Andrej Rajský o sexuálnej výchove a školskej reforme: Liberálne strany sa snažia vyvolať konflikt

Viem si predstaviť, že to z pohľadu celej reformy nemusí byť najdôležitejšia vec, ale najviac sa o nej hovorí, takže sa spýtam: Čo zmení nová reforma v oblasti sexuálnej výchovy?

V prvom rade by som chcel vyjadriť počudovanie a nespokojnosť s tým, že sa vo verejnom priestore z celej témy kurikulárnej reformy najvýraznejšie objavujú články a príspevky týkajúce sa intimity a sexuality, akoby sa celá diskusia ohľadom zmeny vyučovania na základných školách redukovala len na túto problematiku. Mám dojem, že určité médiá nezaujíma nič iné a že vytvárajú búrku tam, kde nie je a ani nebola. Nový štátny vzdelávací program (ŠVP) sa pripravuje už približne dva roky, do tejto odbornej a zároveň participatívnej prípravy sú zapojené stovky odborníkov, ktorí v tímovej práci strávili spolu tisícky hodín a usilujú sa – v rámci daných podmienok a termínov – vypracovať čo najlepší dokument pre dobro našich detí a ich učiteľov v školách. Na tento dokument budú nadväzovať mnohé aktivity na podporu implementácie a facilitácie učiteľov, celý proces implementácie sa bude odohrávať niekoľko rokov. Ide o veľké dielo, ktorého plody budeme žať s odstupom desaťročí. Verte mi, málokoho z tvorcov zaujímajú „sexuálne témy“.

To je síce možné, ale ako ukázala petícia, obavy majú tisíce rodičov. Čo sa teda dostane do výuky a dnes tam nie je?

Odpoviem opäť širšie. Vo viacerých mienkotvorných médiách sa objavili sugestívne titulky článkov, ktoré naznačovali, že po zmene vedenia na ministerstve školstva nastala akási radikálna zmena paradigmy pokiaľ ide o vyučovanie o témach intimity a sexuality. Všetkých senzáciechtivých čitateľov asi sklamem, ale o žiadnu zásadnú zmenu paradigmy nejde, ani nešlo. Tie titulky a články pripisujem politickej sebaprezentácii liberálne orientovaných strán a síl, ktoré sa na tejto téme snažia vytvoriť dôvod na symbolický politický konflikt.

Tak ako je to v učebných osnovách doteraz, prvky výchovy a vzdelávania o partnerstve, manželstve, zodpovednej sexualite a rodičovstve sú začlenené do štandardov pre žiakov najvyšších ročníkov, najmä do predmetov biológia, etická výchova a náboženská výchova.

Takže žiadna zmena sa nekoná? Tie šumy zase nemohli vzniknúť len tak…

Pokiaľ viem, nikdy sa od začiatku prípravy nového ŠVP nerátalo s tým, že by sa mal zaviesť samostatný predmet sexuálna výchova. Hovorilo sa síce o prierezovej téme Vzťahová a sexuálna výchova, dokonca sa na ŠPÚ vytvorila pracovná skupina pre tvorbu štandardov k tejto prierezovej téme, ktorá k tomu aj skoncipovala prípravný dokument, no koncept prierezových tém minulý rok vedenie kurikulárnej reformy po určitom čase opustilo a zaviedlo koncept tzv. prierezových gramotností, v ktorom „sexuálna výchova“ vyslovene nefiguruje.

Čo to znamená vo výsledku?

Ako spoluautor kurikula vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť mám za to, že vzdelávanie o sexualite je dôležité, nebanalizujem ho, ale malo by byť začlenené do kontextu výchovy k úcte k sebe a k druhému, k láske, k zodpovednosti a k ľudským cnostiam. Myslím, že sa v tomto v pedagogickej obci zhodneme a v tomto duchu sú napísané aj štandardy štátneho vzdelávacieho programu.

Jeden zo spôsobov, ako meniť výuku, je aj vytvorenie priestoru pre mimovládne organizácie, ktoré ochotne do škôl prídu, fondy na to si získať vedia. Získajú po pripravovanej reforme napríklad väčší priestor učitelia, školy, prípadne mimovládne organizácie, ktoré by napríklad ponúkli niečo, na čom konsenzus v spoločnosti či v odbornej obci nie je?

