Chránené tajomstvo covidu a klamstvá Anthonyho Fauciho

Spadá pod neho totiž Lawrence Livermore National Laboratory. Toto výskumné stredisko, založené v roku 1952 v reakcii na odpálenie sovietskej atómovej bomby, patrí medzi špičkové vedecké centrá. Jeho súčasťou je takzvaná Divízia Z, prísne utajované pracovisko, ktoré má na starosti monitoring zbraní hromadného ničenia.

Pôvodne malo sledovať práve vývoj sovietskych jadrových zbraní, preto spadá pod ministerstvo energetiky, ktoré má v USA na starosti všetko atómové, časom však rozšírilo svoju pozornosť aj na chemické a biologické hrozby. Ministerstvo navyše disponuje vlastnou tajnou službou zameranou na biologické, jadrové a chemické nebezpečenstvá. Ak teda tvrdí, že koronavírus unikol z laboratória, treba to brať vážne.

Všetci iba s malou istotou

Kritici upozorňujú, že ministerstvo energetiky si je svojimi závermi „málo isté“. Navyše z ostatných 17 organizácií, ktoré tvoria americkú spravodajskú komunitu, sa prevažná väčšina prikláňa k verzii, že covid je prírodného pôvodu, alebo ani k jednému z variantov. Výnimkou je FBI, ktorá dospela so „strednou istotou“ k rovnakému názoru ako ministerstvo energetiky už v roku 2021. Možno však namietnuť, že tie agentúry, ktoré sa držia teórie o prírodnom pôvode, to tiež tvrdia s „malou istotou“. V skutočnosti si nikto nie je istý ničím.

Hlavným prínosom analýzy ministerstva energetiky, ktorá je tajná, takže okrem záveru o nej nevieme vôbec nič, je, že z možnosti úniku covidu z laboratória sa definitívne stáva rešpektovaná teória, ktorá stojí za zváženie a možno o nej hovoriť v slušnej spoločnosti.

Pri spätnom pohľade je jasné, že to tak malo byť od začiatku. Vždy bolo nanajvýš podozrivé, že koronavírus, najskôr netopierieho pôvodu, sa prvýkrát objavil v meste, kde sídli obrovské laboratórium na výskum netopierích koronavírusov. K tomu je potrebné pripočítať niekoľko ďalších skutočností.

Po prvé, bezpečnostné opatrenia vo wuchanskom laboratóriu boli nedostatočné. Ako priznala šéfka výskumu koronavírusov vo Wuchanskom inštitúte virológie doktorka Čeng-li Š‘, výskum sa uskutočňoval v laboratóriách úrovne BSL-2, čo zodpovedá zabezpečeniu priemernej zubárskej ordinácie.

Po druhé, úniky nebezpečných chorôb z laboratórií, aj keď sa nedejú každý deň, nie sú veľkou vzácnosťou. Napríklad v roku 1971 sa pri experimente v sovietskom laboratóriu nakazilo desať ľudí pravými kiahňami a traja zomreli. V roku 2007 unikla z britského laboratória slintačka a krívačka, následne vybili 2 160 zvierat v okolí. Samotným Číňanom unikol SARS z laboratória hneď dvakrát. Ľudstvo malo skôr šťastie, že žiadny z týchto incidentov neprerástol v skutočnú krízu.

Rôzne dôvody pre tabu

Napriek tomu, že nepriame dôkazy svedčili o nutnosti brať hypotézu o laboratórnom úniku vážne, čínska vláda, americký medicínsky establishment a médiá sa spojili, aby z toho vytvorili tabu. Každý na to mal vlastné dôvody.

Najjednoduchšie je pochopiť uvažovanie Pekingu. Tajnostkársky a autoritársky komunistický režim prirodzene nemá záujem, aby niekto preveroval jeho tajný výskum, nieto aby sa priznal, že vlastnou neschopnosťou zavinil najhoršiu medicínsku katastrofu od španielskej chrípky.

