Švédsko napriek miernym opatreniam zaznamenalo nízku nadúmrtnosť v covidových rokoch. Slovensko, naopak, vysokú

smetný kôš Žena kráča okolo smetného koša s nápisom "Nebezpečenstvo ešte neskončilo - udržujte si odstup" vo švédskom meste Uppsala. Foto: TASR/AP

Hoci Švédsko presadzovalo na rozdiel od iných európskych krajín benevolentnejšiu protipandemickú politiku, v porovnaní s nimi zaznamenalo nižšiu mieru nadúmrtnosti v covidových rokoch 2020 až 2022. Slovensko, naopak, patrí medzi krajiny s najhoršími číslami nadúmrtnosti.

Slovensko zaznamenalo v pandemických rokoch po Bulharsku druhú najvyššiu nadúmrtnosť v rámci európskych krajín. Podľa švédskeho denníka Svenska Dagbladet, ktorý sa odvoláva na dáta švédskeho štatistického úradu a Eurostatu, dosiahla nadúmrtnosť na Slovensku 18,7 percenta. Horšie na tom je len Bulharsko s 19,8 percentami. Nadúmrtnosť bola vyrátaná oproti priemeru z rokov 2016 až 2019.

Spomedzi okolitých krajín patria k horšej časti ešte Poľsko, ktoré má tretie najhoršie čísla nadúmrtnosti, 17,7 percenta, a Česko s 15,5 percenta. Rakúsko a Maďarsko zaznamenali 9,8-percentnú, respektíve 10,1- percentnú nadúmrtnosť.

Zaujímavé je, že Švédsko, ktoré ku covidovým reštrikciám pristupovalo benevolentnejšie ako ostatné európske štáty, zaznamenalo „len” 4,4-percentnú nadúmrtnosť počas obdobia pandémie.

Graf porovnávajúci mieru nadúmrtnosti. Zdroj: Eurostat

Pripomeňme, že Švédsko namiesto celoplošných lockdownov a zákazov spočiatku zvolilo cestu odporúčaní a občianskej zodpovednosti. Švédi boli napríklad vyzývaní na prácu z domu či obmedzenie cestovania v rámci krajiny. Okrem toho boli ľudia starší ako 70 rokov požiadaní, aby obmedzili spoločenský kontakt. Ľudia s príznakmi ochorenia sa mali izolovať. Cieľom bolo chrániť starších ľudí a iné vysoko rizikové skupiny.

S pribúdajúcimi číslami nakazených sa obmedzil počet ľudí, ktorí sa mohli stretnúť, návštevy domovov dôchodcov boli zakázané a vyššie stredné školy boli zatvorené. Základné školy však zostali počas pandémie otvorené.

Počas prvej vlny pandémie patrilo Švédsko s počtami úmrtí na covid medzi najzasiahnutejšie krajiny na svete. Za svoj prístup k protipandemickým opatreniam čelilo značnej kritike zo zahraničia. Obhajcovia švédskeho prístupu zas tvrdili, že drakonické opatrenia neboli udržateľné a že „pandémia bola maratón, nie šprint.”

Na porovnanie si spomeňme, ako vyzerali proticovidové opatrenia na Slovensku. Celoplošné lockdowny, zákaz opustiť okres, celoplošné testovania antigénovými testami, zatvorené školy či povinné rúška a respirátory aj na ulici.

Bjørn Lomborg, známy dánsky štatistik a politológ, k štatistike nadúmrtnosti napísal, že ide o „strohú, a nie jedinú mieru” efektivity proticovidových opatrení. Dodal však, že napriek tomu je „zarážajúce,” že Švédsko má najnižšie percento nadúmrtí v Európe. 

Treba dodať, že okolité nordické krajiny, ktoré k pandémii zaujali ráznejší prístup než Švédsko, tiež dosiahli pomerne nízke čísla nadúmrtnosti. Nórsko zaznamenalo 5-percentnú nadúmrtnosť, Dánsko 5,4 a Fínsko 8,7.

Porovnanie prichádza krátko po tom, čo nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach skritizoval niektoré proticovidové opatrenia ako prehnané až idiotské.

„Dlhé uzavretie škôl bola veľká chyba. To bolo zbytočné. Mnohé z toho, čo sme urobili, bolo správne, ale idiotské boli veci ako behanie v rúškach alebo pravidlá pre pobyt vonku. To sa prehnalo,“ povedal Lauterbach.


Ďalšie články