Stalin je 70 rokov mŕtvy. Ale spory kritikov stalinizmu trvajú dodnes

Oveľa ľahšie sa zhodneme na nemorálnosti stalinizmu ako na dôvodoch jeho nemorálnosti. Tvrdil to významný filozof a bývalý marxista Alasdair MacIntyre a už v čase odhalenia Stalinových zločinov sa pokúsil o presvedčivú antiliberálnu kritiku stalinizmu. Myslel si totiž, že liberálna kritika je nepostačujúca.

Dnes je presne sedemdesiat rokov od Stalinovej smrti. Jeho meno sa stalo tak obludným, že ho dejiny nezabudnú. Stalin doviedol do extrému podobu totalitnej vlády.

Napriek širokému povedomiu o masívnej obludnosti jeho zločinov sa ešte aj dnes nájdu ľudia, ktorí budú obhajovať Stalina a jeho krutovládu. Ich obhajoba bude typicky zdôrazňovať Stalinove modernizačné, ale najmä vojenské zásluhy v boji proti nacizmu. Drastické pošliapanie ľudskej dôstojnosti miliónov jeho nevinných obetí budú ospravedlňovať ako dobou podmienenú – a tak i eticky legitímnu – „daň za spoločenský progres“. V pozadí tejto pozície je princíp „účel svätí prostriedky“, ktorý je eticky celkom neprijateľný.

V tomto texte sa však nechcem venovať Stalinovi, ale jeho kritikom. Špeciálne tým, ktorí boli buď komunistami, alebo filozofickými marxistami. Ak necháme bokom niektoré komunistické herézy, objavili sa tri skupiny. Prvá, ktorú viedol Chruščov, chcela kritikou Stalina zachrániť komunizmus. Táto skupina nás zaujímať nebude, dejiny jej kapitolu už dávno uzavreli.

Druhou skupinou sa stali bývalí stalinisti alebo komunisti, ktorí prešli k liberalizmu, respektíve stalinizmus kritizovali z liberálnych pozícií. Ide o veľkú skupinu autorov, dodnes ju vystopujeme v politike aj v kultúre. Čitatelia románov Milana Kunderu to potvrdia.

A treťou skupinou sú kritici ako Alexander Solženicyn, ktorí získali autoritu na opačnom konci mocenskej vertikály. Kritika a vyrovnanie sa so stalinizmom sa však stalo dôležitou témou aj v západnom myslení, príkladom je – možno trochu prekvapivo – Alasdair MacIntyre, tiež bývalý marxista.

(viac…)