Bude závisieť od samotnej školy, čiže od nastavenia výchovno-vzdelávacej komunity, ktorej súčasťou sú aj rodičia žiakov, akým spôsobom uchopia túto úlohu. Vo vzájomnej komunikácii učiteľov napríklad biológie a etickej výchovy či náboženskej výchovy môžu vytvoriť a uskutočniť edukačný miniprogram zameraný na túto tému. Nemal by však byť oddelený od úsilia o celkovú dobrú klímu školy, od spoločného úsilia všetkých účastníkov života v škole o pozitívny a morálne zodpovedný prístup k životu. Ak školská komunita za týmto účelom prizve na pomoc odborníkov aj z externého prostredia, bude to jej rozhodnutie, na ktorom by mal panovať konsenzus. 

Hovoríte, že tému tlačia liberálne médiá a politici, ktorí chcú vyvolať konflikt. Objavila sa ale učebnica o vzťahovej a sexuálnej výchove pre žiakov od 10 do 15 rokov, ako tá súvisí s reformou? Aký je vlastne status tejto učebnice a bude sa podľa nej vyučovať nejaké učivo?

Predpokladám, že hovoríte o sérii pracovných učebníc Vzťahová a sexuálna výchova z vydavateľstva Expol Pedagogika, s.r.o., z ktorých vyšla stredná z nich pre 2. stupeň ZŠ. Neviem o tom veľa, lebo ide o aktivitu súkromného vydavateľstva, ktoré našlo „dieru na trhu“. S prípravou ŠVP to nemá priamy súvis, azda len nepriamy v tom zmysle, že autori tejto učebnice boli členmi tímu pre prierezovú tému Vzťahová a sexuálna výchova, ktorá sa medzičasom zrušila. V personálnom prekrývaní oboch tímov vidím problém, lebo pochádzajú z hodnotovo „jednofarebného“ prostredia (kaučky zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo), do tímu neboli prizvaní odborníci napríklad s konzervatívnejším pohľadom. Počul som, že učebnice sú distribuované na školy zadarmo, neviem, či je to tak. Vnímam to ako súkromnú aktivitu určitej skupiny liberálne orientovaných ľudí.

Ako tú učebnicu hodnotíte vy?

Učebnica podľa mňa nespĺňa nároky hodnotovo vyváženého prístupu, v ktorom by sexuálna výchova bola ponorená do kontextu pedagogicky a eticky citlivého nastavenia. Žiaci nie sú podľa nej vedení k morálnej reflexii, ale len k biologickým a bezpečnostným otázkam sexu, teda mimo výlučného vzťahu lásky. Sexuálne aktivity nemožno deťom predkladať odmoralizovane, akoby šlo len o otázky telesnosti, zdravia, prípadne sentimentality a romantiky. V uvedenej učebnici sa za hlavnú normu považuje bezpečnosť, chápaná ako bezpečnosť pred zneužitím, pohlavnými chorobami a otehotnením. Napríklad masturbácia sa v nej nepovažuje za morálny problém, prvý sex je opísaný spôsobom, ktorý žiakov v podstate vábi vyskúšať si ho. Akoby neexistovali vnútorné morálne smerovníky a normy, mimo kritéria bezpečnosti. Na druhej strane tvrdím, že tejto téme sa treba venovať, a chýbajú nám dobré didaktické materiály, z ktorých by si školy mohli vybrať.

Čo to znamená? Môže sa taká – podľa vás nevyvážená – učebnica používať v školách alebo nie? Je to problém, ktorý treba nejako riešiť, aby sa na školy nepreniesol ideologický konflikt z politiky?

Predpokladám, že ministerstvo školstva sa vyjadrí, či tieto učebnice odporúča na výučbu alebo nie. V konečnom dôsledku je to na rozhodnutí školy v súčinnosti s názorom rodičov. V týchto citlivých veciach by školy nemali presadzovať nejaký hodnotovo vyhranený prístup, ak si to rodičia neželajú. Aj pozícia, ktorá sa tvári ako neutrálna, no v pozadí vlastne predstavuje svet sexuality ako akúsi mimohodnotovú a mimomorálnu záležitosť, je vlastne už hodnotovo vyhranená. Podsúva názor, že do sexuality morálka nevstupuje. To je už veľmi jasne hodnotovo zaujatý prístup.

Ešte sa vrátim k reforme. Minister školstva Horecký nedávno oznámil, že boli vykonané zmeny v niektorých formuláciách v pripravovaných štandardoch reformy. Čo sa udialo a prečo?

