Heger s Naďom pri migoch devastujú právo aj zásady demokracie

Dnes sme sa od premiéra dozvedeli dve veci. Vláda sa zhoduje, že dodá Ukrajine bojové lietadlá. A konečné rozhodnutie oznámi neskôr.

Hneď na úvod treba zdôrazniť jednu podstatnú vec: už len holý fakt, že vláda túto tému zaradila na rokovanie a pripravuje rozhodnutie, je nehoráznosť. Ústava predsa celkom jednoznačne takýto prístup zakazuje. Vláda, ktorej parlament vyslovil nedôveru a ktorú prezidentka odvolala, nesmie riešiť zásadné otázky zahraničnej ani domácej politiky.

Dôvod: Slovenská republika je parlamentná demokracia a vláda, ktorá stratila dôveru poslancov, čiže volených zástupcov ľudí, už nemá mandát na takéto rozhodnutia. Bodka.

Sprievodné otázky, či by bolo darovanie migov Ukrajine správne alebo či za to naozaj dostaneme šeky na 900 miliónov eur, môžeme až do volieb nechať bokom. Presnejšie: musíme ich nechať bokom. Rozhodujúce slovo má ústava, právo, pravidlá… Slovom, zákonný poriadok.

Napokon, až do utorka sa takmer všetci – od právnikov po politikov – zhodovali, že odvolaná vláda má v tejto veci zviazané ruky. Ťažko si predstaviť zásadnejšiu otázku zahraničnej politiky ako tú o dodávkach bojových lietadiel do vojnového konfliktu. S podobným zdôvodnením žiadosť Ukrajiny zamietli Spojené štáty a ďalšie veľmoci: išlo by o vysoko riskantné rozhodnutie, ktoré by mohlo vystupňovať vojnu v Európe a zatiahnuť NATO ešte hlbšie do konfliktu.

Ministri pôvodne avizovali buď zmenu ústavy, alebo presmerovanie rozhodovania na parlament či prezidentku. Prezidentka Čaputová zas vyzvala vládu, aby hľadala ústavne čisté riešenie.

Lenže práve to sa nepodarilo.

V parlamente sa, pochopiteľne, nenašlo 90 hlasov na rýchle ohýbanie ústavy. A nielen to. Zrejme by sa nenašla ani jednoduchá väčšina, ktorá by autorizovala zámery vlády (hoci právne by ani to veľa nezmenilo).

Pokusy zatiahnuť do protiprávneho rozhodovania parlament alebo prezidentku stroskotali. Pre vládu z toho vyplýval jednoznačný záver: rozhodovanie o darovaní migov Ukrajine je nemožné. Minimálne do volieb a vymenovania novej vlády.

Ak vláda v tejto veci napriek tomu koná a hľadá vhodný obal na konečné rozhodnutie, devastuje tým ústavný poriadok a jeho demokratické základy. Je predsa právne, politicky aj morálne neprijateľné, aby vláda robila strategické a vysoko riskantné vojenské rozhodnutia bez toho, aby na to mala oprávnenie.

Navyše, robí to proti vôli väčšiny poslancov (ktorí sú na rozdiel od ministrov volení). A proti vôli väčšiny slovenskej spoločnosti.

Jednoducho: rozhodovanie vlády o migoch je pirátske. Odohráva sa v šedej, nezákonnej zóne. Pravdepodobne aj v kriminálnej. V Trestnom zákone sa to volá prekročenie právomoci.

Argumenty, že podobný krok pripravuje aj Poľsko a Slovensko sa má len „pridať k spojencom“ alebo k „medzinárodnému úsiliu“, vyzerajú pekne. No právne ani politicky neobstoja. Poľsko nemá odvolanú vládu s amputovanými právomocami.

Je zrejmé, že za protiprávnym konaním vlády je len jediná vec: tlak zhora. Spojené štáty a Spojené kráľovstvo sa síce zdráhajú dodať Ukrajine západné bojové lietadlá, no zároveň naliehajú na to, aby dostala aspoň migy z východoeurópskych krajín.

Bolo to tak pri protiraketových systémoch S-300. A je to tak aj pri stíhačkách. Slovenská vláda zakaždým prikývla. A nijako ju nevyrušovalo, že Slovensko ostalo bez vlastnej ochrany vzdušného priestoru.

Heger (Naď) sa prejavil ako slaboch, ktorý nedokáže konať suverénne a povedať nie ani v prípade, keď mu to prikazujú zákony a ústavný poriadok Slovenska.

No v istom zmysle sú ľudia ako Naď, Káčer a Heger vo svojej službe konzistentní. O Slovensko a o demokratické princípy ide domorodým „demokratom“ až na poslednom mieste.