Nigéria. Voľby ako džihád

Z Nigérie znejú správy o demokratickom džihádizme. O zneužívaní ideológie či náboženstva na rozdelenie spoločnosti a politické uchopenie moci spôsobom víťaz berie všetko. Nigéria s tisíckami zavraždených za uplynulý rok je strašným svedectvom zhubnosti takéhoto postupu. Nie sme však svedkami niečoho podobného aj u nás? Hoci iba v zárodočnom štádiu?

Aj v Európe je zdokumentovaný rast neznášanlivosti proti kresťanom či židom. Rast ich vytesňovania z verejného priestoru. Poučíme sa z vývoja v Nigérii?

Nigéria bola po desaťročia na pomery subsaharskej Afriky príkladom politickej stability. Posledné roky sme svedkami rastu náboženského radikalizmu. Systém, v ktorom sa na moci spoločne zúčastňujú predstavitelia dvoch najväčších náboženstiev v krajine, kresťanstva a islamu, je v ohrození. Obvykle politické strany dbali na tento kľúč pri zostavovaní svojich kandidátok, a to najmä v prezidentských voľbách: keď kandidátom na prezidenta bol moslim, kandidátom na viceprezidenta bol kresťan a naopak. Dokonca, keď v roku 1993 voľby vyhrala čisto moslimská kandidátka, súd voľby zrušil.

Dnes vidíme rozpad tohto systému. Nielenže strana súčasného prezidenta, ktorý už nemôže opäť kandidovať, postavila čisto moslimskú kandidátku, ale navyše zhromaždenie islamských klerikov vyhlásilo voľbu takejto kandidátky za džihád – a teda povinnosť každého moslima. V krajine, kde čoraz častejšie dochádza k útokom na kresťanské chrámy, vraždám kresťanských duchovných a širokému prenasledovaniu pre vieru vrátane únosov, znásilnení, vrážd a vyháňania z bydliska, je to znak, že ďalšia africká krajina balansuje na pokraji svojho možného rozpadu. Voľby sa konali 25. februára 2023.

Voľby v Nigérii nadobudli náboženský význam po tom, čo sa vládnuca strana Všepokrokový kongres (APC) rozhodla postaviť na post prezidenta a viceprezidenta výlučne moslimských kandidátov, čím sa odklonila od zvyčajnej volebnej praxe v krajine, podľa ktorej strany vytvárajú dvojice moslim a kresťan. Navyše kandidátky obvykle odrážajú aj regionálne rozdelenie krajiny. Takýto systém, v ktorom bola väčšina obyvateľstva zastúpená, je podľa pozorovateľov aj dôvodom relatívnej stability a prosperity Nigérie

Kandidátka APC získala podporu prominentných islamských duchovných v Nigérii, ktorí vyzvali moslimov všetkých smerov a zo všetkých nigérijských etník, aby hlasovali iba podľa náboženského princípu. To iba prehĺbilo napätie v krajine v súvislosti s pokračujúcou sériou masových útokov na kresťanské komunity.

V januári duchovní a zástupcovia viac ako 75 islamských skupín usporiadali špeciálnu modlitebnú konferenciu v meste Kano na severe Nigérie, kde sa modlili za úspech kandidátky strany APC a povzbudzovali moslimov v krajine, aby voľby vnímali z náboženského hľadiska.

Hostiteľ konferencie v Kane, guvernér štátu Kano Abdullahi Ganduje, na zhromaždení pripomenul sporné voľby v roku 1993, keď vo  voľbách vyhrala moslimská kandidátka, ale súd zrušil volebné víťazstvo a povedal: „História sa nebude opakovať a tentoraz moslimské víťazstvo zrušené nebude.“

Organizátor konferencie, nigérijský islamský kazateľ Abdullmudalib Muhammad Auwal, vyhlásil: „Islamským duchovným [a] účastníkom sme povedali, že otázka [volieb] nie je o budovaní infraštruktúry pre národ, ale hlavnou otázkou je, kto bude presadzovať islam. (…) moslim, nech je kdekoľvek, je lepší ako kafiri (neveriaci) alebo nemoslim, a ak spojíte dvoch moslimov (na kandidátke), prinesú vám víťazstvo, ktoré jeden moslim nebude schopný dať. Chceme, aby ľudia pochopili, že hlasovanie za čisto moslimskú kandidátku je džihád.“

Nigérijskí kresťanskí lídri vyzývali pred voľbami na plné zapojenie sa do demokratického procesu v krajine, ako aj na vieru v životaschopnosť krajiny po tom, čo islamskí náboženskí predstavitelia podporili z náboženských dôvodov čisto moslimskú prezidentskú kandidatúru. Rámcovanie prezidentských volieb miestnymi islamskými vodcami ako „džihádu“ je „šokujúce“ a mohlo by krajinu priblížiť k politickému rozpadu. Takýto postup islamských lídrov bol dokonca označený za demokratický džihádizmus.

Nigéria je najľudnatejší africký štát, má dve hlavné náboženstvá, viac ako 400 jazykov a 250 etník. V posledných mesiacoch boli v krajine zabité stovky kresťanov pri teroristických útokoch, pri ktorých bolo unesených alebo zabitých viac ako tucet kňazov.Nigérijská spoločnosť je rozdelená na prevažne moslimský severný región a prevažne kresťanské južné oblasti.