Minister pred zverejnením štandardov poukázal na niektoré formulácie, ktoré sa dali vysvetľovať viacznačne a požiadal o jasnejšiu dikciu. Konkrétne šlo o 2-3 formulácie cieľov a štandardov, v ktorých sa pôvodne hovorilo o utváraní „mojej identity a osobnej integrity“ vo vzťahu k témam intimity, sexuality a sexuálneho správania a rodičovstva. Akceptovali sme argument, že tieto formulácie treba „objektivizovať“ a reflexie žiaka obrátiť skôr k „človeku“ ako takému, k dospelým jedincom, ktorí žijú v intímnom vzťahu. Formulácie sa teda zmenili tak, že ide o poznávanie „identity a osobnej integrity človeka“ vo všeobecnosti. Žiak sa potom cíti slobodnejší pri vlastnej sebareflexii, ku ktorej dospeje tak či tak, ale induktívnym spôsobom. Minister dôvodil, že by škola nemala vstupovať priamo do formovania intimity žiaka, v čom sme mu dali za pravdu. Žiak by sa nemal cítiť byť ani implicitne nabádaný k určitému konaniu v sexuálnej oblasti. Skôr by si mal objektivizovať a naprávať predstavy o sexuálnom živote, ktoré sa mu v zdeformovanej podobe ponúkajú z voľných zdrojov, ktorým sa nevyhne. 

Do 20. februára bolo možné podobu reformy verejne pripomienkovať. S akými reakciami a pripomienkami ste sa stretli, koľko a akých prišlo reakcií na túto diskutovanú oblasť?

Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že táto oblasť je diskutovaná skôr verejne, v médiách a vzbudzuje pohnuté debaty medzi ľuďmi. Obávam sa, že tie emotívne debaty vznikli hlavne na základe vypustených mediálnych hesiel. Medzi tvorcami ŠVP k tomu vlastne niet vážnych sporov. V rámci verejného pripomienkovania napríklad v 3. cykle našej vzdelávacej oblasti, ktorého sa táto téma týka najviac, prišlo z približne 115 pripomienok a návrhov cca 15 k téme sexuality a intimity. Nehovorím, že sú banálne, všetky z nich si vážime. Ale chcel by som upokojiť ľudí, že nový ŠVP žiadnu sexualizáciu detí nenavodzuje.

Dá sa povedať, ktorým z pripomienok sa v nejakej miere vyhovie? Kedy bude reforma už uzavretým celkom?

Zaujímavé je, že niektoré z pripomienok k tejto téme triafajú mimo cieľa. Napríklad v štandardoch našej vzdelávacej oblasti sa nehovorí nič o antikoncepcii, píše sa tam širšie o „rôznych formách metód plánovania rodičovstva“, no niektorí z pripomienkujúcich mali potrebu vystúpiť proti uvádzaniu antikoncepcie. Proces zavádzania reformy je plánovaný na viacročné obdobie. Do konca marca 2023 sa má uzavrieť text ŠVP rozhodnutím ministerstva školstva. Od septembra by malo nastúpiť do zavádzania nového ŠVP približne 30 škôl, ďalší rok by sa mali pridať ďalšie školy, aby sa nový model mohol vyskúšať a upravovať. Od septembra 2026 by po novom mali učiť všetky školy v prvých ročníkoch. Čiže celá škola vo všetkých ročníkoch by mala prejsť na nový model kompletne až v roku 2035.

Ešte sa vrátime k tej politickej výhrade. Kto najviac zasahoval do reformy v čase jej príprav? Minister Horecký hovoril o ideológii, ktorá nespĺňala odborné požiadavky. O čo išlo a v akom rozsahu?

Myslím, že minister Horecký narážal na úsilie spojené s pokusom o zavedenie prierezových tém, ktoré pripravovali tímy ľudí najmä z prostredia mimovládnych organizácií, navyše bez kritéria hodnotovej plurality a reprezentatívnosti. Štandardy pre tieto prierezové témy neprechádzali participatívnym procesom tvorby, hoci štandardy k vzdelávacím oblastiam v ŠVP takýmto procesom prechádzali, teda boli pod verejnou kontrolou. To sa dalo vnímať ako pokus o akýsi „bypass“, obídenie odborných tímov, pripravujúcich podklady pre vzdelávacie oblasti a predmety. Ako som už spomínal, prierezové témy sa napokon „nekonajú“. Boli zrušené a nahradené systémom takzvaných prierezových gramotností. Mimochodom, došlo k tomu ešte pred ukončením mandátu predchádzajúceho ministra.

Práve bývalý minister školstva Gröhling však tvrdil, že z reformy vypadla celá oblasť sexuálnej orientácie, genderu či antikoncepcie.

