Karas dúfa, že jeho novelu neschvália. Podľa lekárskych odborárov nemôže prekážať poctivým riaditeľom nemocníc

Minister spravodlivosti Viliam Karas predložil do skráteného medzirezortného pripomienkového konania novelu Trestného zákona. Navrhuje v nej nariadiť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Ten nastane, ak si vedenie nemocnice nesplní povinnosť a nezabezpečí dostatok personálu. Potrebné bude dokázať úmyselné zavinenie.

Novela vychádza z memoranda, ktoré minulý rok podpísala Vláda SR s lekárskymi odborármi počas ich hromadných výpovedí.

Tri až pätnásť rokov väzenia

V novele sa píše, že ak nemocnica „dlhšie ako 90 dní porušuje povinnosť zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek určený v osobitnom predpise“, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Tri až desať rokov za mrežami môže dostať riaditeľ nemocnice, ak nedostatok personálu bezprostredne ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb, prípadne chránených osôb (dieťa, tehotná žena, verejný činiteľ či senior).

Trest sa zvyšuje na osem až dvanásť rokov, ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť pacienta.

Najťažší trest desať až pätnásť rokov sa udelí, ak tento trestný čin spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

Minister predložil zákon v skrátenom legislatívnom konaní, lebo ho tlačí čas. V memorande sa totiž vláda zaviazala predložiť tento zákon do 31. marca tohto roku. Pripomienkovať ho preto možno len do 14. marca. Ak ho poslanci schvália, nadobudne účinnosť 1. júla 2023.

Lekári: Chyby sú niekedy dôsledkom nedostatku personálu

Ministerstvo spravodlivosti v dôvodovej správe píše, že „návrh zákona reaguje na aktuálnu situáciu nízkeho počtu kvalifikovaných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek“.

Argumentuje, že chce chrániť najohrozenejšiu skupinu osôb – pacientov, lebo ak na oddelení nepracuje dostatok zdravotníkov, môže dôjsť k pochybeniam, ktoré závažne poškodia ich zdravie alebo im až spôsobia smrť.

Na personálne zabezpečenie nemocničných oddelení má dohliadať ministerstvo zdravotníctva, lebo ono určuje, koľko zdravotníkov sa má starať o pacienta. To však dlhodobo odmieta odpovedať na otázky, či sú tieto počty skutočne v súlade so zákonom. Lekári aj komora zdravotných sestier ešte v predvolebnom roku 2019 rezort v kampani vyzvali, aby zverejnil počty pracovníkov. Ten to vyše troch rokov ignoroval a nakoniec odmietol sprístupniť informácie s odôvodnením, že „im to žiaden zákon neukladá a pre ochranu GDPR zamestnancov“.

Podľa lekárskych odborárov ministerstvo zdravotníctva nekontroluje počty zdravotníkov v nemocniciach. Na jedného lekára či sestru pripadá vraj viac pacientov, ako je únosné, čo môže viesť k chybovosti a nižšej kvalite zdravotnej starostlivosti.

V minuloročnom memorande preto lekári zaviazali vládny kabinet na trestnoprávnu zodpovednosť vedenia nemocnice a na to, že príslušné orgány budú pravidelne, najmenej však raz za tri roky, kontrolovať dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov vo všetkých zariadeniach ústavnej starostlivosti.

Poctivému riaditeľovi to prekážať nemôže, tvrdí LOZ

Podpredseda LOZ Miroslav Mendel pre Štandard uviedol, že ich cieľom je, aby mal riaditeľ nemocnice zodpovednosť za to, ak sa rozhodne neprijať personál do nemocnice, napriek tomu, že záujemci sú a dané oddelenie nemá splnené bezpečnostné normy. 

„Ak letecká spoločnosť v rámci šetrenia rozhodne, že lietadlo s cestujúcimi bude pilotovať len polovičná posádka alebo bez dostatočnej praxe, tak táto letecká spoločnosť je braná na zodpovednosť, ak dôjde k nehode. Hoci pacient dnes platí vysoké zdravotné odvody, v slovenskej nemocnici nemá istotu, že sú splnené bezpečnostné normy na jeho ochranu,“ vysvetľuje lekár.

Poukazuje na to, že nám oficiálne chýbajú tisíce sestier a lekárov, ale nemocnice majú zverejnené len stovky pracovných ponúk. „Vedenie oddelenia písomne opakovane žiada riaditeľstvo o prijatie nových lekárov alebo sestier a hlásia sa aj záujemcovia, ale vedenie nemocnice sa napriek tomu rozhodne nových zamestnancov neprijať. Pre takéto situácie žiadame vyvodenie zodpovednosti,“ hovorí Mendel.

Takýto zákon podľa neho nemôže prekážať „žiadnemu čestnému riaditeľovi, ktorý sa snaží, aby boli jeho pacienti v bezpečí“. Dodáva tiež, že vláda mohla predložiť aj iné znenie zákona, ktorý by tento cieľ splnil.

Karas je proti vlastnému návrhu

Paradoxne, Viliam Karas vo štvrtok vyjadril vieru, že jeho návrh neprejde. „Prijatie zákona v predloženom znení by som osobne považoval za škodlivé, a ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady, za takéto znenie by som nehlasoval,“ uviedol Karas.

Priblížil, že pred podpisom memoranda s LOZ opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu. Vláda sa podľa neho v memorande zaviazala predložiť presne formulované znenie návrhu novely Trestného zákona do parlamentu do 31. marca 2023. „Ako člen vlády som viazaný jej uznesením, a teda nemal som inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania,“ podotkol.

Verí, že návrh novely zákona v predloženom znení nebude schválený. Riešenie podľa neho ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa sa bude tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona.