Práve pre konanie čínskych komunistov bude zrejme veľmi ťažké so stopercentnou istotou tvrdiť, že covid unikol z laboratória. Odmietajú sprístupniť akékoľvek záznamy o tom, čo sa dialo vo Wu-chane, a z verejne dostupných databáz zmizlo okolo 300 štúdií dokumentujúcich výskum vo Wu-chane. Čína navyše rozpútala dezinformačnú kampaň, v ktorej vehementne popierala všetky podozrenia a zároveň upozorňovala na iné miesta, odkiaľ mohol covid údajne pochádzať.

Táto kampaň bola úspešná hlavne vďaka spolupráci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a mnohých vedcov. Tí na to mali svoje dôvody. Vo WHO má Čína veľký vplyv a súčasný predseda Tedros Adhanom Ghebreyesus je považovaný za jej človeka. A svetoví vedci, zvlášť tí americkí, používali Čínu na obchádzanie vlastných pravidiel.

Vo februári 2021 do Číny dorazila komisia WHO, ktorá mala preskúmať vznik choroby, a dospela k názoru, že únik z laboratória je veľmi nepravdepodobný. Jej členom bol aj Peter Daszak, kľúčový človek v koronavírusovej ságe. Daszak je šéfom organizácie EcoHealth Alliance. Zorganizoval podpísanie otvoreného listu význačnými vedcami, ktorý následne vyšiel v Lancete, v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete, kde sa vymedzil proti tvrdeniu, že covid môže pochádzať z laboratória. Daszak mal však obrovský konflikt záujmov.

EcoHealth Alliance priamo financovala výskum koronavírusov vo Wu-chane. V podstate pôsobila ako prevodovka medzi najrôznejšími vládnymi grantmi a vedeckými inštitúciami. Vyberala peniaze od vládnych organizácií a následne ich prerozdeľovala.

Administratíva Baracka Obamu zakázala takzvaný „gain-of-function research“, teda „výskum získania funkcie“, keď vedci manipuláciou menia funkcie vírusu a často ich robia oveľa nebezpečnejšími. Časť vedcov takéto experimenty považuje za nezodpovedné hranie sa s ohňom. Iní si myslia, že sú nutnosťou, ak chceme vyvinúť prostriedky, ako sa týmto vírusom brániť, ak sa niekedy objavia v prírode. Je zrejmé, že táto skupina má eminentný záujem na tom, aby covid z laboratória neunikol, pretože by to mohlo ohroziť ich prácu.

EcoHealth Alliance grantové inštitúcie využívali na obchádzanie tohto zákazu. Vzhľadom na to, že žiadny takýto výskum neprevádzkovala, zákaz sa na ňu nevzťahoval, potom ale peniaze prerozdeľovala ďalej, napríklad práve do Wu-chanu. A v ňom sa takéto experimenty uskutočňovali. Daszak je teda v otázke možného úniku koronavírusu úplne nedôveryhodná osoba.

Klamstvá Anthonyho Fauciho

Nedôveryhodný je aj Anthony Fauci, americká tvár boja proti covidu a dlhoročný riaditeľ Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby, súčasť amerických Národných inštitútov zdravia (NIH), sústavy 27 stredísk zaoberajúcich sa medicínskym výskumom. Ten pri vypočutí v Kongrese rezolútne popieral, že by NIH financovali výskum vo Wu-chane. Neskôr však priznali, že wuchanské laboratórium dostalo peniaze NIH práve prostredníctvom EcoHealth Alliance.

Títo muži riadili debatu v USA, odkiaľ, priznajme si, to preberal zvyšok sveta. Prečo ale médiá tak nekriticky papagájovali ich tvrdenia? Časť dôvodov je štrukturálna. Aj novinári sú len ľudia, teda leniví a konformní. Získať výrok od ľudí popierajúcich čo i len možnosť laboratórneho úniku bolo jednoduché. Zároveň sa však z otázky laboratórnej nehody stala súčasť kultúrnych vojen.

Dobre to ilustruje tvít Apoorvy Mandavilliovej, reportérky New York Times, ktorá viedla covidové spravodajstvo. „Jedného dňa prestaneme hovoriť o teórii úniku z laboratória a možno aj priznáme, že má rasistické korene. Ale, bohužiaľ, tento deň ešte nenadišiel,“ napísala. (Tvít neskôr zmazala.)

