Profitujú zamestnanci aj firmy. Zverejnili výsledky najväčšieho testu štvordňového pracovného týždňa

Štvordňový pracovný týždeň zrejme funguje nielen v mysliach ľavicových teoretikov, ale aj v praxi. A benefitujú z neho nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia. Vypovedajú o tom výsledky doposiaľ celosvetovo najväčšieho testu tohto modelu, ktorý sa uskutočnil v Spojenom kráľovstve.

Reč je o pilotnom projekte, ktorý zorganizovala advokátska skupina 4 Day Week Global v spolupráci s výskumnou skupinou Autonomy a výskumníkmi z Boston College a University of Cambridge a ktorého sa zúčastnilo 61 spoločností a takmer 3-tisíc zamestnancov.

Rast tržieb u firiem

Pokiaľ ide o zamestnávateľov, tržby spoločností počas šesťmesačného skúšobného obdobia „zostali vo všeobecnosti rovnaké“, ale v priemere vzrástli o 35 percent v porovnaní s podobným obdobím z predchádzajúcich rokov.

Až 56 zo 61 spoločností uviedlo, že v zavádzaní štvordňových pracovných týždňov budú pokračovať aj po skončení pilotného projektu a až 18 z nich potvrdilo, že zmena bude trvalá. Dve firmy ostávajú v skúšobnej dobe a iba tri spoločnosti v žiadnom prvku experimentu neplánujú pokračovať.

Kvalitnejší súkromný život u zamestnancov

Na strane zamestnancov je situácia podobná. Až 96 percent z nich sa totiž po absolvovaní experimentu priklonilo k štvordňovému pracovnému týždňu a iba 2 percentná by chceli fungovať v doterajšom päťdňovom.

Až 15 percent zo zúčastnených pracovníkov tiež uviedlo, že k doterajšiemu päťdňovému pracovnému týždňu by sa nevrátilo za „žiadne peniaze“. Takmer tretina uviedla, že by požadovala zvýšenie mzdy o 26 až 50 percent a 8 percent by požadovalo o 50 percent vyšší plat.

Zamestnanci zúčastnení experimentu tiež tvrdili, že počas skráteného pracovného týždňa majú viac času na to, aby sa postarali o svoje deti, vnúčatá alebo starších. Chválili tiež lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ako takú. Zvýšilo sa napríklad aj množstvo času, ktorý muži venujú starostlivosti o deti.

Výsledky autorov povzbudili

„Cítime sa skutočne povzbudení výsledkami, ktoré ukázali, že mnohé spoločnosti zmenili štvordňový týždeň zo sna na realistickú politiku s viacerými výhodami," povedal David Frayne, výskumný pracovník z University of Cambridge, ktorý na projekte participoval.  

„Bola som zvedavá, či bude pre spoločnosti náročnejšie zaviesť štvordňové pracovné týždne, no zdá sa, že to tak nie je,“ okomentovala zas výsledky pokusu hlavná výskumníčka Juliet Schorová. Z jej štúdie vyplynulo, že päťdňový pracovný týždeň do životného štýlu súčasných zamestnancov už viac nezapadá.

Nedá sa uplatniť všade

Spoločnosti, ktoré sa zúčastnili pokusu, mohli na skrátenie pracovného týždňa svojich zamestnancov prijať rôzne metódy – od poskytnutia dodatočného dňa voľna v týždni po skrátenie pracovných dní v roku na priemerne 32 hodín týždenne – ale museli zabezpečiť, aby zamestnanci stále dostávali 100 percent ich platu.

Pozorovatelia hovoria, že výsledky experimentu pravdepodobne upriamia pozornosť na kratšie pracovné týždne, flexibilnejšie pracovného postupy, ako aj na možné riešenie vysokej úrovne vyhorenia zamestnancov.

Odporcovia štvordňového pracovného týždňa však tvrdia, že hoci táto politika môže byť pre niektorých pracovníkov výhodná, pre mnohých nie je realizovateľná vrátane pracovníkov v kľúčových odvetviach, ako je starostlivosť o deti a zdravotná starostlivosť, ktoré už teraz čelia rozsiahlemu nedostatku zamestnancov.

Zástancovia skracovania pracovného týždňa zas operujú tvrdením, že pre skrátenie pracovného týždňa existuje precedens a že sa iba pokračuje v nastavenom trende. V minulosti totiž nebolo nezvyčajné, že zamestnanci pracovali až šesť dní v týždni a v extrémnych prípadoch dvanásť až šestnásť hodín denne.

Významným počinom v kontexte pracovného práva na Slovensku preto bolo uzákonenie osemhodinového pracovného času v roku 1918, čím vtedajšia Československá republika predstihla vyspelé západné štáty.