Väčšina Slovákov to tuší správne. Mier za našimi východnými hranicami nie je možný bez toho, aby Ukrajina prišla o územie. Pred Ukrajinou sú zlé a ešte horšie vyhliadky. Vojna môže dopadnúť spôsobom, že raz budeme prehodnocovať, kto tu vlastne bol a kto nebol proukrajinský.
Ak sa pozrieme z nadhľadu, príbeh Ukrajiny je čoraz viac vývojom od zlého k ešte horšiemu. Môže za to vývoj pred vojnou, ešte viac vojna a jej hrozivé ničenie, ale pesimizmus len narastá, keď sa pokúsime zhodnotiť perspektívy do budúcnosti. Tie zásadne ovplyvní prístup Západu, zvlášť Ameriky.
Ukrajina bola po roku 1991 až do vojny systematicky zle riadená, niektoré štatistiky ju ukazovali ako jeden z najhorších príkladov v celej postkomunistickej Európe. Krajina trpela masívnou korupciou, štát si parcelovali oligarchovia a najviac trpeli obyčajní Ukrajinci. Milióny z nich hlasovali nohami a z krajiny odišli. Ukrajinci, ako to pomenoval Ľuboš Kubín, žiaľ, nedokázali vybudovať moderný národný štát s rešpektom k menšinám a viedlo to k vyprovokovaniu občianskej vojny na území Ukrajiny, ktorá prerástla do vojny s Ruskom. Pred týmto scenárom ich varovali viacerí autori, písal o tom Samuel Huntington, Henry Kissinger a mnohí ďalší. Ukrajinská elita, zvlášť po roku 2014, varovania nepočúvala.
Za začiatok vojny nesie zodpovednosť Rusko, za všeličo nesú zodpovednosť politici iných krajín, ale existujú témy, kde nesú hlavnú zodpovednosť výlučne ukrajinskí politici.
Vojna to všetko ešte násobne zhoršila. Ťažko skúšaní obyčajní Ukrajinci sú opäť najväčšou obeťou. Počty obetí a ničenie krajiny núti k zármutku každého, kto to vníma.
Celé je to tragický a nesmierne smutný príbeh veľkého slovanského národa. Ukrajina sa mohla vyhnúť vojne, keby dokázala nájsť koexistenciu s ruskými menšinami a s Ruskom. Najskôr to znamenalo len ústupky a v podstate európske menšinové štandardy voči Rusom na východe ukrajinského štátu. Neskôr bola cenou za urovnanie krízy dohoda na odstúpení Krymu, ktorý Rusi anektovali porušením medzinárodného práva. Ešte neskôr dohoda na zmene hraníc vo východnom Donbase a tiež rezignovanie na členstvo Ukrajiny v NATO.
Dnes už pre ukončenie vojny nič z toho nestačí. Rusi žiadajú podstatne väčšie územie a sú ochotní za to viesť dlhodobú krvavú vojnu. Brutalita Ruska môže prekvapiť hocikoho, ale nie Ukrajincov. Putinovi kritici opustili Rusko, Putinov režim je stabilný, Kremeľ vojnu označuje za existenčnú.
Ukrajinskému prezidentovi Zelenskému ešte pred rokom bývalý izraelský premiér Naftali Bennett navrhoval ústupovú stratégiu, aby sa Ukrajina vzdala časti svojich požiadaviek, nespoliehala sa na Západ a pokúsila sa byť ako Izrael, ktorý sa o vlastnú bezpečnosť dokáže postarať sám.
Bennett bol neúspešný, rokovania Ukrajiny s Ruskom boli zablokované a výsledkom raz môže byť, že Ukrajinci nebudú pripomínať Izrael, ale veľkú Palestínu. Militarizovanú spoločnosť, ktorá cíti krivdu, frustráciu a hnev, a vedie dlhodobú partizánsku vojnu.
Nasledujúce tri príbehy ukazujú, prečo k tomu spejeme.
(viac…)
Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.
Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]