Teória laboratórneho úniku totiž mala tú smolu, že ju začali propagovať nevhodní ľudia. Jeden z prvých vysokopostavených amerických politikov, ktorí verejne hovorili o možnosti laboratórneho úniku, bol republikánsky senátor z Arizony Tom Cotton. Ten bol označený za dezinformátora, konšpirátora a zaradený medzi šialencov tvrdiacich, že zem je ploská. Keď sa o možnosti úniku z laboratória vyjadril vtedajší prezident Donald Trump, hypotéze to príliš nepomohlo. Bola zaradená do škatuľky „veria tomu len šialení pravičiari“ a médiá ju prestali brať vážne. Factcheckingové organizácie sa jej vysmievali a odvolávali sa na konsenzus vedcov, čo boli často tí istí, ktorí mali obrovský konflikt záujmov. Navyše spájali zástancov skutočnej konšpiračnej teórie – že covid je zámerne vypustená čínska biologická zbraň – čo nikto súdny netvrdil, s tými, ktorí tvrdili, že ide možno o nehodu.

Je však spravodlivé dodať, že americká spravodajská komunita a Trumpova aj Bidenova administratíva teóriu laboratórneho úniku vždy brali vážne. Biden počas kampane tvrdil, že nie je možné Pekingu veriť a treba celú vec riadne prešetriť. Médiá to zdarne ignorovali.

Proti prúdu

Pár odvážlivcov, ktorí boli ochotní ísť proti prúdu, sa však našlo. Napríklad v januári 2021 vyšiel v magazíne New York článok Nicholsona Bakera zhrňujúci históriu laboratórnych únikov a zlých bezpečnostných podmienok vo Wu-chane a jasne sa pýtal, prečo je teória o covide z laboratória tabu.

Moment, keď sa hypotéza laboratórneho úniku presunula z kategórie konšpiračnej teórie do kategórie možno to tak je, nastal 3. mája 2021. Vtedy zaslúžilý reportér Nicolas Wade, ktorý medzi rokmi 1990 až 2012 viedol vedeckú redakciu New York Times, publikoval rozsiahly článok, ktorý z mnohých zdrojov dokumentoval dôvody, prečo je pravdepodobné, že covid unikol z laboratória.

Hlavné body sú známe. Vo Wu-chane sídli niekoľko biologických laboratórií s pochybnou úrovňou bezpečnosti. Najbližšia jaskyňa s koronavírusovými netopiermi je vzdialená 1 500 kilometrov. Nepodarilo sa určiť spôsob, ako sa choroba dostala z jaskyne do mesta, na rozdiel od SARS a MERS, keď sa to podarilo pomerne rýchlo. Vieme ale, že vedci z Wu-chanu vozili netopiere zďaleka, aby mohli následne experimentovať na ich vírusoch. Tieto a ďalšie nepriame dôkazy boli také presvedčivé, že teória si získala rešpekt.

K Bakerovi a Wadeovi sa rýchlo pridali ďalší. Donald McNeil, priamy predchodca Mandavilliovej, napísal článok s titulom Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád teóriu laboratórneho úniku. Britský lord a popularizátor vedy Matt Ridley spoločne s biologičkou Alinou Chanovou napísal o možnosti laboratórneho úniku knihu Viral. Republikáni v Senáte zriadili v súvislosti s covidom vlastnú vyšetrovaciu komisiu. Magazín Vanity Fair vydal obsiahlu investigatívnu reportáž popisujúcu, že pár týždňov pred oficiálnym objavením covidu začali komunistické špičky panikáriť ohľadom diania vo Wu-chane. Factcheckingové organizácie potichu zmenili svoje hodnotenia laboratórneho úniku: z „nepravdy“ sa stalo „nevieme“.

Verdikt ministerstva energetiky je zadosťučinením pre týchto pátračov. Či covid naozaj unikol z wuchanského laboratória, sa zrejme nikdy nedozvieme. Pokiaľ existuje priamy dôkaz, leží zrejme v nejakom bezpečnom trezore Komunistickej strany Číny. Je ale zrejmé, že nejde o nejakú okrajovú konšpiračnú teóriu a že poctivá investigatívna práca sa oplatí.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.