Na obranu dobrého vkusu Marty Jančkárovej

Ťažké to majú v novinárskej brandži investigatívci a ľudia, ktorí sa venujú politike. Investigatíva je rizikové povolanie. Je to len pár dní, čo sme spomínali na zavraždeného Jána Kuciaka. No nemusí ísť hneď o vraždenie. Príjemné nie je, ani keď sa vám „len“ vyhrážajú. Alebo keď krvopotne niečo vypátrate a potom „niekto“ zavolá a všetko ide do stratena, alebo keď kauzu nemôžete zverejniť, lebo médium, v ktorom pracujete, nemá peniaze na prípadné súdne ťahanice. S týmto všetkým sa boria kolegovia, ktorí k Sizyfoskej práci investigatívca pričuchli.

Politika má svoje zákonitosti, svoje pnutia a politici majú svoje záujmy. Bolo by ideálne, keby naši politickí komentátori či redaktori viedli konštruktívne rozhovory s absolventmi najlepších univerzít, s ľuďmi, ktorí išli do politiky, lebo milujú túto krajinu, a chcú ju chrániť v dejinných búrkach, chcú, aby Slovensko bolo výstavnou skriňou Európy. Nie krajinou, v ktorej nič nie je hanba. Realita je však iná.

Pred rokmi som sa dal do reči s kolegyňou, ktorú v priamom prenose totálne strápnil jeden švihácky politik. Taký ten švárny junák, seladón, muž krásneho úsmevu a krivých mravov. Skvelý rétor, ktorý toho nahovorí veľa a v zásade nikdy nič nepovie. Cvičil tam s tou dobrou ženou ako s malým deckom. Bola z toho zlomená. Na nálade vám nepridá vedomie, že to počulo niekoľko stotisíc ľudí.

Po relácii ju ten politik potľapkal po ramene a priateľsky bodro ju povzbudil: „Hlavu hore pani redaktorka, je to iba hra.“

Áno, pre neho to bola hra, lenže pre ňu nie. Ani voliči jeho apokalyptickú misiu nebrali ako hru. Brali ju smrteľne vážne. Verili mu. Dali by za neho ruku do ohňa.

Pripomína to starú indickú báseň o tom, že: „Chlapci zabíjajú žaby zo zábavy, lenže žaby z toho žiadnu zábavu nemajú. Umierajú naozaj.“

Preto ma znepokojili odporné vyhrážky, ktoré nejaký zbabelý anonym adresoval mojej kolegyni a kamoške Marte Jančkárovej. Vyhrážať sa jej zabitím? To neobstojí ani ako zlý žart od nihilistu a cynika!

Priateľ anonym, ktorý nepovažuješ svoje meno hodne toho, aby si ho uviedol, toto si prosím prečítaj:

Marta Jančkárová je jedna z najväčších profesionálok v novinárskej obci. Má ohromné množstvo skúseností. Hovorí za ňu tvrdá práca. Roky tvrdej práce! Stovky rozhovorov, analýz a diskusií. Sú to prebdené noci, tisíce strán naštudovaných materiálov, neustále vnímanie kontextov atď. Toto všetko vie dokonale vyabstrahovať a použiť v rozhovoroch. Dokáže to urobiť tak, aby do toho nevkladala seba a nepolarizovala spoločnosť. Marta vie, akú má novinár zodpovednosť, a preto váži každé slovo.

Okrem toho je Marta neuveriteľne dobrý, citlivý a charakterný človek. Až sa čudujem, že sa jej chce s tými politikmi naťahovať. Ale robí to, lebo cíti zodpovednosť za to, kam sa naša krajina a spoločnosť bude uberať. Marta, za to ti patrí veľký rešpekt!

Idú voľby. Nechcem byť pesimista, ale vo voľbách ako vždy vyhrá len politik. Takže zachovajme pokoj a nevkladajme nádeje do niekoho, kto málo zmôže a komu na nás pramálo záleží.

No a ľudia v politike, prosím vás, nenavádzajte vašich priaznivcov na zlé. Nehuckajte ich. Zlo sa vždy obráti proti tomu, kto ho rozsieva. Zlo je synonymom porážky. Zlo má porážku vo svojej DNA. To je dejinná skúsenosť.

Slovensko potrebuje rozvahu, múdrosť, zodpovednosť, vytrvalosť, tvrdú prácu a vízie. Zlého už bolo dosť.