Výtvarník Martin Kellenberger: Hlboko vnútri cítim, že vesmír nie je len náhodný akord

Hovorí sa o otvorenej spoločnosti, ale ona je zavretá. Dôležité je, kto prináša svetu nádej a perspektívu a háji základné hodnoty a práva života ľudstva, tvrdí v rozhovore pre Štandard výtvarník Martin Kellenberger.

Ste generácia, ktorá osobne poznala velikánov ako Albín Brunovský, Vincent Hložník, Ľudovít Fulla. Niektorí z nich vás učili. Ako ste vnímali ich tvorbu?

Tvorbu týchto výtvarníkov dobre poznám a vážim si ju. Ľudovíta Fullu osobne poznal môj otec, boli kolegovia a priatelia. Ja zase Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Skvelí grafici, maliari aj ilustrátori. Pôsobili spolu s mojím otcom Ľubomírom Kellenbergerom v legendárnom klube grafikov.

Z vašich vyjadrení je jasné, že v profesii a živote je pre vás dôležitý vývoj – detstvo, dospievanie, začiatky v profesii – človek naberá skúsenosti, zreje v čase. Je to prirodzený proces. Ako na vás pôsobí, že sa dnes všetko zrýchľuje.

To je život. Každý človek sa ho učí zvládnuť po svojom. Dobré je mať v sebe hodnoty, ktoré udržujú harmóniu života. Rešpekt, priateľstvo, spoluprácu, ústretovosť, ale aj kritickosť, sebakritickosť. Život pripraví situácie, keď niekomu tieto hodnoty prekážajú v kariére, v túžbe po zisku, popularite. Ale ono je to vždy skúška a križovatka. Na tejto križovatke sa rozhodujete, ako budete žiť ďalej a či sa budete môcť pozrieť ráno do zrkadla. Niekedy je lepšie spomaliť a nechať sa predbehnúť, ako naraziť. Umenie nás poľudšťuje. Zlé, nepôvodné, neprežité umenie chce ľudí deklasovať, spochybniť, ale zhadzuje iba samo seba. Ako keď zlodej chváli a bráni iného zlodeja.

Kedysi starší ľudia odovzdávali mladším svoje skúsenosti. Dnes sú vo svete, ktorého fungovanie je často podmienené znalosťou digitálnych technológií, stratení a odkázaní na vedomosti vlastných vnukov. Je to zvláštne, nie?

Aj to je život. Bola doba železná, bronzová aj zlatá. Až neovládateľne prudký nástup digitálnych technológií zatiaľ vychádza. Je na nás, či ich prijímame aj tam, kde nemusia hrať prvé husle. V niektorých oblastiach veľmi pomáhajú, ale všetkého veľa škodí. Rozprávka o troch grošoch je stále aktuálna. Aj sedliacky rozum, aj rozum múdreho filozofa či národohospodára.

Ste človek pevne zakotvený vo svojich hodnotách. Čo vás formovalo?

(viac…)