoval útok na Donbas, pričom ďalším cieľom mal byť Krym. „My sme o takýchto plánoch vedeli,“ poznamenal Putin.

PolitikaProtiruský projekt Ukrajiny spustilo Rakúsko-Uhorsko. Kyjev sa vysmieva z Putinovho prejavu

Ďalej uviedol, že špeciálnu vojenskú operáciu spustil s cieľom chrániť „ľudí na našich historických územiach, zaistiť bezpečnosť našej krajiny, eliminovať hrozbu, ktorá pramenila z neonacistického režimu, ktorý sa na Ukrajine rozvinul po prevrate po roku 2014“.

Podľa Putina Rusko robilo všetko pre to, aby vyriešilo situáciu v Donbase mierovou cestou. Zároveň obvinil Západ z hrania „špinavej hry“ s Ukrajinou.

Putin konštatoval, že Západ v roku 2014 podporil na Ukrajine „protištátny prevrat“. Ukrajinci sa tak stali „rukojemníkmi svojich západných pánov“, ktorí Ukrajinu okupujú politicky, ekonomicky a vojensky. „Tento režim neslúži národným záujmom. Slúži záujmom zahraničných mocností,“ povedal.

Ďalej vyhlásil, že „zodpovednosť za podnecovanie ukrajinského konfliktu, za eskaláciu a za nárast počtu obetí leží celá na pleciach Západu a, samozrejme, kyjevského režimu. Na súčasnom ukrajinskom režime, pre ktorý je ukrajinský národ cudzí“.

Podľa ruského prezidenta sa Západ snaží spraviť z miestneho konfliktu globálny. „Budeme reagovať náležitým spôsobom. Hovoríme o existencii našej krajiny,“ vyhlásil. Rusko bolo podľa neho otvorené k dialógu so Západom o rovnoprávnom systéme bezpečnosti, no dostávalo len „nepravdivé odpovede“.

Putina tvrdil, že Západ sa netají svojimi cieľmi, „chce strategicky poraziť Rusko. Pre nás to znamená, že s ním končíme raz a navždy“.

Ruskú agresiu na Ukrajine označil termínom vojna, hoci zväčša o nej hovorí ako o špeciálnej vojenskej operácii.

Vo svojom prejave poukázal aj na iné veci: „Pozrite sa, čo robia na Západe. Pedofília sa stáva normou, kňazi schvaľujú sobáše osôb rovnakého pohlavia.“

Pozerať sa a počúvať

Už skôr sa objavili v uliciach Moskvy bilbordy, ktoré lákali ľudí na dlho očakávaný Putinov prejav. Slogany ako „Pozerať sa a počúvať“ či „Hranica Ruska sa nikde nekončí“ upozorňovali, že Putin vystúpi s prejavom 21. februára 2023, presne rok po tom, čo uznal samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku v Donbase, pričom o tri dni neskôr vtrhol na Ukrajinu.

Zakotvený v ústave

Putin predniesol prejav v konferenčnom centre Gostinyj dvor. Ako pripomína agentúra TASS, prezidentský prejav pred Federálnym zhromaždením Ruskej federácie o stave krajiny, o hlavnom smerovaní domácej a zahraničnej politiky štátu je základom pre stanovenie strategických cieľov, priorít sociálneho a ekonomického rozvoja a zabezpečenia národnej bezpečnosti Ruska. Formát podujatia je tradičný, zakotvený v ústave, „ale svojím spôsobom by sa dal nazvať dlho očakávaným“.

Vlani Putin nevystúpil s prejavom, čo bolo v rozpore s ruskou ústavou, upozornili pozorovatelia. Putin to vysvetlil tým, že „pre dynamiku vývoja bolo ťažké zaznamenať výsledky a konkrétne plány na blízku budúcnosť v konkrétnom okamihu“.

Kľúčové body Putinovho prejavu Kremeľ vopred nezverejnil. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však avizoval, že prezident bude klásť dôraz na takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, ekonomické a sociálne problémy doma a zhodnotí aj medzinárodnú situáciu.

Hostia

Formát podujatia nepočítal s pozvaním zahraničných hostí, je zameraný na domáce publikum. Zvyčajne je pozvaných okolo tisíc hostí. Sú medzi nimi členovia oboch komôr parlamentu (Štátnej Dumy a Rady federácie), vládni predstavitelia, vysokopostavení zamestnanci prezidentskej administratívy, šéfovia generálnej prokuratúry, ústavných a najvyšších súdov, šéfovia regiónov, ako aj predstavitelia cirkví. Tento rok pozvali na podujatie aj účastníkov takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Médiá

Federálne televízne stanice si vyčlenili jednu hodinu na odvysielanie prejavu. Nebolo však vylúčené, že Putin bude rečniť dlhšie, čo sa aj stalo – rečnil hodinu a 45 minút. V apríli 2021 trval jeho prejav hodinu a 19 minút. V roku 2018 mal najdlhší prejav – trval hodinu 55 minút. V rokoch 2004 a 2005 predniesol svoje najkratšie prejavy, trvali 48 minút.

Čo sa týka médií, Kremeľ sa rozhodol pozvať len novinárov z Ruska a spriatelených krajín. Peskov odkázal, že zahraniční novinári z nepriateľských štátov nie sú akreditovaní, ale „budú môcť pracovať tak, že budú sledovať živé vysielanie na televíznom kanáli podľa vlastného výberu“. Ruské vedenie považuje za nepriateľských viac ako 60 štátov sveta, a to za uvalenie alebo podporu sankcií v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

(dod, tasr)