„V ďalších rokovaniach budem tento postoj dôsledne zastávať, a pevne verím, že v tejto veci zvíťazí zdravý rozum,“ podotkol Karas. Ak by sa nedosiahla dohoda, je minister podľa jeho slov pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do parlamentu.

Proti je aj Žilinka

Aj generálny prokurátor Maroš Žilinka v piatok odmietol nariadiť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Informoval o tom na sociálnej sieti.

Žilinka hovorí o neopodstatnenej a bezúčelnej kriminalizácii konania, ktorá nie je nevyhnutné a ani neprispeje k dosiahnutiu sledovaného cieľa – vyriešeniu akútneho personálneho problému v zdravotníctve a zabezpečeniu jeho funkčnosti.

„Apelujem na všetky zodpovedné subjekty, aby k legislatívnemu procesu vedúcemu k zavádzaniu nových skutkových podstát trestných činov pristupovali na základe poctivej odbornej diskusie a zváženia nevyhnutnosti úpravy spoločenských vzťahov normami trestného práva ako krajného prostriedku,“ dodal.

Nemocnice sa chcú obrátiť na prezidentku alebo Ústavný súd

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje 75 zdravotníckych zariadení, považuje tento návrh za „absurdný“.

„Štát prostredníctvom ministerstva zdravotníctva a Štatistického úradu hovorí, že sám spôsobil nedostatok lekárov a zdravotných sestier, keďže ich výučbu zabezpečuje štát, a nie nemocnice – a ten istý štát chce za to trestne stíhať riaditeľov nemocníc. Odkiaľ majú riaditelia zobrať ľudský kapitál, ak ho niet?“ pýta sa prezident ANS Marián Petko.

V takomto prípade sa podľa neho ani nedá dokázať, že išlo o „úmysel“, lebo o chýbajúcej pracovnej sile sa verejne hovorí. Predmetnú novelu vraj momentálne skúmajú právnici, lebo je podľa Asociácie v rozpore s Ústavou SR. Budúci pondelok podá organizácia zásadné pripomienky, ktorými vyjadrí svoj nesúhlas.

„Aj v železniciach pracuje málo rušňovodičov, na súdoch zas málo sudcov, tak potom treba, aby aj ministri dopravy a spravodlivosti prevzali zodpovednosť a teoreticky by mohli byť odsúdení. Je to rovnako absurdné,“ myslí si riaditeľ.

Pripúšťa, že v súčasnosti niektoré nemocnice nedodržiavajú personálne normatívy, ale riešenie nevidí v trestných postihoch. Ak by došlo k naplneniu zákona, niektorí riaditelia by sa podľa neho vzdali funkcie. „Nepôjdu do basy za to, za čo nemôžu,“ vysvetľuje.

Ak poslanci novelu predsa len odhlasujú, Petko avizoval, že sa obrátia na Ústavný súd alebo prezidentku, aby zákon nepodpísala.

Rapídne ubúda zdravotných sestier

Najväčším problémom je u nás chýbajúci stredný zdravotnícky personál. Ak sa o pacientov nemá kto postarať, nemocniciam neostáva iné, než znížiť lôžkový fond. Dokazujú to štatistiky.

Upozorňujú na to aj príslušné zdravotnícke organizácie. Podľa pravidiel OECD chýba v slovenskom zdravotníctve 18-tisíc sestier. Priemerný vek zdravotnej sestry je u nás 51 rokov. „Po ťažkých pandemických rokoch, keď nám zo systému ročne odišlo takmer tisíc sestier, opustilo naše rady v roku 2022 ďalších 632 sestier. Len za mesiac január tohto roku to bolo ďalších sto sestier, ale do systému vstúpilo za to isté obdobie len trinásť absolventov odboru ošetrovateľstvo a dve pôrodné asistentky,“ uviedol viceprezident Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober.

Nejde len o zdravotné sestry. Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík nemáme zmapované ani to, koľko sanitárov, laborantov a ďalších profesií v zdravotníctve chýba, hoci sú nevyhnutní pre chod nemocníc.

Na chýbajúci personál upozorňujú aj dekani lekárskych fakúlt, lebo zatváranie oddelení ovplyvňuje počet výučbových lôžok pre budúcich medikov.

Nedostatok zdravotníkov pociťujú aj pacienti. Napríklad podľa prieskumu, ktorý realizovala agentúra Actly v čase od 9. do 12. apríla 2021 na vzorke tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov technikou CAWI, si až 93 percent opýtaných myslí, že lekári sú personálne poddimenzovaní. Hoci podľa NCZI posledné roky počet lekárov mierne stúpa, treba vziať do úvahy, že vyše štvrtina (25,7 percenta) je vo veku 60 a viac rokov a ďalšia vyše pätina (20,5 percenta) má 40 až 49 rokov.

Povedie to k výpovediam riaditeľov nemocníc, kritizuje SaS

Už dnes je jasné, že za Karasovu novelu nebudú hlasovať všetci poslanci. Opozičná SaS nesúhlasí so zámerom zavedenia trestného činu za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov v nemocniciach. Znížil by sa tak podľa nej záujem o prácu riaditeľov nemocníc a skomplikoval prístup k zdravotnej starostlivosti.

„Riešením situácie nedostatočného počtu zdravotného personálu určite nie sú sankcie, ale výrazné zlepšenie pracovných a platových podmienok aj možnosti uplatnenia sa a osobného profesijného rastu. Pomohlo by prekopať vzdelávanie a kompetencie personálu,“ skonštatovala členka parlamentného zdravotníckeho výboru za SaS Jana Bittó Cigániková.

Zabrániť novému trestnému činu by podľa nej nemuselo byť v našich podmienkach možné. „Jednak je neustále veľmi ťažké nájsť lekárov, sestry či iný zdravotnícky personál a zároveň pacienti niekedy aj zomierajú,“ dodala.