Predpokladám, že je to súčasť jeho politickej prezentácie a zápasu. Zo štandardov ŠVP oblasť venovaná sexuálnej výchove nevypadla, zostala prítomná prierezovo v niektorých predmetoch. Áno, bola zrušená takzvaná prierezová téma Vzťahová a sexuálna výchova, no s ňou sa nerátalo ani pri koncipovaní reformy ešte pred 2 rokmi; vo východiskovom dokumente Vzdelávanie pre 21. storočie. Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania nie je o prierezových témach žiadna zmienka. Napríklad s termínom „gender,“ ktorý spomínate v otázke, sa v ŠVP nerátalo nikdy, v pracovnej verzii vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť sa najprv spomínala antikoncepcia i sexuálna orientácia, no tie boli zahrnuté pod strešné pojmy – a teda vynechané – ešte pred intervenciou ministra Horeckého.

Posledná otázka sa týka zrejme toho, o čom ste chceli pri predstavení reformy hovoriť najviac. V čom je pripravovaná reforma podľa vás užitočná, čo dobré prinesie pre naše školy a našich žiakov?

Myslím si, že doterajšie reformy neboli ozajstnými reformami. Robili sa zhora, administratívnym príkazom, v nereálnom čase na kvalitnú implementáciu do škôl. Reformu školského systému potrebujeme ako soľ, o tom niet pochýb. Teraz máme jedinečnú príležitosť využiť európske zdroje a urobiť zmenu, ktorá nebude iba na papieri. Dobré bude rozdelenie ročníkov na tri cykly, teda školy a učitelia budú viac autonómni pri výbere učiva a forme výučby. V podstate chceme decentralizovať vzdelávanie tak, aby školy reflektovali reálne potreby a potenciál ich žiakov v lokálnych a regionálnych podmienkach. Školy budú podporované pri tvorbe školských vzdelávacích programov tak, aby sa mohli špecifikovať a rozvíjať podľa vlastnej vízie, v miestnej komunite. Dôraz v ŠVP prenášame na výkonové spôsobilosti a procesy učenia, namiesto množstva vedomostí. Schválením tohto programu sa práca na reforme nekončí, práve naopak, začína. V ďalších fázach by školy a učitelia mali dostať personalizovanú metodickú podporu, ktorá im pomôže plynule prejsť na nový systém.

Reforma je už trochu zastarané a sprofanované slovo, ak by ste to mali povedať čo najjednoduchšie, o čo vám pri týchto zmenách ide?

Ide nám o to, aby čas strávený v školskom prostredí bol pre žiakov časom prínosným a skutočne rozvojovým, aby žiaci a učitelia týmto časom neplytvali. Deti by sa mali na vyučovanie tešiť, lebo v škole zažijú čosi zaujímavé a dobrodružné, hoci to zahŕňa aj námahu. A ešte jedna dôležitá vec, chceme pomôcť školám, aby vytvárali organické výchovné prostredie pre rozvoj charakteru žiakov – aby sa žiaci stávali nielen vzdelanými, ale aj dobrými ľuďmi. 

Na to je asi potrebná nielen škola, ale najmä rodina. Azda z toho vyplýva, že žiadne zmeny by preto nemali smerovať ku konfliktu školy a rodiny, a teda ani s konceptom rodiny a manželstva, ako je u nás právne definované, a to aj napriek tomu, že silnie politický konflikt medzi nadnárodnými organizáciami, súdmi a slovenským právom. Váš názor?

V prvej časti vašej otázky súhlasím – škola a rodina by mali vytvárať harmóniu v cieľoch vzdelávania a výchovy, teda nemali by spolu zápasiť, najmä v hodnotových témach. Takéto zápasy sme občas zažívali v časoch totalitného režimu. Ale tento princíp má aj opačnú implikáciu: školy a učitelia musia reflektovať a rešpektovať reálnu situáciu rodín, z ktorých deti pochádzajú. Nie všetky rodiny sú ideálne, práve naopak. Máme deti z jednorodičovských rodín či z rodín s „novým rodičom“, a žiak by svoju situáciu nemal pociťovať na vlastnej koži ako hendikep. To, samozrejme, neznamená, že by sme žiakom nemali predstavovať ako najlepší ten koncept rodiny, ktorý je tvorený milujúcimi manželmi a ich deťmi. Ale zobrazovanie rodiny musí byť k žiakom citlivé a úctivé. Bez ohľadu na právne definície a politické okolnosti.