Rusi dnes tlačia Ukrajincov. Sú to preteky s časom. Kritický bude marec, tvrdia bezpečnostní experti
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynul už rok. Kyjev sa ubránil počiatočnému náporu a vytlačil útočníka z časti okupovaného územia. Vojna odvtedy naberá na intenzite. Svet sleduje prudké boje pri Bachmute. O tom, v akej fáze konflikt práve je, aká účinná je západná pomoc a aké sú šance na konečné ukrajinské víťazstvo, debatujú bývalý náčelník generálneho štábu Českej republiky Jiří Šedivý, bezpečnostný analytik z Inštitútu politologických štúdií na FSV Univerzity Karlovej Jan Ludvík a vedúci vydania televízie Prima CNN, ktorý bol na Ukrajine ako vojnový reportér, Matyáš Zrno.Ako hodnotíte súčasnú situáciu na Ukrajine? Vyhráva ukrajinská armáda? Prehráva? Alebo sa to dá označiť za pat?Šedivý: Situácia je taká, že ukrajinské ozbrojené sily na jednotlivých operačných smeroch takmer vyčerpali svoj potenciál a intenzívne sa bránia. Rusi, ktorí po tom, čo dostali, ako to povedať, aby to nebolo vulgárne, skrátka, ktorí prehrali tú jesennú časť a museli ustúpiť a vykonali reorganizáciu, mobilizáciu a doplnenie vojsk, tak dnes tlačia Ukrajincov. De facto pripravujú nástupné priestory pre hlavné sily ofenzívy. A ak sa Ukrajincom nepodarí ofenzívu zabrzdiť alebo zastaviť, tak budú mať problém, pretože oni majú pomerne málo času na to, aby armádu prezbrojili novou technikou, novými zbraňami a zreorganizovali sa, aby mohli Rusov zasa tlačiť späť, ako sa to stalo pri tej jesennej protiofenzíve.Zrno: Sú to preteky s časom. Rusi časť mobilizovaných vojakov vrhli na front, aby zapchali diery. Značnú časť si však nechali a cvičia ju od jesene. No a Ukrajinci tiež cvičia ďalšie jednotky a precvičujú ich na západnú techniku. Teraz ide o to, kto bude skôr hotový. Pán generál by mohol povedať najlepšie z nás, pretože velil tankovému pluku, ako dlho trvá, kým zo „zelenáčov“ vytvoríte vycvičenú jednotku. Ľudia, keď majú radosť, že dorazia západné tanky a podobne, tak si nie vždy uvedomujú, koľko času zaberie, než sa s nimi naučia pracovať v rámci kombinovaných operácií.Ludvík: Musíme zdôrazniť, že nevieme, čo sa vlastne deje s rezervnými silami. Dokážeme povedať, čo sa podľa pohybov deje na fronte, a predpokladáme, že obe strany majú nejaké rezervy. Nevieme však, aké veľké. Hlavne Ukrajinci veľmi taja stav svojej armády. A vzhľadom na to, ako radi Ukrajinci zdieľajú dobré, pozitívne informácie, tak ma to nevedie k optimizmu, hoci môžem dúfať, že majú mnoho novopripravovaných jednotiek. O Rusoch vieme, že zmobilizovali niekoľko stotisíc ľudí a rozhodne nie všetci už na front dorazili. Dúfajme, že tí, ktorí ešte nedorazili, sú zle vycvičení a vyzbrojení. Ale rozhodne sa na to nemôžeme spoliehať a nemali by sme si hovoriť, že Rusi sú babráci a určite to znova pokazia.
Jiří Šedivý. Foto: Profimedia.sk
Jiří Šedivý. Foto: Profimedia.sk
Zrno: Ale zase by som povedal, že štrukturálne problémy, ktoré v tej armáde boli, tam zostali, ba budú ešte horšie, pretože o časť profesionálnej armády prišli. Prišli aj o mnohých dôstojníkov, poddôstojníkov, veteránov, takže si neviem predstaviť, že by boli schopní vytvoriť niečo lepšie, než s čím už raz pohoreli vo februári.
Šedivý: Je potrebné vidieť niekoľko fáz tej ich takzvanej špeciálne operácie. Na začiatku skutočne bolo vidieť, že ruská doktrína je niečo, čo sa jednoducho nehodí do moderného sveta, do moderného bojovania. Oni tým síce prišli o pomerne veľkú časť veliteľského zboru, ale toho zle pripraveného. Teraz vlastne povolávajú veliteľský zbor, ktorý bol na dôchodku a bol vycvičený ešte v čase studenej vojny Sú to de facto ľudia, ktorí zažili ešte bojovníkov z druhej svetovej vojny, ktorí prenášali skúsenosti na ďalšiu generáciu. A myslím, že sa to začína prejavovať.
Vieme približne, aké sú straty?
Šedivý: Americký predseda náčelníkov štábov [generál Mark Milley, pozn. red.] jasne hovorí, že ak Rusi majú 100-tisíc strát, tak ich Ukrajinci majú tiež. Mimochodom, v júni Ukrajinci nechtiac pripustili, že majú až 200 mŕtvych vojakov za deň. Takže situácia nie je jednoduchá. Pred pár dňami Rusi sústredili okolo 350-tisíc vojakov. Keď k tomu pripočítam, že tam ešte majú nejaké letectvo, obsluhu raketového vojska a niečo z námorníctva, tak si myslím, že by mohli na tú svoju operáciu pomaly skumulovať takmer až pol milióna ľudí. To je skutočne veľa. A Ukrajinci taký potenciál nemajú, tí to môžu eliminovať skutočne jedine kvalitnými zbraňami. Z NATO a EÚ momentálne počujeme nekonečné debaty o tom, či sa pošlú tanky, lietadlá a podobne. Bohužiaľ, má to veľké oneskorenie.
Zrno: A sú to vlastne celkom malé počty. Šesťdesiat bojových vozidiel Bradley je úžasná vec, ale oni ich potrebujú napríklad tristo a pri tankoch to isté. K tým stratám. Ja som bol nedávno v dedine v Zakarpatskej Ukrajine, ďaleko od frontu, a aj tam, v dedine s ôsmimi tisícmi obyvateľmi, bolo osem mŕtvych. Môj kolega, ktorý je na čísla, to prepočítal a došiel k tomu, že na celú Ukrajinu by to zodpovedalo veľmi zhruba tridsaťpäť tisícom mŕtvych, to sa dostávame k tomu počtu stotisíc strát, teda mŕtvych, ranených, nezvestných a zajatých. V jednotkách, ktoré som navštívil, neustále počujem, že niekto padol. Mal som robiť rozhovor s niekým, kto padol, brat niekoho padol, kamarát. Tie straty sú naozaj razantné a na rozdiel od Rusov, ktorí zmobilizovali akési sociálne dno krajiny, u Ukrajincov narukovali veľmi často dobrovoľne ľudia naprieč sociálnym spektrom. Takže tá krajina to bude znášať oveľa horšie. Každú chvíľu počujete, že zomrel športovec či umelec.
